Český týždeň Tomáša Němečka

Na prvý pohľad ten príbeh napĺňa schéma amerického sna aj kresťanského príbehu o odpustení. Mladík bez veľkého vzdelania zažije v 90. rokoch úžasný vzostup – poslanec, šéf klubu, minister vnútra, v 34 rokoch premiér. A potom do roka rýchly pád. Keď sa na neho teraz spomínalo, bolo to množstvo smiešnych afér: viac-menej odpísaná diplomovka; nevysvetlený milión korún (35-tisíc eur) na byt; pokus jeho ženy o podnikanie s akousi dámou z polosveta ... Skutočne veľká kauza vyplávala na povrch až v roku 2007, dva roky po jeho odchode z politiky, keď zarobil 80 miliónov tým, že lacno kúpil a draho predal akcie energetickej firmy. Kdekoho napadlo, že je to legalizácia iných príjmov; nič také sa však nepreukázalo. Vlani sa Gross po rokoch v ústraní objavil v dokumentárnom filme. Naznačil vážnu chorobu (ALS, amyotrofickú laterálnu sklerózu, pri ktorej je postupne paralyzované telo), povedal, že „prijal Krista“, a požiadal o odpustenie.
Lenže americký sen predpokladá protestantské cnosti, ktoré sú odmenené úspechom. U Grossa zostal pôvod bohatstva nejasný. Kresťanský príbeh zasa zahŕňa pokánie a účinnú ľútosť. Gross však nič konkrétne neodhalil; len sa všeobecne ospravedlnil všetkým, ktorých sklamal. Po plytkých poloaférach prišlo plytké poloospravedlnenie. Komentátori mu nakoniec pripočítali k dobru aspoň pevný vzťah k rodine a priateľom. Lenže aj o tom sa iba dohadujeme. Minulú stredu na pohreb neprišli jeho predchodcovia Miloš Zeman a Vladimír Špidla (iba nástupcovia – Jiří Paroubek a Bohuslav Sobotka). Vlastný obrad bol vyhradený len pre rodinu.
V Stanislavovi Grossovi určite bol silný príbeh. Musel byť. Ako v každom človeku. Ale nám zvonka nikdy nedovolil ho s ním prežiť.