Zápas, ktorý sa v týchto dňoch odohráva pred očami celej krajiny, nie je iba o jednom megapodniku, jednej megalži a jednom megaegu. Je najmä o budúcej povahe Slovenska.
1. Odvolávanie člena opozície za hriechy vládnej strany ukázalo, že predseda vlády stratil kontakt s realitou. Naznačovala to už jeho kandidatúra na prezidenta, ale až bláznivý nápad odvolávať Jána Figeľa pre hriech zníženia cien za stavbu diaľnic naplno ukázal, že Slovensko má po Mečiarovi a Dzurindovi ďalšieho premiéra, ktorý nepekne uviazol vo svete svojho Ja. Toto je veľmi dôležité zistenie. Ukazuje, akým veľkým pokušeniam čelí aj v malej krajine jej politický líder, ak príliš jasne vyhrá voľby a potom si vybuduje kult osobnosti. Všetci v Smere od začiatku vedia, že bez Fica by neboli ničím, a keďže strach z vlastnej ničoty diktuje ich kroky, dobrovoľne sa stali pritakávačmi – a tým Robertovi Ficovi ublížili viac, než všetky kauzy Smeru. Dnes je aj na Súmračnej nespokojnosť s Ficovým lunetickým rozhodnutím odvolávať Figeľa, ale už je neskoro. Princíp jedného muža už nepustí. Poučenie pre budúcnosť, po troch skúsenostiach so stranou jedného muža, je zrejmé: Slovensko nie je stavané na dominantného lídra, oveľa viac mu svedčí spolupracujúci tím.
2. Celá kauza Váhostav odhalila až na dreň spôsob, akým sa ako krajina oberáme o lepšiu budúcnosť. A vôbec nejde o oligarchov. Všimli ste si niekto tie akoby nevinné vety o tom, že za Figeľa sa podpisovali zmluvy o stavbe diaľnic výrazne pod ceny, aké predpokladali štátne expertízy? To však vôbec nie sú nevinné vety, naopak, ide o korunný dôkaz o zločinnom riadení a vykrádaní tohto štátu. Prečo?
Ak štátom určená inštitúcia, vytvorená na ochranu štátneho rozpočtu, stanovuje expertízami predpokladané ceny astronomicky vysoko nad ich trhovú hodnotu, a to dlhé roky, potom nejde o zlyhanie úradníka, ministra či vlády, ale o zámerné korupčné skonštruovanie celého fungovania štátu vrátane jeho poistiek. Tým, že štátne expertízy absurdne nadsadzovali odhady cien za stavby diaľnic, vopred nabádali uchádzačov vytvárať kartely a rozdeľovať si bratsky korisť za predražené diaľničné úseky. Posledný dôkaz? Firma Skanska viaceré stavby, zmluvne dohodnuté už za Figeľa, postavila za omnoho nižšie ceny, než odhadovala štátna expertíza, pritom vyplatila všetkých subdodávateľov a ešte mala zisk. Čo to teda boli za expertízne odhady, kto ich požehnával a prečo ich asi štát až takto brutálne nadsadzoval?
3. Ale pozor. Kauza Váhostav vytvorila aj ilúziu, že dnešná opozícia je alternatívou. Nie je. Potrebujeme novú opozičnú mapu, pretože Matovič a Procházka sú trvalou zárukou rozkladu, a takmer celý zvyšok je zárukou nedvižnosti. Teraz síce dokonca aj KDH zakričalo, že Fico bol, je a bude boľševik, hoci ešte včera sa mu líškalo a zbavovalo sa práve tých, ktorí o spojencoch uvažovali nezávisle od svojho odvolávania. Zdá sa preto pravdepodobné, že keď kauza Váhostav prehrmí, boľševik sa znovu stane prijateľným koaličným partnerom.
Kauza Váhostav môže byť užitočná. Ale trochu inak, než sa teraz zdá.
1. Odvolávanie člena opozície za hriechy vládnej strany ukázalo, že predseda vlády stratil kontakt s realitou. Naznačovala to už jeho kandidatúra na prezidenta, ale až bláznivý nápad odvolávať Jána Figeľa pre hriech zníženia cien za stavbu diaľnic naplno ukázal, že Slovensko má po Mečiarovi a Dzurindovi ďalšieho premiéra, ktorý nepekne uviazol vo svete svojho Ja. Toto je veľmi dôležité zistenie. Ukazuje, akým veľkým pokušeniam čelí aj v malej krajine jej politický líder, ak príliš jasne vyhrá voľby a potom si vybuduje kult osobnosti. Všetci v Smere od začiatku vedia, že bez Fica by neboli ničím, a keďže strach z vlastnej ničoty diktuje ich kroky, dobrovoľne sa stali pritakávačmi – a tým Robertovi Ficovi ublížili viac, než všetky kauzy Smeru. Dnes je aj na Súmračnej nespokojnosť s Ficovým lunetickým rozhodnutím odvolávať Figeľa, ale už je neskoro. Princíp jedného muža už nepustí. Poučenie pre budúcnosť, po troch skúsenostiach so stranou jedného muža, je zrejmé: Slovensko nie je stavané na dominantného lídra, oveľa viac mu svedčí spolupracujúci tím.
2. Celá kauza Váhostav odhalila až na dreň spôsob, akým sa ako krajina oberáme o lepšiu budúcnosť. A vôbec nejde o oligarchov. Všimli ste si niekto tie akoby nevinné vety o tom, že za Figeľa sa podpisovali zmluvy o stavbe diaľnic výrazne pod ceny, aké predpokladali štátne expertízy? To však vôbec nie sú nevinné vety, naopak, ide o korunný dôkaz o zločinnom riadení a vykrádaní tohto štátu. Prečo?
Ak štátom určená inštitúcia, vytvorená na ochranu štátneho rozpočtu, stanovuje expertízami predpokladané ceny astronomicky vysoko nad ich trhovú hodnotu, a to dlhé roky, potom nejde o zlyhanie úradníka, ministra či vlády, ale o zámerné korupčné skonštruovanie celého fungovania štátu vrátane jeho poistiek. Tým, že štátne expertízy absurdne nadsadzovali odhady cien za stavby diaľnic, vopred nabádali uchádzačov vytvárať kartely a rozdeľovať si bratsky korisť za predražené diaľničné úseky. Posledný dôkaz? Firma Skanska viaceré stavby, zmluvne dohodnuté už za Figeľa, postavila za omnoho nižšie ceny, než odhadovala štátna expertíza, pritom vyplatila všetkých subdodávateľov a ešte mala zisk. Čo to teda boli za expertízne odhady, kto ich požehnával a prečo ich asi štát až takto brutálne nadsadzoval?
3. Ale pozor. Kauza Váhostav vytvorila aj ilúziu, že dnešná opozícia je alternatívou. Nie je. Potrebujeme novú opozičnú mapu, pretože Matovič a Procházka sú trvalou zárukou rozkladu, a takmer celý zvyšok je zárukou nedvižnosti. Teraz síce dokonca aj KDH zakričalo, že Fico bol, je a bude boľševik, hoci ešte včera sa mu líškalo a zbavovalo sa práve tých, ktorí o spojencoch uvažovali nezávisle od svojho odvolávania. Zdá sa preto pravdepodobné, že keď kauza Váhostav prehrmí, boľševik sa znovu stane prijateľným koaličným partnerom.
Kauza Váhostav môže byť užitočná. Ale trochu inak, než sa teraz zdá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.