.o výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne v katastrálnom území Ďubákovo a Ipeľský Potok (okres Poltár) s výkonom až 560 megawattov hovoril už pred dvoma rokmi vicepremiér pre investície Ľubomír Vážny (Smer). „Štát dotiahne environmentálne a majetkovoprávne problémy, zabezpečí územné rozhodnutie a potom sa o doprojektovaní a výstavba medzinárodne vysúťaží,“ povedal v apríli 2013 pre portál Aktualne.sk.
Vážny odhadol výstavbu elektrárne na Ipli na 1,2 miliardy eur, čo je na úrovni vodného diela Gabčíkovo (stálo o sto miliónov viac). Investor by mal začať stavať v roku 2016, elektráreň by mala byť dokončená v roku 2025. Projekt by mal byť z veľkej časti financovaný formou PPP projektu. „V takom prípade je však nevyhnutné, aby štát garantoval odber elektriny, čo je základný problém tohto projektu,“ upozorňoval Vážny.
Recesia v eurozóne navyše znížila ceny, takže aj dopyt po elektrine výrazne klesol. Aj z tohto dôvodu projekt výstavby vodnej elektrárne na Ipli na chvíľu zamrzol. Vážny však napriek tomu veril, že „záujem nadnárodných spoločností o realizáciu a prevádzkovanie diela v režime PPP je vysoký“. „V takomto prípade je ešte reálna cesta – pri silnej angažovanosti štátu – dopracovať projekt pre územné rozhodnutie a odtendrovať stavbu do prvého polroku 2016,“ tvrdil Vážny.
.vybavuje premiér
V novembri 2013 sa do projektu osobne vložil premiér Robert Fico (Smer). Po schôdzke s čínskym premiérom Liom Kche-čchiangom v Bukurešti sa totiž vyjadril, že do elektrárne na Ipli zrejme vstúpia čínski investori. „Komunikácia medzi slovenskými a čínskymi firmami o vodnej elektrárni je veľmi intenzívna,” citoval vtedy Fica denník Pravda. So svojím čínskym kolegom sa stretol aj v polovici decembra 2014.
Fico po schôdzke v Belehrade povedal: „Bavili sme sa aj o jednom konkrétnom projekte, ktorý sa veľmi sľubne rozbieha. Je to veľká vodná elektráreň v objeme okolo 560 megawattov na Ipli.” Slovenský premiér mal dokonca informácie aj o prebiehajúcom licenčnom konaní: „Tento projekt je v štádiu získania licencie – v spolupráci medzi jednou slovenskou firmou a spoločnosťou China Power.”
Fico tiež avizoval, že o tomto – podľa neho významnom projekte – bude hovoriť aj počas tohtoročnej návštevy Číny. Zaujímavé tiež je, že na rozdiel od vicepremiéra Vážneho o žiadnom medzinárodnom tendri nehovoril. O niekoľko týždňov – 22. januára 2015 – získala spomínanú licenciu bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Osvedčenie na výstavbu vodnej elektrárne na Ipli jej vydalo ministerstvo hospodárstva, ktoré v tom čase riadil Pavol Pavlis (Smer).
.firma bez zamestnancov
Pavlis musel minulý týždeň odstúpiť z funkcie, keď vyšlo najavo, že firma jeho švagra dostala od rezortu zákazky na upratovanie za státisíce eur. Aj osvedčenie spoločnosti Hyco však vzbudzuje pochybnosti: táto firma totiž vznikla len vlani v júni, takže nemá žiadne skúsenosti s veľkými projektmi, ako je napríklad vodná elektráreň na Ipli. Podľa účtovnej závierky za rok 2014 nemá ani žiadnych zamestnancov. Ako je teda možné, že získala licenciu na investíciu za 1,2 miliardy eur?
„Žiadateľ (Hyco – pozn. red.) preukázal skúsenosť pri prevádzke energetických zariadení čestným vyhlásením, v ktorom uviedol zoznam prevádzkovaných zariadení na výrobu elektriny, poskytujúcich podpornú službu v oblasti terciálnej regulácie, a ktoré sú od roku 2010 prevádzkované osobou s podstatným vplyvom na činnosť a rozhodovanie žiadateľa, akcionárom s podielom na základnom imaní vo výške 66 percent,” píše sa v spomínanom osvedčení, ktoré si cez infozákon vyžiadala mimovládna organizácia Via Iuris.
Podľa advokátky Zuzany Čaputovej, ktorá spolupracuje s Via Iuris, je takéto osvedčenie podkladom pre územné a stavebné konanie: „Je nevyhnutným predpokladom, ktorý oprávňuje držiteľa osvedčenia na ďalšie kroky na zabezpečenie príslušných povolení a realizáciu výstavby.” Rezort hospodárstva však tvrdí, že to automaticky neznamená, že investor má výhradné právo na stavbu elektrárne. „Osvedčujeme tým súlad zámeru s energetickou politikou, fakticky ani právne však nebránime konať aj iným,” reagovala hovorkyňa ministerstva Miriam Žiaková. Faktom však je, že žiadna iná firma s výnimkou spoločnosti Hyco spomínaným osvedčením nedisponuje.
.krytie oligarchu
Kto je osobou s „podstatným vplyvom” na činnosť spoločnosti Hyco, ktorá chce postaviť veľkú vodnú elektráreň na Ipli, sa v osvedčení ministerstva hospodárstva neuvádza. Štruktúra akcionárov firmy Hyco nie je jasná ani z účtovnej závierky firmy za rok 2014. Podľa zistení .týždňa je však táto firma personálne prepojená s údajným mecenášom Smeru Jozefom Brhelom. „šesťdesiatšesťpercentným akcionárom spoločnosti Hyco je spoločnosť DG-energy”, tvrdí ministerstvo hospodárstva.
Spoločnosť DG-energy ovládajú Ladislav Lörinc a Stanislav Fuňa. Obaja sedia aj v predstavenstve firmy Pow-en, ktorá patrí do podnikateľskej skupiny oligarchu Brhela. Okrem toho: v rokoch 2012 – 2013 viedla účtovníctvo firmy DG-energy Alena Csernoková z firmy Pow-en. Hyco, DG-energy a Pow-en sídlia aj na rovnakej bratislavskej adrese. Lörinc s Fuňom zároveň pôsobia aj v orgánoch ďalších firiem s vplyvom údajného mecenáša Smeru Brhela (NS – Slovakia, E-Group, Alter Energo, Andex).
V osvedčení, ktoré získala spoločnosť Hyco od ministerstva hospodárstva, sa zároveň píše, že firma preukázala odbornú spôsobilosť na výstavbu energetického zariadenia „osvedčením zo dňa 10. novembra 2010 pre Ing. Michal Iró”. Tento človek bol pritom overovateľom zápisnice aj na jednom z valných zhromaždení Brhelovej firmy Pow-en. V minulosti sedel aj v orgánoch spoločnosti En-Servis, ktorej akcionárom bola takisto firma Pow-en. Dnes je Iró šéfom predstavenstva DG-energy.
.registrácia domény
„Absolvoval som školenie v zmysle zákona o energetike a to je všetko,” reagoval Michal Iró, keď sme sa ho pýtali, na základe čoho dostal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výstavbu elektrárne na Ipli. „Ide o investíciu, ktorá má byť realizovaná až o niekoľko rokov, takže možno sa ma to ani nebude týkať. Ja som už v dôchodkovom veku.” Iró tvrdí, že podnikateľa Brhela osobne nepozná, ani nikdy neskúmal vlastnícku štruktúru jeho firiem. „Ja som elektrikár, zodpovedný za prevádzku. Som zamestnaný vo firme DG-energy. To je všetko, čo vám môžem povedať.”
Mimovládna organizácia Via Iuris si všimla, že doménu spoločnosti Hyco zaregistrovala Anna Košťálová z firmy Pow-en. Košťálová bola overovateľkou zápisnice aj na valných zhromaždeniach spoločností Pow-en, NS – Slovakia a Hydro PP. Aj firma Hydro PP patrí do portfólia oligarchu Brhela, pričom má rovnakú adresu ako Hyco, DG-Energy a Pow-en. „Áno, zaregistrovala som doménu firmy Hyco. O čo vám ide?” reagovala Košťálová. Na otázku, kto ju tým poveril, nechcela odpovedať.
Spoločnosť Hyco, ktorá chce postaviť vodnú elektráreň na Ipli, je s údajným mecenášom Smeru Brhelom previazaná aj cez Romana Luntera. Tento človek bol overovateľom zápisnice na valných zhromaždeniach spoločností Hyco a DG-energy: a súčasne zapisovateľom na valných zhromaždeniach Brhelových firiem Pow-en, NS – Slovakia a Hydro PP. Lunter sedel s ľuďmi oligarchu Brhela aj v orgánoch ďalších firiem.
.matka a dcéry
Okrem toho bol Lunter likvidátorom spoločnosti Holz Trade, v ktorej pôsobil ďalší Brhelov človek Tomáš Lysina. Lunter nepopiera, že chodil na valné zhromaždenia firiem údajného mecenáša Smeru Brhela. Aj on však tvrdí, že tohto podnikateľa osobne nepozná. „Tie firmy ma jednoducho oslovili, bol som na ich valných zhromaždeniach, no tým sa to pre mňa skončilo. Nemám s nimi žiadny vzťah,” tvrdí Lunter.
Overovateľom zápisnice na prvom valnom zhromaždení spoločnosti Hyco, ktorá chce stavať elektráreň na Ipli, bola aj 26-ročná právnička Miroslava Zelenáková. Zelenáková v minulosti sedela aj v dozornej rade Brhelovej firmy Hydro PP. Okrem toho je v orgánoch spoločnosti SE Development, ktorú ovláda Peter Brhel. Na otázku, či je tento človek v príbuzenskom vzťahu s oligarchom Brhelom, jeho hovorca Juraj Puchý nepovedal: „K otázkam, ktoré priamo nesúvisia s aktivitami skupiny, sa zo zásady nevyjadrujeme.”
V orgánoch firmy Hydro PP sedia aj príbuzné Miroslavy Zelenákovej: jej matka Gabriela Zelenáková a 27-ročná sestra Zuzana Zelenáková. Gabriela Zelenáková pôsobí aj v ďalších dvoch firmách údajného mecenáša Smeru Brhela (NS – Slovakia, PS-energy). Zuzana Zelenáková zase sedí v dozornej rade spoločnosti SE Development. S Miroslavou Zelenákovou sa nám spojiť nepodarilo.
.brhel: nemám s tým nič
Údajný mecenáš Smeru Jozef Brhel tvrdí, že s projektom vodnej elektrárne na Ipli za 1,2 miliardy eur nemá nič spoločné. „Tento projekt nepatrí do podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela. Ide o samostatnú aktivitu partnerov skupiny Ladislava Lörinca a Stanislava Fuňu. Projekt je len v teoretickej rovine s minimálnou šancou na realizáciu. V dlhodobom pláne strategických investícií podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela nie je zahrnutý,” odkázal cez hovorcu Puchého.
Zaujímavé pritom je, že keď sme sa minulý týždeň osobne vybrali do sídla viacerých Brhelových firiem, na recepcii nám najskôr povedali, že firma Hyco patrí pod spoločnosť Pow-en. „Je to naša dcérska spoločnosť,” potvrdila aj Petra Kubatková z firmy Pow-en. Vzápätí nás však kontaktoval Ladislav Lörinc, že výstavba vodnej elektrárne na Ipli je jeho projekt. O možnosti vstupu čínskeho investora ho vraj informoval predseda Slovensko-čínskej obchodnej komory Peter Paulen.
„V reakcii na to som spolu so Stanislavom Fuňom založil projektovú spoločnosť Hyco, ktorá je založená špeciálne pre tento projekt. Menšinovým akcionárom firmy je Gabriel Tuhý, podnikateľ s 25-ročnými skúsenosťami z oblasti energetiky,” tvrdí Lörinc. Podľa neho je však projekt výstavby elektrárne na Ipli len vo fáze „predprípravy”. „Zisťujeme, či je vôbec realizovateľný a či sa oň začneme uchádzať. Potenciálny čínsky záujemca v súčasnosti situáciu len monitoruje: až na základe výsledkov sa rozhodne, či sa do projektu zapojí.”
.ekonomické riziká
Podľa Zuzany Čaputovej z Via Iuris je projekt vodnej elektrárne na Ipli sporný aj z hľadiska energetického prínosu pre Slovensko. „Táto elektráreň síce figuruje v dokumente Energetická politika Slovenskej republiky. Podľa viacerých odborníkov je však vzhľadom na jej rozsah pre našu krajinu nepotrebná,” hovorí Čaputová. Na Slovensku už navyše funguje prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh.
O projekte vodnej elektrárne na Ipli v minulosti uvažovali aj Slovenské elektrárne (SE). Štát už vložil do prípravy investície približne 60 miliónov korún (geologický prieskum, štúdie). Ďalších asi 25 miliónov korún by stál podľa odhadov z roku 2000 proces EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie). Momentálne sú však elektrárne k projektu Ipeľ skeptické. „SE realizovali geologický prieskum lokality, naďalej monitorujú prostredie. Pri súčasnej úrovni ceny elektriny však nemá tento projekt ekonomické opodstatnenie,” tvrdí hovorkyňa SE Jana Burdová.
Vicepremiér Vážny je napriek tomu presvedčený, že projekt elektrárne na Ipli má zmysel a je potrebný. „Štát ako neopomenuteľný partner v PPP projekte by však musel garantovať odber elektriny a tiež jej cenu – podmienenú odhadovaným vývojom cien – na 15 rokov. V súčasnosti nevieme tieto dva základné vstupy zadefinovať a preto je dnes tento projekt ťažko realizovateľný,” povedala jeho hovorkyňa Silvia Belešová.
.fico mlčí
Prečo je pre Roberta Fica táto investícia za vyše miliardu eur natoľko dôležitá, že už o nej dvakrát rokoval so svojim čínskym kolegom Liom Kche-čchiangom? Kde berie slovenský premiér istotu, že projekt vodnej elektrárne na Ipli bude pre Slovensko ekonomicky výhodný? Odkiaľ Fico vedel, že tento projekt je v štádiu získania licencie, respektíve, že slovenské a čínske firmy o tejto investícii spolu čulo komunikujú?
Je len zhoda okolností, že niekoľko týždňov po vyjadrení premiéra získala osvedčenie na výstavbu elektrárne na Ipli firma blízka údajnému mecenášovi Smeru Brhelovi? Hovoril niekedy Fico s týmto oligarchom o spomínanom projekte? A je vôbec v poriadku, keď predseda vlády takýmto spôsobom lobuje za investíciu súkromnej firmy? Aj tieto otázky sme položili premiérovi Ficovi, žiadna odpoveď však neprišla.
Časopis .týždeň nedávno upozornil, že podnikateľ Brhel je za Fica mimoriadne úspešný aj pri získavaní štátnych zákaziek. Firmy z jeho portfólia už dostali v IT sektore a v energetike kontrakty za 271 miliónov eur. V rokoch 2006 – 2010 podpísali zmluvy za takmer 85 miliónov eur. Od volieb 2012 získali firmy údajného mecenáša Smeru Brhela ďalšie štátne zákazky za vyše 186 miliónov eur. Na porovnanie: za dva roky vlády Ivety Radičovej to bolo len okolo 22 miliónov eur.
.kto vládne Slovensku
Darí sa aj Brhelovej firme Pow-en, ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou Hyco (vodná elektráreň Ipeľ). Firma Pow-en, ktorá je dodávateľom elektriny, už podpísala za Ficových vlád kontrakty minimálne za 34 miliónov eur (.týždeň č. 12/2015). Pokiaľ ide o jednotlivé rezorty, firmy z Brhelovej skupiny uzavreli najviac zmlúv s ministerstvom financií (80 miliónov eur). V rámci štátnych podnikov má impérium oligarchu Brhela najviac zákaziek od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (58 miliónov eur).
Kontrakty Brhelových firiem za Fica predstavujú približne 40 percent z celkového objemu ich tržieb. Toto číslo sa však vzťahuje len na zákazky, ktoré získali samostatne: spolu s kontraktmi z konzorcií majú firmy údajného mecenáša Smeru Brhela viac ako polovicu biznisu založenú na obchodovaní so štátom. Slovenskom dnes otriasa kauza Váhostav, no pozornosť by sa mala sústrediť aj na biznis podnikateľa Brhela. Mimochodom, dcéra Juraja Širokého a syn Jozefa Brhela sú manželia.
V Širokého hoteli DoubleTree by Hilton sídlia aj viaceré firmy údajného mecenáša Smeru Brhela. Kľúčová otázka však znie: vládnu dnes Slovensku zvolení politici, alebo zákulisní hráči a oligarchovia?
Vážny odhadol výstavbu elektrárne na Ipli na 1,2 miliardy eur, čo je na úrovni vodného diela Gabčíkovo (stálo o sto miliónov viac). Investor by mal začať stavať v roku 2016, elektráreň by mala byť dokončená v roku 2025. Projekt by mal byť z veľkej časti financovaný formou PPP projektu. „V takom prípade je však nevyhnutné, aby štát garantoval odber elektriny, čo je základný problém tohto projektu,“ upozorňoval Vážny.
Recesia v eurozóne navyše znížila ceny, takže aj dopyt po elektrine výrazne klesol. Aj z tohto dôvodu projekt výstavby vodnej elektrárne na Ipli na chvíľu zamrzol. Vážny však napriek tomu veril, že „záujem nadnárodných spoločností o realizáciu a prevádzkovanie diela v režime PPP je vysoký“. „V takomto prípade je ešte reálna cesta – pri silnej angažovanosti štátu – dopracovať projekt pre územné rozhodnutie a odtendrovať stavbu do prvého polroku 2016,“ tvrdil Vážny.
.vybavuje premiér
V novembri 2013 sa do projektu osobne vložil premiér Robert Fico (Smer). Po schôdzke s čínskym premiérom Liom Kche-čchiangom v Bukurešti sa totiž vyjadril, že do elektrárne na Ipli zrejme vstúpia čínski investori. „Komunikácia medzi slovenskými a čínskymi firmami o vodnej elektrárni je veľmi intenzívna,” citoval vtedy Fica denník Pravda. So svojím čínskym kolegom sa stretol aj v polovici decembra 2014.
Fico po schôdzke v Belehrade povedal: „Bavili sme sa aj o jednom konkrétnom projekte, ktorý sa veľmi sľubne rozbieha. Je to veľká vodná elektráreň v objeme okolo 560 megawattov na Ipli.” Slovenský premiér mal dokonca informácie aj o prebiehajúcom licenčnom konaní: „Tento projekt je v štádiu získania licencie – v spolupráci medzi jednou slovenskou firmou a spoločnosťou China Power.”
Fico tiež avizoval, že o tomto – podľa neho významnom projekte – bude hovoriť aj počas tohtoročnej návštevy Číny. Zaujímavé tiež je, že na rozdiel od vicepremiéra Vážneho o žiadnom medzinárodnom tendri nehovoril. O niekoľko týždňov – 22. januára 2015 – získala spomínanú licenciu bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Osvedčenie na výstavbu vodnej elektrárne na Ipli jej vydalo ministerstvo hospodárstva, ktoré v tom čase riadil Pavol Pavlis (Smer).
.firma bez zamestnancov
Pavlis musel minulý týždeň odstúpiť z funkcie, keď vyšlo najavo, že firma jeho švagra dostala od rezortu zákazky na upratovanie za státisíce eur. Aj osvedčenie spoločnosti Hyco však vzbudzuje pochybnosti: táto firma totiž vznikla len vlani v júni, takže nemá žiadne skúsenosti s veľkými projektmi, ako je napríklad vodná elektráreň na Ipli. Podľa účtovnej závierky za rok 2014 nemá ani žiadnych zamestnancov. Ako je teda možné, že získala licenciu na investíciu za 1,2 miliardy eur?
„Žiadateľ (Hyco – pozn. red.) preukázal skúsenosť pri prevádzke energetických zariadení čestným vyhlásením, v ktorom uviedol zoznam prevádzkovaných zariadení na výrobu elektriny, poskytujúcich podpornú službu v oblasti terciálnej regulácie, a ktoré sú od roku 2010 prevádzkované osobou s podstatným vplyvom na činnosť a rozhodovanie žiadateľa, akcionárom s podielom na základnom imaní vo výške 66 percent,” píše sa v spomínanom osvedčení, ktoré si cez infozákon vyžiadala mimovládna organizácia Via Iuris.
Podľa advokátky Zuzany Čaputovej, ktorá spolupracuje s Via Iuris, je takéto osvedčenie podkladom pre územné a stavebné konanie: „Je nevyhnutným predpokladom, ktorý oprávňuje držiteľa osvedčenia na ďalšie kroky na zabezpečenie príslušných povolení a realizáciu výstavby.” Rezort hospodárstva však tvrdí, že to automaticky neznamená, že investor má výhradné právo na stavbu elektrárne. „Osvedčujeme tým súlad zámeru s energetickou politikou, fakticky ani právne však nebránime konať aj iným,” reagovala hovorkyňa ministerstva Miriam Žiaková. Faktom však je, že žiadna iná firma s výnimkou spoločnosti Hyco spomínaným osvedčením nedisponuje.
.krytie oligarchu
Kto je osobou s „podstatným vplyvom” na činnosť spoločnosti Hyco, ktorá chce postaviť veľkú vodnú elektráreň na Ipli, sa v osvedčení ministerstva hospodárstva neuvádza. Štruktúra akcionárov firmy Hyco nie je jasná ani z účtovnej závierky firmy za rok 2014. Podľa zistení .týždňa je však táto firma personálne prepojená s údajným mecenášom Smeru Jozefom Brhelom. „šesťdesiatšesťpercentným akcionárom spoločnosti Hyco je spoločnosť DG-energy”, tvrdí ministerstvo hospodárstva.
Spoločnosť DG-energy ovládajú Ladislav Lörinc a Stanislav Fuňa. Obaja sedia aj v predstavenstve firmy Pow-en, ktorá patrí do podnikateľskej skupiny oligarchu Brhela. Okrem toho: v rokoch 2012 – 2013 viedla účtovníctvo firmy DG-energy Alena Csernoková z firmy Pow-en. Hyco, DG-energy a Pow-en sídlia aj na rovnakej bratislavskej adrese. Lörinc s Fuňom zároveň pôsobia aj v orgánoch ďalších firiem s vplyvom údajného mecenáša Smeru Brhela (NS – Slovakia, E-Group, Alter Energo, Andex).
V osvedčení, ktoré získala spoločnosť Hyco od ministerstva hospodárstva, sa zároveň píše, že firma preukázala odbornú spôsobilosť na výstavbu energetického zariadenia „osvedčením zo dňa 10. novembra 2010 pre Ing. Michal Iró”. Tento človek bol pritom overovateľom zápisnice aj na jednom z valných zhromaždení Brhelovej firmy Pow-en. V minulosti sedel aj v orgánoch spoločnosti En-Servis, ktorej akcionárom bola takisto firma Pow-en. Dnes je Iró šéfom predstavenstva DG-energy.
.registrácia domény
„Absolvoval som školenie v zmysle zákona o energetike a to je všetko,” reagoval Michal Iró, keď sme sa ho pýtali, na základe čoho dostal osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výstavbu elektrárne na Ipli. „Ide o investíciu, ktorá má byť realizovaná až o niekoľko rokov, takže možno sa ma to ani nebude týkať. Ja som už v dôchodkovom veku.” Iró tvrdí, že podnikateľa Brhela osobne nepozná, ani nikdy neskúmal vlastnícku štruktúru jeho firiem. „Ja som elektrikár, zodpovedný za prevádzku. Som zamestnaný vo firme DG-energy. To je všetko, čo vám môžem povedať.”
Mimovládna organizácia Via Iuris si všimla, že doménu spoločnosti Hyco zaregistrovala Anna Košťálová z firmy Pow-en. Košťálová bola overovateľkou zápisnice aj na valných zhromaždeniach spoločností Pow-en, NS – Slovakia a Hydro PP. Aj firma Hydro PP patrí do portfólia oligarchu Brhela, pričom má rovnakú adresu ako Hyco, DG-Energy a Pow-en. „Áno, zaregistrovala som doménu firmy Hyco. O čo vám ide?” reagovala Košťálová. Na otázku, kto ju tým poveril, nechcela odpovedať.
Spoločnosť Hyco, ktorá chce postaviť vodnú elektráreň na Ipli, je s údajným mecenášom Smeru Brhelom previazaná aj cez Romana Luntera. Tento človek bol overovateľom zápisnice na valných zhromaždeniach spoločností Hyco a DG-energy: a súčasne zapisovateľom na valných zhromaždeniach Brhelových firiem Pow-en, NS – Slovakia a Hydro PP. Lunter sedel s ľuďmi oligarchu Brhela aj v orgánoch ďalších firiem.
.matka a dcéry
Okrem toho bol Lunter likvidátorom spoločnosti Holz Trade, v ktorej pôsobil ďalší Brhelov človek Tomáš Lysina. Lunter nepopiera, že chodil na valné zhromaždenia firiem údajného mecenáša Smeru Brhela. Aj on však tvrdí, že tohto podnikateľa osobne nepozná. „Tie firmy ma jednoducho oslovili, bol som na ich valných zhromaždeniach, no tým sa to pre mňa skončilo. Nemám s nimi žiadny vzťah,” tvrdí Lunter.
Overovateľom zápisnice na prvom valnom zhromaždení spoločnosti Hyco, ktorá chce stavať elektráreň na Ipli, bola aj 26-ročná právnička Miroslava Zelenáková. Zelenáková v minulosti sedela aj v dozornej rade Brhelovej firmy Hydro PP. Okrem toho je v orgánoch spoločnosti SE Development, ktorú ovláda Peter Brhel. Na otázku, či je tento človek v príbuzenskom vzťahu s oligarchom Brhelom, jeho hovorca Juraj Puchý nepovedal: „K otázkam, ktoré priamo nesúvisia s aktivitami skupiny, sa zo zásady nevyjadrujeme.”
V orgánoch firmy Hydro PP sedia aj príbuzné Miroslavy Zelenákovej: jej matka Gabriela Zelenáková a 27-ročná sestra Zuzana Zelenáková. Gabriela Zelenáková pôsobí aj v ďalších dvoch firmách údajného mecenáša Smeru Brhela (NS – Slovakia, PS-energy). Zuzana Zelenáková zase sedí v dozornej rade spoločnosti SE Development. S Miroslavou Zelenákovou sa nám spojiť nepodarilo.
.brhel: nemám s tým nič
Údajný mecenáš Smeru Jozef Brhel tvrdí, že s projektom vodnej elektrárne na Ipli za 1,2 miliardy eur nemá nič spoločné. „Tento projekt nepatrí do podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela. Ide o samostatnú aktivitu partnerov skupiny Ladislava Lörinca a Stanislava Fuňu. Projekt je len v teoretickej rovine s minimálnou šancou na realizáciu. V dlhodobom pláne strategických investícií podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela nie je zahrnutý,” odkázal cez hovorcu Puchého.
Zaujímavé pritom je, že keď sme sa minulý týždeň osobne vybrali do sídla viacerých Brhelových firiem, na recepcii nám najskôr povedali, že firma Hyco patrí pod spoločnosť Pow-en. „Je to naša dcérska spoločnosť,” potvrdila aj Petra Kubatková z firmy Pow-en. Vzápätí nás však kontaktoval Ladislav Lörinc, že výstavba vodnej elektrárne na Ipli je jeho projekt. O možnosti vstupu čínskeho investora ho vraj informoval predseda Slovensko-čínskej obchodnej komory Peter Paulen.
„V reakcii na to som spolu so Stanislavom Fuňom založil projektovú spoločnosť Hyco, ktorá je založená špeciálne pre tento projekt. Menšinovým akcionárom firmy je Gabriel Tuhý, podnikateľ s 25-ročnými skúsenosťami z oblasti energetiky,” tvrdí Lörinc. Podľa neho je však projekt výstavby elektrárne na Ipli len vo fáze „predprípravy”. „Zisťujeme, či je vôbec realizovateľný a či sa oň začneme uchádzať. Potenciálny čínsky záujemca v súčasnosti situáciu len monitoruje: až na základe výsledkov sa rozhodne, či sa do projektu zapojí.”
.ekonomické riziká
Podľa Zuzany Čaputovej z Via Iuris je projekt vodnej elektrárne na Ipli sporný aj z hľadiska energetického prínosu pre Slovensko. „Táto elektráreň síce figuruje v dokumente Energetická politika Slovenskej republiky. Podľa viacerých odborníkov je však vzhľadom na jej rozsah pre našu krajinu nepotrebná,” hovorí Čaputová. Na Slovensku už navyše funguje prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh.
O projekte vodnej elektrárne na Ipli v minulosti uvažovali aj Slovenské elektrárne (SE). Štát už vložil do prípravy investície približne 60 miliónov korún (geologický prieskum, štúdie). Ďalších asi 25 miliónov korún by stál podľa odhadov z roku 2000 proces EIA (posudzovanie vplyvu na životné prostredie). Momentálne sú však elektrárne k projektu Ipeľ skeptické. „SE realizovali geologický prieskum lokality, naďalej monitorujú prostredie. Pri súčasnej úrovni ceny elektriny však nemá tento projekt ekonomické opodstatnenie,” tvrdí hovorkyňa SE Jana Burdová.
Vicepremiér Vážny je napriek tomu presvedčený, že projekt elektrárne na Ipli má zmysel a je potrebný. „Štát ako neopomenuteľný partner v PPP projekte by však musel garantovať odber elektriny a tiež jej cenu – podmienenú odhadovaným vývojom cien – na 15 rokov. V súčasnosti nevieme tieto dva základné vstupy zadefinovať a preto je dnes tento projekt ťažko realizovateľný,” povedala jeho hovorkyňa Silvia Belešová.
.fico mlčí
Prečo je pre Roberta Fica táto investícia za vyše miliardu eur natoľko dôležitá, že už o nej dvakrát rokoval so svojim čínskym kolegom Liom Kche-čchiangom? Kde berie slovenský premiér istotu, že projekt vodnej elektrárne na Ipli bude pre Slovensko ekonomicky výhodný? Odkiaľ Fico vedel, že tento projekt je v štádiu získania licencie, respektíve, že slovenské a čínske firmy o tejto investícii spolu čulo komunikujú?
Je len zhoda okolností, že niekoľko týždňov po vyjadrení premiéra získala osvedčenie na výstavbu elektrárne na Ipli firma blízka údajnému mecenášovi Smeru Brhelovi? Hovoril niekedy Fico s týmto oligarchom o spomínanom projekte? A je vôbec v poriadku, keď predseda vlády takýmto spôsobom lobuje za investíciu súkromnej firmy? Aj tieto otázky sme položili premiérovi Ficovi, žiadna odpoveď však neprišla.
Časopis .týždeň nedávno upozornil, že podnikateľ Brhel je za Fica mimoriadne úspešný aj pri získavaní štátnych zákaziek. Firmy z jeho portfólia už dostali v IT sektore a v energetike kontrakty za 271 miliónov eur. V rokoch 2006 – 2010 podpísali zmluvy za takmer 85 miliónov eur. Od volieb 2012 získali firmy údajného mecenáša Smeru Brhela ďalšie štátne zákazky za vyše 186 miliónov eur. Na porovnanie: za dva roky vlády Ivety Radičovej to bolo len okolo 22 miliónov eur.
.kto vládne Slovensku
Darí sa aj Brhelovej firme Pow-en, ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou Hyco (vodná elektráreň Ipeľ). Firma Pow-en, ktorá je dodávateľom elektriny, už podpísala za Ficových vlád kontrakty minimálne za 34 miliónov eur (.týždeň č. 12/2015). Pokiaľ ide o jednotlivé rezorty, firmy z Brhelovej skupiny uzavreli najviac zmlúv s ministerstvom financií (80 miliónov eur). V rámci štátnych podnikov má impérium oligarchu Brhela najviac zákaziek od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (58 miliónov eur).
Kontrakty Brhelových firiem za Fica predstavujú približne 40 percent z celkového objemu ich tržieb. Toto číslo sa však vzťahuje len na zákazky, ktoré získali samostatne: spolu s kontraktmi z konzorcií majú firmy údajného mecenáša Smeru Brhela viac ako polovicu biznisu založenú na obchodovaní so štátom. Slovenskom dnes otriasa kauza Váhostav, no pozornosť by sa mala sústrediť aj na biznis podnikateľa Brhela. Mimochodom, dcéra Juraja Širokého a syn Jozefa Brhela sú manželia.
V Širokého hoteli DoubleTree by Hilton sídlia aj viaceré firmy údajného mecenáša Smeru Brhela. Kľúčová otázka však znie: vládnu dnes Slovensku zvolení politici, alebo zákulisní hráči a oligarchovia?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.