Saruman sa teší dobrej kondícii a vo svojej službe nepoľavuje ani na chvíľu. Včerajšia správa, že proputinovský motorkársky gang Noční vlci, ktorý bojuje na Donbase, zavíta na svojej spanilej jazde aj do Bratislavy a že doktor Čarnogurský ho „pravdepodobne“ pôjde pozdraviť na Slavín, je krásnym dôkazom jeho pracovitosti. Okrem toho, že je to spätne úplne priehľadné a dosť nechutné, je to však aj zúfalé gesto. Sú služobníci Kremľa nútení cucať z prsta takéto slohové práce? „Motorkári sa pohybujú v reálnom svete bez umelej priehrady. Vnímajú prirodzený vzduch, nechajú na seba pôsobiť slnko či dážď a jazdia na motorke ponajviac z vášne. Jedni majú dlhé vlasy, iní sú nakrátko ostrihaní, ale na silných motorkách sa vozia iba silní muži.“... „Na zrazoch motorkárov sedia im na zadnom sedadle atraktívne ženy a ich krivky akoby dopĺňali krivky motocykla.“ Proputinovská propaganda očividne aj napriek svojej rafinovanosti čerpá len z ľudského zúfalstva. Niežeby to nebolo dosť nebezpečné, ale zdá sa, že bežných ľudí, ktorí sú naozaj fascinovaní Ruskom a utiekajú sa k idei všeslovanstva, nie je veľa. To, že Kremeľ stavia na takéto infantilné článočky, na konšpiračné teórie, na frustrácie z reálneho kapitalizmu či obrazy prehnitého Západu, nie je náhoda. Volať verejne na slávu „Baľšoooj Rasiiiji!“ si ešte nikto netrúfol. Asi by tým veľkú časť z mozaiky nešťastníkov, ktorých priťahuje nenávistná rétorika, predsa len vydesil a dobre to vie. V prekvapivo priateľskej reakcii českej verejnosti na prejazd amerického konvoja je azda nádej aj pre nás.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.