Čokoláda v tej najjednoduchšej verzii je chutná (a iba) trojzložková zmes pozostávajúca z kakaového prášku, kakaového masla a cukru. Ten sladký bonus v inak jednoduchom recepte je, samozrejme, obyčajná glukóza a/alebo sacharóza. Čo však chemicky obsahujú samotné kakaové ingrediencie?
V prvom rade značné množstvo nasýtených mastných kyselín (palmitovej a stearovej) a o niečo menej nenasýtených tukov (kyseliny olejovej a linolénovej). Tieto lipidové zložky pochádzajú z kakaového masla, pričom dokopy tvoria približne dve tretiny celkového obsahu tuku. A, pochopiteľne, spolu s pridaným cukrom predstavujú enormný kalorický potenciál čokolády. Vďaka ktorému dokážu športovci pomerne rýchlo doplniť vyčerpané energetické zásoby a nešportovci zase bez problémov nádherne stučnieť. Dobrou správou (nielen) pre lenivcov však je, že v kakau sú prítomné aj polyfenolické flavonoidy, zastúpené najmä (epi)katechínmi.
Spolu so spomínanými nenasýtenými kyselinami ide o zdraviu prospešné fytochemikálie veľmi podobné tým, ktoré sa nachádzajú v zelenom čaji alebo červenom víne. Ich obsah v čokoláde je však podstatne vyšší, ako v oboch spomínaných nápojoch. Medzi biologicky najúčinnejšie molekuly čokolády patria alkaloidy teobromín (príbuzný kofeínu, ktorého je tam, naopak, veľmi málo) a fenyletylamín (analóg amfetamínov), ako aj esenciálna aminokyselina tryptofán. Zdá sa, že tieto dusíkaté zlúčeniny efektívne a spoľahlivo zvyšujú fyziologické hladiny „molekúl šťastia“ (endorfínov) v mozgu, a spôsobujú tak príjemné až euforické pocity. Na druhej strane je zaujímavé, že práve teobromín je zodpovedný za miernu toxicitu čokolády pozorovanú u papagájov, hlodavcov, mačiek, psov a koní. Tieto živočíchy ho totiž nedokážu tak účinne metabolizovať ako človek. A len nedávno sa v čokoláde zistila prítomnosť neurotransmiteru anandamidu, ktorý si inak ľudský organizmus syntetizuje sám. Ide o „humánny opiát“, pretože sa viaže na kanabinoidné receptory podobne ako psychoaktívne zlúčeniny marihuany.
Autor je chemik.
V prvom rade značné množstvo nasýtených mastných kyselín (palmitovej a stearovej) a o niečo menej nenasýtených tukov (kyseliny olejovej a linolénovej). Tieto lipidové zložky pochádzajú z kakaového masla, pričom dokopy tvoria približne dve tretiny celkového obsahu tuku. A, pochopiteľne, spolu s pridaným cukrom predstavujú enormný kalorický potenciál čokolády. Vďaka ktorému dokážu športovci pomerne rýchlo doplniť vyčerpané energetické zásoby a nešportovci zase bez problémov nádherne stučnieť. Dobrou správou (nielen) pre lenivcov však je, že v kakau sú prítomné aj polyfenolické flavonoidy, zastúpené najmä (epi)katechínmi.
Spolu so spomínanými nenasýtenými kyselinami ide o zdraviu prospešné fytochemikálie veľmi podobné tým, ktoré sa nachádzajú v zelenom čaji alebo červenom víne. Ich obsah v čokoláde je však podstatne vyšší, ako v oboch spomínaných nápojoch. Medzi biologicky najúčinnejšie molekuly čokolády patria alkaloidy teobromín (príbuzný kofeínu, ktorého je tam, naopak, veľmi málo) a fenyletylamín (analóg amfetamínov), ako aj esenciálna aminokyselina tryptofán. Zdá sa, že tieto dusíkaté zlúčeniny efektívne a spoľahlivo zvyšujú fyziologické hladiny „molekúl šťastia“ (endorfínov) v mozgu, a spôsobujú tak príjemné až euforické pocity. Na druhej strane je zaujímavé, že práve teobromín je zodpovedný za miernu toxicitu čokolády pozorovanú u papagájov, hlodavcov, mačiek, psov a koní. Tieto živočíchy ho totiž nedokážu tak účinne metabolizovať ako človek. A len nedávno sa v čokoláde zistila prítomnosť neurotransmiteru anandamidu, ktorý si inak ľudský organizmus syntetizuje sám. Ide o „humánny opiát“, pretože sa viaže na kanabinoidné receptory podobne ako psychoaktívne zlúčeniny marihuany.
Autor je chemik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.