Čo kauza Váhostav urobí s preferenciami strany Smer, to sa ešte len ukáže. Ale aj keby nimi nejako významne nezahýbala, ukázalo sa, že aj taký ostrieľaný politik ako Robert Fico dokáže – v priebehu len niečo viac ako roka – urobiť dve obrovské politické chyby. Tou prvou bola jeho kandidatúra na post prezidenta a tou druhou je snaha urobiť za situáciu okolo Váhostavu zodpovedného Jána Figeľa. Kým výsledkom prvej chyby bola vlastne len Ficova osobná blamáž, tá druhá poškodila celý Smer a zhoršila mu karty, ktoré bude mať k dispozícii pri vyjednávaniach po parlamentných voľbách.
.smer: premiérovi nerozumieme
Snaha Fica prezentovať kauzu Váhostav ako prešlap Jána Figeľa, ktorý teraz musí naprávať jeho vláda, nedáva žiadnu logiku. Z pohľadu politického marketingu ide o výstrel vedľa. O Jurajovi Širokom sa v tejto krajine roky píše ako o mecenášovi Smeru a podnikateľovi, ktorý má k tejto strane blízko. Keď sa vysloví jeho meno, súvislosť s vládnou stranou napadne každému, aj tomu, kto politiku intenzívne nesleduje a správy v televízii si pozrie dvakrát za rok. Minister Maďarič sa môže snažiť, ako chce, komunikačná stratégia, ktorá by to dokázala zmeniť, neexistuje. Konštrukcii, že zlý Figeľ, ktorý chcel za každú cenu čo najlacnejšie diaľnice, prinútil chudáčika Širokého k nízkej cene a tomu neostávalo nič iné iba súhlasiť, neuverí nikto. Ani členovia mestskej organizácie Smeru vo Svidníku. A uvedomujú si to aj viacerí politici v Smere, pričom niektorí z nich to tentoraz svojmu šéfovi aj dali najavo. Aj keď len diskrétne, vnútri straníckej kuchyne. Na verejnosti už stáli disciplinovane zoradení v šíku za svojím predsedom. „Niektorí nerozumeli, aký zmysel má takto útočiť na KDH, keď v očiach verejnosti nám to už aj tak nepomôže a zbytočne si tým skomplikujeme situáciu po voľbách, keď sa bude jednať o novej vláde,“ priznal .týždňu jeden z poslancov Smeru, ktorý si želal zostať v anonymite. Najsilnejšou politickou váhou medzi nespokojencami s touto taktikou mal byť podľa informácií .týždňa minister vnútra a podpredseda Smeru Robert Kaliňák. Ten napríklad odmietol ísť diskutovať o Váhostave do nedeľnej politickej relácie RTVS.
Od chvíle, keď Robert Fico ohlásil prezidentskú kandidatúru a v Smere sa začalo hovoriť o jeho možnom nástupcovi, začal sa Robert Kaliňák čoraz intenzívnejšie prezentovať ako stranícky korunný princ. A občas sa odváži dať opatrne najavo, že na niektoré veci ma iný názor ako predseda. Najviditeľnejšie je to v oblasti zahraničnej politiky. Kým Fico sa občas dá strhnúť k proruským výstrelkom typu bizarnej mierovej konferencie v Košiciach, či zvažovaniu účasti na oslavách konca vojny v Moskve, o Kaliňákovi je známe, že mu veľmi záleží na imidži prozápadneho politika s dobrými vzťahmi s Američanmi. Nedávno ho dokonca vo Washingtone prijal minister zahraničných vecí John Kerry a odovzdal mu ocenenie „za trvalý prínos a výborné výsledky pri presadzovaní medzinárodnej spolupráce v boji proti terorizmu.“
.kDH z kola von?
Hlavným dôvodom výhrad k Ficovmu správaniu v kauze Váhostav je jednoduchá politická matematika. Vo vyjednávaniach je vždy silný ten, kto nie je odkázaný iba na jednu možnosť, ale disponuje viacerými alternatívnymi scenármi. V takejto výhodnej pozícii bol dlhodobo práve Smer, ktorý mohol v úvahách o budúcej povolebnej spolupráci kalkulovať ako s koalíciou so SNS, tak aj so spojenectvom s KDH, prípadne tiež s Bugárovým Mostom.
Váhostav však mení situáciu. Aj keď tvrdiť, že koalícia s KDH je už definitívne minulosťou, je ešte predčasné. Stačí si spomenuť, ako v minulosti po koaličných krízach Pavol Hrušovský či Béla Bugár častovali Mikuláša Dzurindu prívlastkami „vierolomný“, či „nedôveryhodný“ partner, zároveň však nemali problém uvažovať o opätovnom spoločnom vládnutí s SDKÚ po voľbách. V každom prípade sa dá povedať, že po útoku Roberta Fica na Jána Figeľa sa šanca na spoločné vládnutie Smeru a KDH prudko znížila. Takáto spolupráca už podľa kuloárnych informácií neprichádza pre KDH do úvahy. Niektorí kresťanskí demokrati však zároveň priznávajú, že Ficova snaha o poníženie Figeľa je pre nich istým spôsobom aj výhodná. Bez nej by bola otázka spoločného vládnutia so Smerom silnou témou, ktorej by strana musela v predvolebnej kampani čeliť. Teraz bude tento tlak výrazne menší. Navyše v strane sa už pred kauzou Váhostavu objavili úváhy, že ak by išli do vlády s Ficom a v opozícii by zostal silný Procházka, ktorý dokáže úspešne loviť aj v katolíckom rybníku, mohlo by to KDH v konečnom dôsledku zničiť. Kauza, paradoxne, pomohla aj samotnému Figeľovi. Ten sa vo vnútri strany neteší oslnivej autorite a viac ako jeho slovo v nej často rozhodujú záujmy silných regionálnych skupín. V prípade KDH však zároveň platí, že v podobných situáciach, ako je Ficov útok, zvyknú aj tí najväčší vnútrostranícki odbojníci aspoň na čas zakopať zbrane a vzorne sa postaviť za predsedov chrbát.
Čo teda Robert Fico získal, keď sa pri Váhostave rozhodol odpútať pozornosť útokom na Figeľa? Verejnosť nepresvedčil a škody na imidži Smeru neznížil. Naopak, skomplikoval si vzťahy s potenciálnym koaličným partnerom a doteraz permanentne rozhádanú opozíciu priviedol – v tomto volebnom období – k nevídanej jednote. Dôkazom toho, že mu aspoň na poslednú chvíľu došla nezmyselnosť tohto kroku, je aj to, že svoj utok na Figeľa nakoniec namiesto pôvodne avizovaného odvolávania v parlamente zakončil len výzvou na jeho odstúpenie.
.smer: premiérovi nerozumieme
Snaha Fica prezentovať kauzu Váhostav ako prešlap Jána Figeľa, ktorý teraz musí naprávať jeho vláda, nedáva žiadnu logiku. Z pohľadu politického marketingu ide o výstrel vedľa. O Jurajovi Širokom sa v tejto krajine roky píše ako o mecenášovi Smeru a podnikateľovi, ktorý má k tejto strane blízko. Keď sa vysloví jeho meno, súvislosť s vládnou stranou napadne každému, aj tomu, kto politiku intenzívne nesleduje a správy v televízii si pozrie dvakrát za rok. Minister Maďarič sa môže snažiť, ako chce, komunikačná stratégia, ktorá by to dokázala zmeniť, neexistuje. Konštrukcii, že zlý Figeľ, ktorý chcel za každú cenu čo najlacnejšie diaľnice, prinútil chudáčika Širokého k nízkej cene a tomu neostávalo nič iné iba súhlasiť, neuverí nikto. Ani členovia mestskej organizácie Smeru vo Svidníku. A uvedomujú si to aj viacerí politici v Smere, pričom niektorí z nich to tentoraz svojmu šéfovi aj dali najavo. Aj keď len diskrétne, vnútri straníckej kuchyne. Na verejnosti už stáli disciplinovane zoradení v šíku za svojím predsedom. „Niektorí nerozumeli, aký zmysel má takto útočiť na KDH, keď v očiach verejnosti nám to už aj tak nepomôže a zbytočne si tým skomplikujeme situáciu po voľbách, keď sa bude jednať o novej vláde,“ priznal .týždňu jeden z poslancov Smeru, ktorý si želal zostať v anonymite. Najsilnejšou politickou váhou medzi nespokojencami s touto taktikou mal byť podľa informácií .týždňa minister vnútra a podpredseda Smeru Robert Kaliňák. Ten napríklad odmietol ísť diskutovať o Váhostave do nedeľnej politickej relácie RTVS.
Od chvíle, keď Robert Fico ohlásil prezidentskú kandidatúru a v Smere sa začalo hovoriť o jeho možnom nástupcovi, začal sa Robert Kaliňák čoraz intenzívnejšie prezentovať ako stranícky korunný princ. A občas sa odváži dať opatrne najavo, že na niektoré veci ma iný názor ako predseda. Najviditeľnejšie je to v oblasti zahraničnej politiky. Kým Fico sa občas dá strhnúť k proruským výstrelkom typu bizarnej mierovej konferencie v Košiciach, či zvažovaniu účasti na oslavách konca vojny v Moskve, o Kaliňákovi je známe, že mu veľmi záleží na imidži prozápadneho politika s dobrými vzťahmi s Američanmi. Nedávno ho dokonca vo Washingtone prijal minister zahraničných vecí John Kerry a odovzdal mu ocenenie „za trvalý prínos a výborné výsledky pri presadzovaní medzinárodnej spolupráce v boji proti terorizmu.“
.kDH z kola von?
Hlavným dôvodom výhrad k Ficovmu správaniu v kauze Váhostav je jednoduchá politická matematika. Vo vyjednávaniach je vždy silný ten, kto nie je odkázaný iba na jednu možnosť, ale disponuje viacerými alternatívnymi scenármi. V takejto výhodnej pozícii bol dlhodobo práve Smer, ktorý mohol v úvahách o budúcej povolebnej spolupráci kalkulovať ako s koalíciou so SNS, tak aj so spojenectvom s KDH, prípadne tiež s Bugárovým Mostom.
Váhostav však mení situáciu. Aj keď tvrdiť, že koalícia s KDH je už definitívne minulosťou, je ešte predčasné. Stačí si spomenuť, ako v minulosti po koaličných krízach Pavol Hrušovský či Béla Bugár častovali Mikuláša Dzurindu prívlastkami „vierolomný“, či „nedôveryhodný“ partner, zároveň však nemali problém uvažovať o opätovnom spoločnom vládnutí s SDKÚ po voľbách. V každom prípade sa dá povedať, že po útoku Roberta Fica na Jána Figeľa sa šanca na spoločné vládnutie Smeru a KDH prudko znížila. Takáto spolupráca už podľa kuloárnych informácií neprichádza pre KDH do úvahy. Niektorí kresťanskí demokrati však zároveň priznávajú, že Ficova snaha o poníženie Figeľa je pre nich istým spôsobom aj výhodná. Bez nej by bola otázka spoločného vládnutia so Smerom silnou témou, ktorej by strana musela v predvolebnej kampani čeliť. Teraz bude tento tlak výrazne menší. Navyše v strane sa už pred kauzou Váhostavu objavili úváhy, že ak by išli do vlády s Ficom a v opozícii by zostal silný Procházka, ktorý dokáže úspešne loviť aj v katolíckom rybníku, mohlo by to KDH v konečnom dôsledku zničiť. Kauza, paradoxne, pomohla aj samotnému Figeľovi. Ten sa vo vnútri strany neteší oslnivej autorite a viac ako jeho slovo v nej často rozhodujú záujmy silných regionálnych skupín. V prípade KDH však zároveň platí, že v podobných situáciach, ako je Ficov útok, zvyknú aj tí najväčší vnútrostranícki odbojníci aspoň na čas zakopať zbrane a vzorne sa postaviť za predsedov chrbát.
Čo teda Robert Fico získal, keď sa pri Váhostave rozhodol odpútať pozornosť útokom na Figeľa? Verejnosť nepresvedčil a škody na imidži Smeru neznížil. Naopak, skomplikoval si vzťahy s potenciálnym koaličným partnerom a doteraz permanentne rozhádanú opozíciu priviedol – v tomto volebnom období – k nevídanej jednote. Dôkazom toho, že mu aspoň na poslednú chvíľu došla nezmyselnosť tohto kroku, je aj to, že svoj utok na Figeľa nakoniec namiesto pôvodne avizovaného odvolávania v parlamente zakončil len výzvou na jeho odstúpenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.