Western či horor, PR frázy zabrali, a tak sa do klubových kín za filmom vybrali nielen milovníci filmového umenia, ale i fanúšikovia všakovakých žánrových obskúrností a bizarných kúskov.
A to veru nebolo najšťastnejšie stretnutie. Kým jedna strana vŕši superlatívy, vynáša Anu Lily do nebies a oslavuje ako ikonu filmovej postmoderny, ktorá elegantným spôsobom sofistikuje popkultúru, využívajúc jej symboly, aby vyrozprávala existenciálne filmové podobenstvo o svete bez morálnych hodnôt, druhá na ňu gáni a obviňuje ju zo všetkého možného. Od nedostatku talentu cez pozérstvo a falošný intelektualizmus až k prvoplánovosti, jalovosti a absencii zmyslu pre mieru.
Najzaujímavejšie pritom je, že pravdu majú obe strany, lebo o Amirpourovej debute viac ako o iných filmoch platí, že aký ide, takú nájde.
Sama nocou tmou je úbohý pseudointelektuálny paškvil, stojedenminútový čiernobiely filmový kŕč, potácajúci sa odnikiaľ nikam, o upírke, čo sa ponáša na odrastenú Wednesday Adamsovú, a chlapíkovi, čo sa oblieka ako James Dean, akurát hrať tak nevie.
Z druhej strany, Sama nocou tmou je pod kožu sa derúca nihilistická groteska o svete takom skazenom, že samo zlo sa už na to nemôže dívať, a tak sa dáva do práce, aby aspoň trošinka nahnalo body aj dobru. Punkový vizuálne strhujúci lyrický pastiš oslavujúci gotickú temnotu.
A to dievča, režisérka, scenáristka, narodená v Anglicku, filmujúca v Amerike, Iránka len čoby dcéra iránskych rodičov, skateboardistka milujúca Bruce Leeho, taká odrastená dvadsiatnička, čo tají svoj presný vek, sa len usmieva, ako pekne sa jej podarilo celkom po upírsky vycicať peniaze za vstupné od oboch strán.
A to veru nebolo najšťastnejšie stretnutie. Kým jedna strana vŕši superlatívy, vynáša Anu Lily do nebies a oslavuje ako ikonu filmovej postmoderny, ktorá elegantným spôsobom sofistikuje popkultúru, využívajúc jej symboly, aby vyrozprávala existenciálne filmové podobenstvo o svete bez morálnych hodnôt, druhá na ňu gáni a obviňuje ju zo všetkého možného. Od nedostatku talentu cez pozérstvo a falošný intelektualizmus až k prvoplánovosti, jalovosti a absencii zmyslu pre mieru.
Najzaujímavejšie pritom je, že pravdu majú obe strany, lebo o Amirpourovej debute viac ako o iných filmoch platí, že aký ide, takú nájde.
Sama nocou tmou je úbohý pseudointelektuálny paškvil, stojedenminútový čiernobiely filmový kŕč, potácajúci sa odnikiaľ nikam, o upírke, čo sa ponáša na odrastenú Wednesday Adamsovú, a chlapíkovi, čo sa oblieka ako James Dean, akurát hrať tak nevie.
Z druhej strany, Sama nocou tmou je pod kožu sa derúca nihilistická groteska o svete takom skazenom, že samo zlo sa už na to nemôže dívať, a tak sa dáva do práce, aby aspoň trošinka nahnalo body aj dobru. Punkový vizuálne strhujúci lyrický pastiš oslavujúci gotickú temnotu.
A to dievča, režisérka, scenáristka, narodená v Anglicku, filmujúca v Amerike, Iránka len čoby dcéra iránskych rodičov, skateboardistka milujúca Bruce Leeho, taká odrastená dvadsiatnička, čo tají svoj presný vek, sa len usmieva, ako pekne sa jej podarilo celkom po upírsky vycicať peniaze za vstupné od oboch strán.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.