Polievka miso je spolu s mištičkou ryže a zeleným čajom absolútne notorickou súčasťou akéhokoľvek jedla, ktoré človek v Japonsku dostane. Bez tejto kombinácie neexistujú ani raňajky, ani obed a dokonca ani večera. Niekomu sa môže zdať, že ide o akýsi posvätný rituál, nutnú zložku na to, aby svet fungoval presne tak, ako má. Tak ako športovec musí mať pred výkonom pri sebe rôzne amulety a za sebou rôzne bizarné pohyby, čudné tance alebo žiačik pri písomke v ruke svoje šťastné pero, tak musia mať Japonci pri každom jedle svoju voňavú, jemne sladko-kyslú polievočku, v ktorej sa spokojne prevaľujú kocky čerstvého zamatového tofu spolu s kúskami zeleniny a zelenej riasy wakame.
.najtradičnejšia japonská surovina
Ale čo robí tú charakteristickú chuť a predovšetkým záhadnú farbu tejto polievky? Je to tá najtradičnejšia surovina zo všetkých japonských surovín. Skvasená sójová pasta miso.
Vraj sa v súčasnej podobe robí už prinajmenšom tritisíc rokov. A je to aj dosť možné, pretože jeho príprava je veľmi jednoduchá. V Japonsku sa výrobou miso pasty, samozrejme, zaoberajú prevažne veľkokapacitní výrobcovia. No v súčasnosti – v dobe hipsterov, foodblogerov a gastronautov, keď sa človek dobre nenaje, pokiaľ si to predtým neodfotí, si v Japonsku vyrába čoraz viac mladých ľudí svoje miso doma.
Stačí totiž nechať sójové bôby napučať cez noc, potom povariť štyri hodiny v pramenitej vode a počas varenia zbierať usadeniny a vyhadzovať ich preč. Nakoniec bôby scediť a poriadne ich rozmixovať na kašu. K čudnej zmesi primiešať ryžu nakvasenú špeciálnou hubou, ktorú v japonsku volajú koji. Tá sa okrem misa využíva na množstvo iných produktov – je napríklad základom aj pri výrobe ryžového vína saké. K sójovej paste s koji ryžou ešte pridáme hojne soli a pustíme sa do tlačenia. Zoberieme veľkorysú zaváraciu nádobu a ešte neskvasené miso do nej poriadne natlačíme tak, aby v paste nezostal žiadny vzduch. Potom povrch natlačenej masy posprejujeme so saké kvôli dezinfekcii, nádobu previažeme plátienkom a necháme miso kvasiť pol roka pri izbovej teplote. Doba kvasenia sa môže meniť, všetko závisí od toho, aké silné miso chceme.
.červené a biele
Miso pasta môže byť rôzna, samotní Japonci poznajú neskutočne veľa druhov. Základné rozdelenie je však na biele miso – širomiso, ktoré je sladšie, jemnejšie a fermentuje sa kratší čas, pohybujúci sa od niekoľkých týždňov do pol roka a červené miso – akamiso, ktoré je silnejšie, má výraznejšiu kyslú arómu a kvasí dokonca až niekoľko rokov. Zatiaľ čo biele miso je obľúbenejšie na juhu a v Kjóte, červené miso zas dominuje v severnejších, chladnejších oblastiach. Samozrejme, miso sa nevyrába iba zo sójových bôbov, pri nich Japonci len začínajú. Do miso pasty sa pridáva okrem hnedej ryže aj jačmeň či pohánka a tým mení svoju chuť i farbu.
.nevariť!
Miso pasta sa v japonskej kuchyni pridáva hádam do všetkého, dokáže príjemne ochutiť akýkoľvek pokrm. Treba však dávať pozor na dávkovanie. Miso pasta je totiž chuťovo veľmi výrazná, pokiaľ ju preženieme, môžeme získať dosť presolenú záležitosť s čudnou dochuťou. Najužitočnejšia je práve pri pridávaní do polievok či omáčok.
Tam platí zásada, že miso pasta sa nikdy nevarí, len sa necháva prehriať. Obsahuje totiž mimoriadne veľkú dávku vitamínov a zdravých živých kultúr, ktoré by sa varením zničili. Navyše po prevarení rozhodne nechutí tak, ako keď je čerstvá. Už nepripomína prebúdzajúcu sa zem po dlhej a únavnej zime, ktorá do sveta púšťa prvé zelené správy o tom, že sa život na svete neskončil. Že všetko je znova tak, ako má byť.
.autor je scenárista.
Urobme miso polievku/
Vraj ide o jednu z najzdravších polievok, aké sa dajú na svete skonzumovať. Navyše, jej príprava je mimoriadne jednoduchá, pokiaľ má človek pri sebe tie správne ingrediencie. Pasta miso sa dá kúpiť v hocijakom lepšom obchode s ázijskými potravinami, nemusíme sa trápiť s domácou výrobou a čakať pol roka na zopár lyžíc tejto čudnej pasty horčičnej farby. Rovnako sa dajú kúpiť sušené riasy kombu a wakame. Budeme ešte potrebovať kvalitné tofu, podľa možnosti kúpime v tetrapakovej krabičke také, ktoré sa nazýva hodvábne. Rozdiel oproti slovenskému tofu je neporovnateľný. A pustíme sa do toho. Urobíme si vývar daši. Do litra vody hodíme jednu riasu kombu a dve hlavičky sušených húb shitake. Začneme vodu zohrievať. Keď nám začne bublať, kombu aj šitake vytiahneme. Do vývaru hodíme predvarené riasy wakame a na malé kocky nakrájané tofu. Minútku povaríme. Potom si z vývaru zoberieme za naberačku do mištičky a do nej rozmiešame tri lyžičky pasty miso. Potom toto riedke blatko vylejeme do polievky a tú následne odstavíme, aby sa miso pasta nevarila. Polievka je hotová, môže sa podávať.
.najtradičnejšia japonská surovina
Ale čo robí tú charakteristickú chuť a predovšetkým záhadnú farbu tejto polievky? Je to tá najtradičnejšia surovina zo všetkých japonských surovín. Skvasená sójová pasta miso.
Vraj sa v súčasnej podobe robí už prinajmenšom tritisíc rokov. A je to aj dosť možné, pretože jeho príprava je veľmi jednoduchá. V Japonsku sa výrobou miso pasty, samozrejme, zaoberajú prevažne veľkokapacitní výrobcovia. No v súčasnosti – v dobe hipsterov, foodblogerov a gastronautov, keď sa človek dobre nenaje, pokiaľ si to predtým neodfotí, si v Japonsku vyrába čoraz viac mladých ľudí svoje miso doma.
Stačí totiž nechať sójové bôby napučať cez noc, potom povariť štyri hodiny v pramenitej vode a počas varenia zbierať usadeniny a vyhadzovať ich preč. Nakoniec bôby scediť a poriadne ich rozmixovať na kašu. K čudnej zmesi primiešať ryžu nakvasenú špeciálnou hubou, ktorú v japonsku volajú koji. Tá sa okrem misa využíva na množstvo iných produktov – je napríklad základom aj pri výrobe ryžového vína saké. K sójovej paste s koji ryžou ešte pridáme hojne soli a pustíme sa do tlačenia. Zoberieme veľkorysú zaváraciu nádobu a ešte neskvasené miso do nej poriadne natlačíme tak, aby v paste nezostal žiadny vzduch. Potom povrch natlačenej masy posprejujeme so saké kvôli dezinfekcii, nádobu previažeme plátienkom a necháme miso kvasiť pol roka pri izbovej teplote. Doba kvasenia sa môže meniť, všetko závisí od toho, aké silné miso chceme.
.červené a biele
Miso pasta môže byť rôzna, samotní Japonci poznajú neskutočne veľa druhov. Základné rozdelenie je však na biele miso – širomiso, ktoré je sladšie, jemnejšie a fermentuje sa kratší čas, pohybujúci sa od niekoľkých týždňov do pol roka a červené miso – akamiso, ktoré je silnejšie, má výraznejšiu kyslú arómu a kvasí dokonca až niekoľko rokov. Zatiaľ čo biele miso je obľúbenejšie na juhu a v Kjóte, červené miso zas dominuje v severnejších, chladnejších oblastiach. Samozrejme, miso sa nevyrába iba zo sójových bôbov, pri nich Japonci len začínajú. Do miso pasty sa pridáva okrem hnedej ryže aj jačmeň či pohánka a tým mení svoju chuť i farbu.
.nevariť!
Miso pasta sa v japonskej kuchyni pridáva hádam do všetkého, dokáže príjemne ochutiť akýkoľvek pokrm. Treba však dávať pozor na dávkovanie. Miso pasta je totiž chuťovo veľmi výrazná, pokiaľ ju preženieme, môžeme získať dosť presolenú záležitosť s čudnou dochuťou. Najužitočnejšia je práve pri pridávaní do polievok či omáčok.
Tam platí zásada, že miso pasta sa nikdy nevarí, len sa necháva prehriať. Obsahuje totiž mimoriadne veľkú dávku vitamínov a zdravých živých kultúr, ktoré by sa varením zničili. Navyše po prevarení rozhodne nechutí tak, ako keď je čerstvá. Už nepripomína prebúdzajúcu sa zem po dlhej a únavnej zime, ktorá do sveta púšťa prvé zelené správy o tom, že sa život na svete neskončil. Že všetko je znova tak, ako má byť.
.autor je scenárista.
Urobme miso polievku/
Vraj ide o jednu z najzdravších polievok, aké sa dajú na svete skonzumovať. Navyše, jej príprava je mimoriadne jednoduchá, pokiaľ má človek pri sebe tie správne ingrediencie. Pasta miso sa dá kúpiť v hocijakom lepšom obchode s ázijskými potravinami, nemusíme sa trápiť s domácou výrobou a čakať pol roka na zopár lyžíc tejto čudnej pasty horčičnej farby. Rovnako sa dajú kúpiť sušené riasy kombu a wakame. Budeme ešte potrebovať kvalitné tofu, podľa možnosti kúpime v tetrapakovej krabičke také, ktoré sa nazýva hodvábne. Rozdiel oproti slovenskému tofu je neporovnateľný. A pustíme sa do toho. Urobíme si vývar daši. Do litra vody hodíme jednu riasu kombu a dve hlavičky sušených húb shitake. Začneme vodu zohrievať. Keď nám začne bublať, kombu aj šitake vytiahneme. Do vývaru hodíme predvarené riasy wakame a na malé kocky nakrájané tofu. Minútku povaríme. Potom si z vývaru zoberieme za naberačku do mištičky a do nej rozmiešame tri lyžičky pasty miso. Potom toto riedke blatko vylejeme do polievky a tú následne odstavíme, aby sa miso pasta nevarila. Polievka je hotová, môže sa podávať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.