OPLATÍ SA ČÍTAŤ Veronika Šikulová: Medzerový plod (Slovart, 2014)
„Čas sa potichu, diskrétne drobí,“ konštatuje Veronika Šikulová vo svojej autobiografickej, konfesionálnej, denníkovo-spomienkovej novele Medzerový plod, v ktorom sa lúči so svojou matkou. Je to lúčenie smutné, dojímavé, bolestné. Návštevy v nemocnici sa striedajú so spomienkami na detstvo v Modre, neúprosná tragika choroby a umierania je práve vďaka tým spomienkam zasadená do kontextu lásky a radosti. Autorka píše v tretej osobe, čo jej umožňuje aj pohľady do vlastného vnútra opisovať s primeraným odstupom angažovanej, sympatizujúcej, vášnivej rozprávačky. Vďaka tomu poskytuje Medzerový plod neobyčajný zážitok z čítania. Veronika Šikulová patrí do neustále sa zmenšujúcej skupinky majstrov, ktorých literárne rozprávanie zasahuje všetky zmysly, vidíte farby, cítite chute a vône, počujete autorkin prenikavý hlas. Pre Veroniku bolo písanie tejto knihy zrejme terapiou. Jej čítanie je terapiou celkom určite.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ William Blake: První z mých andělů (Malvern, 2014)
„Drahý pane, děkuji Vám za pět liber, které mi dnes ráno byly doručeny,“ napísal William Blake (1757 – 1827) 5. júla 1826 Johnovi Littelovi, ktorý si od neho objednával rytiny. Dopisy Williama Blaka vytvárajú kontext pre jeho nadpozemské, anjelské vízie, ktoré poznáme z jeho básní a obrazov. Sú dôležitým a pre milovníkov Blakovho diela nenahraditeľným zdrojom poznania „bežného života“ tohto mimoriadne talentovaného a citlivého mystika. Nebol to „uletený“ umelec, uzavretý vo svojom vlastnom svete, ale tvrdo pracujúci remeselník. Jeho nádherná poézia, prežiarená hlbokou spiritualitou, vznikala, dalo by sa povedať, „vo voľnom čase“. Občas sa dostala aj do listov: „Svit úsvitu jásá: / Hor nebeských krása / v proudech sem dolétla / jak šperky ze světla – / čisté a čiré jen. / Hledím, jsme ohromen.“
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Gunman: muž na odstrel (Réžia: Pierre Morel)
O kriminálnom trileri Gunman: muž na odstrel (režiséra Pierra Morela) sa v píár materiáloch distribútora dozviete, že ide o drsnú novinku. Reklamné materiály zväčša preháňajú, ale tentoraz nie. Fakt je to novinka a fakt drsná... k obecenstvu, lebo je veľmi hlúpa, tisíce dieťa tej istej akčnej hollywoodskej mustry; hovoríte si v kine: Preboha, len nie ešte aj toto, a vzápätí to príde... Zabijak James sa pokúsi vystúpiť zo zabíjačkového vlaku, ale bývalým chlebodarcom, zlým a zákerným ako diabol sám, sa to nepáči, lebo im to kazí kšefty, preto sa rozhodnú zabijaka Jamesa za každú cenu zabiť. Krv strieka, pneumatiky pištia, bomby vybuchujú, nože sa vnárajú do krčných tepien, aj krvilačné býky si prídu na svoje, hrdina mieri presne a protivníci sú ako slepúchy, láska je tu tiež, niektoré ženy aj vrahov milujú, čo narobíš... A v tom všetkom sa máča Javier Bardem, o ktorom si človek mohol myslieť, že až tak hlboko neklesne. Jediné pozitívum: aj v pokročilom strednom veku sa dá mať pekné svaly, ako ukazuje často do pol pása vyzlečené telo Seana Penna, preto na fyzkultúru netreba rezignovať.
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Circa Waves: Young Chasers (Virgin Records)
Málokedy sa hudobní kritici pri hodnotení albumu zhodnú v takej miere, ako v prípade debutu liverpoolskych Circa Waves. Ich Young Chasers sú typickým „štvorhviezdičkovým“ albumom, o ktorom sa prakticky nedá napísať nič prevratné. Takým, ktorému nechýba energia, drajv či silné momenty, no do dokonalosti piatej hviezdy má pomerne ďaleko. Circa Waves sú vernou kópiou viacerých britských gitaroviek posledných rokov, s ktorými si ich v niektorých momentoch bez problémov pomýlite. Občas znejú ako The Vaccines, niekde sa ponášajú na Two Door Cinema Club či The Cribs. Trinástka songov na ich LP ubehne rýchlo. Pobaví, roztancuje, možno aj motivuje na návštevu koncertu (koncom mesiaca hrajú Circa Waves v blízkej Viedni). V hlave však nezanechá jediný silnejší moment, kvôli ktorému by sa oplatilo k Young Chasers vrátiť aj neskôr. Aj tie štyri hviezdy budú nakoniec možno príliš veľkorysé.
.filip Olšovský
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Mark Knopfler: Tracker (Universal)
Nie je veľa hudobníkov, ktorí sú ochotní vzdať sa priazne davu. Fenomenálny gitarista Mark Knopfler pred dvadsiatimi piatimi rokmi rozpustil štadiónových Dire Straits a stiahol sa do bezpečného závetria, kde so železnosťou pravidelnosťou vydáva nové albumy, ktoré hovoria o tom, že Knopfler je v prvom rade pesničkár, ktorý čoraz viac čerpá zo svojich koreňov. Na ôsmej sólovke Tracker hrá keltský folk významnejšiu úlohu než v jeho predchádzajúcej tvorbe. Šesťdesiatpäťročný Knopfler je už dávnejšie mužom bez veľkých ambícií, ktorého jedinou snahou je napísať pekný song. Jeho Tracker plynie ako pokojná voda, občas sa tam objaví na odkaz na blues, country, prípadne na Tex-Mex, no medzitým nám Knopfler dáva jasne najavo, že najlepšie sa cíti doma na škótskej vrchovine.
.pb
„Čas sa potichu, diskrétne drobí,“ konštatuje Veronika Šikulová vo svojej autobiografickej, konfesionálnej, denníkovo-spomienkovej novele Medzerový plod, v ktorom sa lúči so svojou matkou. Je to lúčenie smutné, dojímavé, bolestné. Návštevy v nemocnici sa striedajú so spomienkami na detstvo v Modre, neúprosná tragika choroby a umierania je práve vďaka tým spomienkam zasadená do kontextu lásky a radosti. Autorka píše v tretej osobe, čo jej umožňuje aj pohľady do vlastného vnútra opisovať s primeraným odstupom angažovanej, sympatizujúcej, vášnivej rozprávačky. Vďaka tomu poskytuje Medzerový plod neobyčajný zážitok z čítania. Veronika Šikulová patrí do neustále sa zmenšujúcej skupinky majstrov, ktorých literárne rozprávanie zasahuje všetky zmysly, vidíte farby, cítite chute a vône, počujete autorkin prenikavý hlas. Pre Veroniku bolo písanie tejto knihy zrejme terapiou. Jej čítanie je terapiou celkom určite.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ William Blake: První z mých andělů (Malvern, 2014)
„Drahý pane, děkuji Vám za pět liber, které mi dnes ráno byly doručeny,“ napísal William Blake (1757 – 1827) 5. júla 1826 Johnovi Littelovi, ktorý si od neho objednával rytiny. Dopisy Williama Blaka vytvárajú kontext pre jeho nadpozemské, anjelské vízie, ktoré poznáme z jeho básní a obrazov. Sú dôležitým a pre milovníkov Blakovho diela nenahraditeľným zdrojom poznania „bežného života“ tohto mimoriadne talentovaného a citlivého mystika. Nebol to „uletený“ umelec, uzavretý vo svojom vlastnom svete, ale tvrdo pracujúci remeselník. Jeho nádherná poézia, prežiarená hlbokou spiritualitou, vznikala, dalo by sa povedať, „vo voľnom čase“. Občas sa dostala aj do listov: „Svit úsvitu jásá: / Hor nebeských krása / v proudech sem dolétla / jak šperky ze světla – / čisté a čiré jen. / Hledím, jsme ohromen.“
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Gunman: muž na odstrel (Réžia: Pierre Morel)
O kriminálnom trileri Gunman: muž na odstrel (režiséra Pierra Morela) sa v píár materiáloch distribútora dozviete, že ide o drsnú novinku. Reklamné materiály zväčša preháňajú, ale tentoraz nie. Fakt je to novinka a fakt drsná... k obecenstvu, lebo je veľmi hlúpa, tisíce dieťa tej istej akčnej hollywoodskej mustry; hovoríte si v kine: Preboha, len nie ešte aj toto, a vzápätí to príde... Zabijak James sa pokúsi vystúpiť zo zabíjačkového vlaku, ale bývalým chlebodarcom, zlým a zákerným ako diabol sám, sa to nepáči, lebo im to kazí kšefty, preto sa rozhodnú zabijaka Jamesa za každú cenu zabiť. Krv strieka, pneumatiky pištia, bomby vybuchujú, nože sa vnárajú do krčných tepien, aj krvilačné býky si prídu na svoje, hrdina mieri presne a protivníci sú ako slepúchy, láska je tu tiež, niektoré ženy aj vrahov milujú, čo narobíš... A v tom všetkom sa máča Javier Bardem, o ktorom si človek mohol myslieť, že až tak hlboko neklesne. Jediné pozitívum: aj v pokročilom strednom veku sa dá mať pekné svaly, ako ukazuje často do pol pása vyzlečené telo Seana Penna, preto na fyzkultúru netreba rezignovať.
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Circa Waves: Young Chasers (Virgin Records)
Málokedy sa hudobní kritici pri hodnotení albumu zhodnú v takej miere, ako v prípade debutu liverpoolskych Circa Waves. Ich Young Chasers sú typickým „štvorhviezdičkovým“ albumom, o ktorom sa prakticky nedá napísať nič prevratné. Takým, ktorému nechýba energia, drajv či silné momenty, no do dokonalosti piatej hviezdy má pomerne ďaleko. Circa Waves sú vernou kópiou viacerých britských gitaroviek posledných rokov, s ktorými si ich v niektorých momentoch bez problémov pomýlite. Občas znejú ako The Vaccines, niekde sa ponášajú na Two Door Cinema Club či The Cribs. Trinástka songov na ich LP ubehne rýchlo. Pobaví, roztancuje, možno aj motivuje na návštevu koncertu (koncom mesiaca hrajú Circa Waves v blízkej Viedni). V hlave však nezanechá jediný silnejší moment, kvôli ktorému by sa oplatilo k Young Chasers vrátiť aj neskôr. Aj tie štyri hviezdy budú nakoniec možno príliš veľkorysé.
.filip Olšovský
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Mark Knopfler: Tracker (Universal)
Nie je veľa hudobníkov, ktorí sú ochotní vzdať sa priazne davu. Fenomenálny gitarista Mark Knopfler pred dvadsiatimi piatimi rokmi rozpustil štadiónových Dire Straits a stiahol sa do bezpečného závetria, kde so železnosťou pravidelnosťou vydáva nové albumy, ktoré hovoria o tom, že Knopfler je v prvom rade pesničkár, ktorý čoraz viac čerpá zo svojich koreňov. Na ôsmej sólovke Tracker hrá keltský folk významnejšiu úlohu než v jeho predchádzajúcej tvorbe. Šesťdesiatpäťročný Knopfler je už dávnejšie mužom bez veľkých ambícií, ktorého jedinou snahou je napísať pekný song. Jeho Tracker plynie ako pokojná voda, občas sa tam objaví na odkaz na blues, country, prípadne na Tex-Mex, no medzitým nám Knopfler dáva jasne najavo, že najlepšie sa cíti doma na škótskej vrchovine.
.pb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.