.ako zástupca časti veriteľov ste sa pridali k protestu, ktorý zvolal Alojz Hlina pred Národnú radu. Ste sklamaný, že prišlo len pár ľudí.
Máme lepšiu účasť, než poslanci v parlamente, takže sklamaný nie som. Do tej štyridsiatky nás tam mohlo byť. Nechcem nikoho súdiť, lebo som dostal e-maily, v ktorých ľudia písali, že by prišli, no pre mnohých je problém aj tá cesta do Bratislavy. Ale asi to bude aj o niečom inom. Sme taký divný národ.
.z vlády zaznievajú rôzne návrhy, ako vašu situáciu riešiť? Uspokojili by ste sa so 40 alebo 50 percentami vašich peňazí?
Nie. Myslíme si, že veľmi ťažko púšťajú perie. Nie je to z našej strany nijaká chamtivosť. Nechceme cudzie peniaze, ale svoje. Nemáme ani záujem, aby na tom tratil daňovník. Veď tie diaľnice budú stáť. Celá tá absurdita je v tom, že tu máme dlžníka, ktorý danú situáciu spôsobil. Tento dlžník dostane finančné prázdniny v podobe ochrany pred veriteľmi, kým my takúto možnosť nemáme. Musíme splácať úroky z úverov, ktoré nám vytuneloval práve Váhostav tým, že nám nezaplatil naše faktúry. My sa tu hádame o 10, 15, 40 percent a vinník dostane 85?! Tu sú ľudia, čo nemôžu prísť do Bratislavy, lebo nemajú na naftu. Na druhej strane tu máme majiteľa firmy, ktorý sa tvári, že asi ani nevedel, aký stav v nej panoval. To sú neprimerané pomery.
.kedy vznikli vaše pohľadávky voči Váhostavu?
V roku 2013.
.tušili ste, že Váhostav nebude schopný platiť? Lebo zaznievajú aj hlasy, že živnostníci vedeli, do čoho idú, a tak si za situáciu čiastočne môžu sami.
To sú krčmové reči. Veď Váhostav bol vždy pojem v rámci stavebníctva. Zmluvy s takýmito firmami majú niekedy aj vyše sto strán. Keď zmluvu podpíšete a nedodržíte termíny, máte z toho problém. Čo sme si ešte mali vyžiadať, aby to bolo v poriadku? Pápežské požehnanie?! Navyše, my sme robili pre Váhostav na stavbe, financovanej z európskych prostriedkov. Ako si dovolia zinkasovať peniaze a nás nevyplatiť?!
.takže nemali ste vopred podozrenie, že k takejto situácii môže dôjsť?
No samozrejme, že nie.
.akú máte skúsenosť s platobnou disciplínou iných firiem, pre ktoré ste pracovali?
Stretávam sa aj s manažérmi iných firiem. Majú trochu iného ducha ako spoločnosť Váhostav a nemáme s nimi žiadny problém. No sú aj ďalšie také firmy, ktoré vezmú zákazku s čiernym Petrom a ten neostane u nich. Len cez nich pretečú peniaze a na konci vás vykrútia. Niektoré firmy, keďže to robia, ako to robia, zavadzajú tým zdravým. A tie sa potom nemôžu realizovať. Ja som aj toho názoru, že Váhostav pochybil vo veľkej miere a mal by zmiznúť.
.to by znamenalo konkurz, lenže zaznieva, že potom by malí živnostníci nevideli nič zo svojich peňazí.
To je zastrašovanie. Lebo môžu ísť do konkurzu a firma sa môže predať aj s tým objemom zákaziek, ktoré majú. Môže sa predať ako know-how alebo obchodné meno. Môže sa predať ich majetok.
.medzičasom sa vašej veci chytili politici. Oslovili ste ich vy?
V decembri sme napísali otvorený list prezidentovi. Vedeli sme, že sa musíme oprieť o niekoho, kto nás podporí, aby kauza nebola zametená pod koberec. To znamenalo aj obrátiť sa na politikov. Ľudia z prezidentskej kancelárie nás prijali a venovali sa nám. Keď sme cez médiá nevedeli preraziť, objavil sa pán Procházka. Stretol som sa aj s pánom Matovičom, neskôr tiež s pánom Hlinom. Komunikoval som s pani Radičovou, o ktorej nemám najmenšie pochybnosti, že je rovný človek. Dostal som sa aj k pánovi Sulíkovi, Lipšicovi, pomáha nám pán Belinský...
.to sú všetko opoziční politici. Oslovili ste aj premiéra?
Oslovili sme dvoch jeho ministrov aj jeho priamo už v decembri listom. Po troch mesiacoch nám prišla ničnehovoriaca odpoveď od ministra Počiatka, plná kadejakých odkazov na paragrafy. Žiadne pozvanie, žiadny záujem diskutovať o veci. Vtedy to ešte nebola taká veľká kauza a my sme pochopili, že to vôbec nechcú riešiť. Ten príbeh je celý taký. Keď si vezmete aj dnešnú parlamentnú schôdzu o našej situácii (pozn. red.: rozhovor sme robili v stredu), premiér tam nebol.
.on tvrdí, že zato môže Ján Figeľ.
Pán Figeľ zato určite nemôže. On nie je stavbár. Tie zákazky sa tendrovali. Aj nám sa už stalo, že sme ako firma zobrali zákazky za nízke ceny. Vtedy sme to jednoducho doplatili zo svojho.
.prečo firma zoberie zákazku, ktorá nebude zisková?
Máte nejakú zamestnanosť a snažíte sa udržať pracovníkov. Tak v čase, keď nič iné nemáte, vezmete aj zákazku, ktorá vám pokryje aspoň réžiu. Okrem toho treba povedať, že vy často neviete, či vyrobíte zisk. Stavbárčina je práve v tom ťažká, že do nej vstupujú mnohé nepredvídateľné okolnosti. Spravíte si zlú geológiu alebo ak rekonštruujete staršiu budovu, narazíte na niečo neočakávané. Prieskum neodhalí všetko. Firmy si tieto riziká započítavajú do ceny, no Váhostav tvrdil, že rezervu má.
.diskutuje sa, ako upraviť reštrukturalizáciu aj s ohľadom na vašu situáciu tak, aby sa podobné prípady už neopakovali. Čo by ste vy navrhovali?
Treba to riešiť komplexne a brať si príklad z krajín, kde to funguje. Ak si generálny dodávateľ, ako v našom prípade Váhostav, neplní povinnosti voči svojim veriteľom, investor, v tomto prípade štát, by ich tak vyplatil priamo a sumu by si voči generálnemu dodávateľovi započítal. Zvážiť treba, či by neplatenie faktúr nemalo byť trestným činom. A v reštrukturalizačnom konaní by si správcu mali vyberať veritelia, nie dlžník.
.budete ešte v budúcnosti pracovať pre Váhostav?
To si neviem predstaviť.
Máme lepšiu účasť, než poslanci v parlamente, takže sklamaný nie som. Do tej štyridsiatky nás tam mohlo byť. Nechcem nikoho súdiť, lebo som dostal e-maily, v ktorých ľudia písali, že by prišli, no pre mnohých je problém aj tá cesta do Bratislavy. Ale asi to bude aj o niečom inom. Sme taký divný národ.
.z vlády zaznievajú rôzne návrhy, ako vašu situáciu riešiť? Uspokojili by ste sa so 40 alebo 50 percentami vašich peňazí?
Nie. Myslíme si, že veľmi ťažko púšťajú perie. Nie je to z našej strany nijaká chamtivosť. Nechceme cudzie peniaze, ale svoje. Nemáme ani záujem, aby na tom tratil daňovník. Veď tie diaľnice budú stáť. Celá tá absurdita je v tom, že tu máme dlžníka, ktorý danú situáciu spôsobil. Tento dlžník dostane finančné prázdniny v podobe ochrany pred veriteľmi, kým my takúto možnosť nemáme. Musíme splácať úroky z úverov, ktoré nám vytuneloval práve Váhostav tým, že nám nezaplatil naše faktúry. My sa tu hádame o 10, 15, 40 percent a vinník dostane 85?! Tu sú ľudia, čo nemôžu prísť do Bratislavy, lebo nemajú na naftu. Na druhej strane tu máme majiteľa firmy, ktorý sa tvári, že asi ani nevedel, aký stav v nej panoval. To sú neprimerané pomery.
.kedy vznikli vaše pohľadávky voči Váhostavu?
V roku 2013.
.tušili ste, že Váhostav nebude schopný platiť? Lebo zaznievajú aj hlasy, že živnostníci vedeli, do čoho idú, a tak si za situáciu čiastočne môžu sami.
To sú krčmové reči. Veď Váhostav bol vždy pojem v rámci stavebníctva. Zmluvy s takýmito firmami majú niekedy aj vyše sto strán. Keď zmluvu podpíšete a nedodržíte termíny, máte z toho problém. Čo sme si ešte mali vyžiadať, aby to bolo v poriadku? Pápežské požehnanie?! Navyše, my sme robili pre Váhostav na stavbe, financovanej z európskych prostriedkov. Ako si dovolia zinkasovať peniaze a nás nevyplatiť?!
.takže nemali ste vopred podozrenie, že k takejto situácii môže dôjsť?
No samozrejme, že nie.
.akú máte skúsenosť s platobnou disciplínou iných firiem, pre ktoré ste pracovali?
Stretávam sa aj s manažérmi iných firiem. Majú trochu iného ducha ako spoločnosť Váhostav a nemáme s nimi žiadny problém. No sú aj ďalšie také firmy, ktoré vezmú zákazku s čiernym Petrom a ten neostane u nich. Len cez nich pretečú peniaze a na konci vás vykrútia. Niektoré firmy, keďže to robia, ako to robia, zavadzajú tým zdravým. A tie sa potom nemôžu realizovať. Ja som aj toho názoru, že Váhostav pochybil vo veľkej miere a mal by zmiznúť.
.to by znamenalo konkurz, lenže zaznieva, že potom by malí živnostníci nevideli nič zo svojich peňazí.
To je zastrašovanie. Lebo môžu ísť do konkurzu a firma sa môže predať aj s tým objemom zákaziek, ktoré majú. Môže sa predať ako know-how alebo obchodné meno. Môže sa predať ich majetok.
.medzičasom sa vašej veci chytili politici. Oslovili ste ich vy?
V decembri sme napísali otvorený list prezidentovi. Vedeli sme, že sa musíme oprieť o niekoho, kto nás podporí, aby kauza nebola zametená pod koberec. To znamenalo aj obrátiť sa na politikov. Ľudia z prezidentskej kancelárie nás prijali a venovali sa nám. Keď sme cez médiá nevedeli preraziť, objavil sa pán Procházka. Stretol som sa aj s pánom Matovičom, neskôr tiež s pánom Hlinom. Komunikoval som s pani Radičovou, o ktorej nemám najmenšie pochybnosti, že je rovný človek. Dostal som sa aj k pánovi Sulíkovi, Lipšicovi, pomáha nám pán Belinský...
.to sú všetko opoziční politici. Oslovili ste aj premiéra?
Oslovili sme dvoch jeho ministrov aj jeho priamo už v decembri listom. Po troch mesiacoch nám prišla ničnehovoriaca odpoveď od ministra Počiatka, plná kadejakých odkazov na paragrafy. Žiadne pozvanie, žiadny záujem diskutovať o veci. Vtedy to ešte nebola taká veľká kauza a my sme pochopili, že to vôbec nechcú riešiť. Ten príbeh je celý taký. Keď si vezmete aj dnešnú parlamentnú schôdzu o našej situácii (pozn. red.: rozhovor sme robili v stredu), premiér tam nebol.
.on tvrdí, že zato môže Ján Figeľ.
Pán Figeľ zato určite nemôže. On nie je stavbár. Tie zákazky sa tendrovali. Aj nám sa už stalo, že sme ako firma zobrali zákazky za nízke ceny. Vtedy sme to jednoducho doplatili zo svojho.
.prečo firma zoberie zákazku, ktorá nebude zisková?
Máte nejakú zamestnanosť a snažíte sa udržať pracovníkov. Tak v čase, keď nič iné nemáte, vezmete aj zákazku, ktorá vám pokryje aspoň réžiu. Okrem toho treba povedať, že vy často neviete, či vyrobíte zisk. Stavbárčina je práve v tom ťažká, že do nej vstupujú mnohé nepredvídateľné okolnosti. Spravíte si zlú geológiu alebo ak rekonštruujete staršiu budovu, narazíte na niečo neočakávané. Prieskum neodhalí všetko. Firmy si tieto riziká započítavajú do ceny, no Váhostav tvrdil, že rezervu má.
.diskutuje sa, ako upraviť reštrukturalizáciu aj s ohľadom na vašu situáciu tak, aby sa podobné prípady už neopakovali. Čo by ste vy navrhovali?
Treba to riešiť komplexne a brať si príklad z krajín, kde to funguje. Ak si generálny dodávateľ, ako v našom prípade Váhostav, neplní povinnosti voči svojim veriteľom, investor, v tomto prípade štát, by ich tak vyplatil priamo a sumu by si voči generálnemu dodávateľovi započítal. Zvážiť treba, či by neplatenie faktúr nemalo byť trestným činom. A v reštrukturalizačnom konaní by si správcu mali vyberať veritelia, nie dlžník.
.budete ešte v budúcnosti pracovať pre Váhostav?
To si neviem predstaviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.