OPLATÍ SA ČÍTAŤ Sjón: Měsíční kámen (Dybbuk, 2015)
Jeseň roku 1918. Kým v Európe sa schyľuje ku koncu prvej svetovej vojny, sopka Katla chrlí lávu, Island získava nezávislosť a v Reykjavíku sa šíri španielska chrípka. Ochorie aj Máni Steinn (Moon Stone, Měsíční kámen), tínedžer, vyrastajúci u starenky, ktorá je pravdepodobne príbuzná jeho nebohej starej mamy. Máni sa venuje dvom veciam: filmom a homosexuálnej prostitúcii. To prvé je jeho vášeň (nenechá si ujsť ani jednu projekciu v dvoch reykjavíckych kinách), to druhé „zamestnanie”. Sjón, jeden z najmilovanejších spisovateľov súčasného, kultúrne bohatého Islandu (okrem iného aj autor mnohých textov Björk) vedie osamelého Mániho nebezpečiami života láskavo, s citom pre dobové reálie, aj pre vnútro vnímavého mládenca. Nemrhá slovami, naznačuje, rozpráva pútavo, poeticky. Nie div, veď Máni mu je blízky aj z iných než len literárnych dôvodov. Helena Kadečková preložila Sjóna kongeniálne, vydavateľstvo Dybbuk spravilo z knihy artefakt.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Robert Menasse: Blažené časy, krehký svet (Kalligram, 2014)
Viedenčan Robert Menasse je známy najmä ako brilantný esejista, kriticky vnímajúci Rakúsko, optimisticky hľadiaci na budúcnosť Európskej únie. V českom preklade vyšiel v roku 2013 jeho ostatný román Vyhnání z pekla, pred pár týždňami prišlo vydavateľstvo Kalligram so slovenským prekladom (Ladislav Šimon) jeho najúspešnejšieho románu. Leo Singer a Judith Katzová sa koncom šesťdesiatych rokov stretávajú vo Viedni, kde obidvaja študujú. Obidvaja sa narodili v Brazílii v židovských rodinách, ktoré tam stihli ujsť pred Hitlerom. Leo je nepraktický intelektuál, ktorý celý život píše knihu o Hegelovi, Judith je praktickejšia. Menasse začína výborne (Viedeň šesťdesiatych rokov, groteskný milenecký trojuholník, tragikomické vyrovnávanie sa s rodinnou minulosťou), no vo chvíli, keď Leo odíde do Sao Paola, akoby stratil šťavu. Rozprávanie je nemotorné, konanie postáv málo zdôvodnené. Nakoniec to však všetko dovedie k zaujímavému finále.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Hans Küng: Dobrá smrt? (Vyšehrad, 2015)
Hans Küng píše o dobrej smrti v najvyššej možnej miere osobne a úprimne. Užíva si slobodu starca, ktorý už dovidí na druhý breh. Autor po napísaní knihy prežil zdravotnú krízu v dôsledku Parkinsonovej choroby. Stratil kontrolu nad životom. Po týždňoch starostlivosti sa jeho stav zlepšil. Napriek tomu nechcel knihu prepisovať. Nič sa nezmenilo na naliehavosti hlavného zámeru. Küng na seba upozornil nekonvenčným rozprávaním o šťastnej smrti už dávnejšie. Sám priznáva, že viacerí priatelia a čitatelia zareagovali negatívne na jeho postoje k eutanázii. Súčasťou knihy je prepis Küngovho rozhovoru pre ARD v novembri 2013. „Každý človek má pred Bohom a ľuďmi zodpovednosť i právo sám rozhodnúť o svojom živote a smrti.“ Ak nás čaká večný domov, prečo neotvoriť k nemu dvere v pravý čas? Neumožňuje práve kresťanská viera neľpieť za každú cenu na živote v obklopení prístrojmi? Autor v súčasnej životnej fáze nepotrebuje popularitu a provokácie. V polemike o morálnosti a hraniciach eutanázie (tá nás neminie), nebude možné tento hlas z prostredia kresťanskej teológie prepočuť.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Villagers: Darling Arithmetic (Domino)
V momente, keď sa írska skupina predstavila na trenčianskej Pohode, spustila sa taká silná búrka, že koncert tých sympatických mladých Írov sa nakoniec musel v polovici zrušiť. Vtedy sa u nás predstavili s druhým experimentálnejšie ladeným albumom Awayland, no dnes sa veci majú trochu inak. Villagers sú pôvodne kapelou jedného muža – Conora O’Briena. Ten rozpustil koncertnú zostavu a rozhodol sa nahrať tretí album v podstate sám. A to je pesničkárska poloha, čo mu najviac svedčí a ktorú ukázal sčasti aj na silnom debutovom albume Becoming A Jackal. Darling Arithmetic je milostným listom neznámej osobe, postaveným na srdcervúcom Conorovom hlase, intímnej hudbe a silných poetických textoch. Villagers si berú to najlepšie z írskeho folkrocku, kde tróni Van Morrison alebo Glen Hansard. Conor sa stáva ďalšou výraznou postavou tejto bohatej scény.
.pb
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Sufjan Stevens: Carrie & Lowell (Asthmatic Kitty/Wegart)
Už pätnásť rokov sa Sufjan Stevens spovedá zo svojich radostí a žiaľov skrze neobyčajne nápadité konceptuálne nahrávky: od bibliou inšpirovaného folku až po pompézne elektronické experimenty. Kým v minulosti balil intímne témy do zvukovo bohatých mýtov a bájí, jeho najnovšia nahrávka je obnažene životopisná. Pesničkár sa tu vyrovnáva s prázdnotou, ktorú v ňom zanechala matka Carrie, keď opustila rodinu v jeho piatich rokoch a s bolesťou z jej nedávneho úmrtia. Stevensove slová obsahujú hojnosť smutno-krásnych metafor a nežnosti (Dostalo sa ti dosť lásky, moja malá labuť?), bezradnosti a mužskej túžby na podkladoch krásnych jemných klavírnych a gitarových aranžmánov. Carrie & Lowell je viac než len zobrazenie prázdnoty; tichá citlivosť zintenzívňuje autenticitu Stevensovej výpovede a priam nevyhnutné vžitie sa do jeho slov a emócií. Tichý smútok dospelého dieťaťa s vierou v pokoj a mier v duši. Jeden z najlepších pesničkárskych albumov posledných rokov.
.tomáš Slaninka
Jeseň roku 1918. Kým v Európe sa schyľuje ku koncu prvej svetovej vojny, sopka Katla chrlí lávu, Island získava nezávislosť a v Reykjavíku sa šíri španielska chrípka. Ochorie aj Máni Steinn (Moon Stone, Měsíční kámen), tínedžer, vyrastajúci u starenky, ktorá je pravdepodobne príbuzná jeho nebohej starej mamy. Máni sa venuje dvom veciam: filmom a homosexuálnej prostitúcii. To prvé je jeho vášeň (nenechá si ujsť ani jednu projekciu v dvoch reykjavíckych kinách), to druhé „zamestnanie”. Sjón, jeden z najmilovanejších spisovateľov súčasného, kultúrne bohatého Islandu (okrem iného aj autor mnohých textov Björk) vedie osamelého Mániho nebezpečiami života láskavo, s citom pre dobové reálie, aj pre vnútro vnímavého mládenca. Nemrhá slovami, naznačuje, rozpráva pútavo, poeticky. Nie div, veď Máni mu je blízky aj z iných než len literárnych dôvodov. Helena Kadečková preložila Sjóna kongeniálne, vydavateľstvo Dybbuk spravilo z knihy artefakt.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Robert Menasse: Blažené časy, krehký svet (Kalligram, 2014)
Viedenčan Robert Menasse je známy najmä ako brilantný esejista, kriticky vnímajúci Rakúsko, optimisticky hľadiaci na budúcnosť Európskej únie. V českom preklade vyšiel v roku 2013 jeho ostatný román Vyhnání z pekla, pred pár týždňami prišlo vydavateľstvo Kalligram so slovenským prekladom (Ladislav Šimon) jeho najúspešnejšieho románu. Leo Singer a Judith Katzová sa koncom šesťdesiatych rokov stretávajú vo Viedni, kde obidvaja študujú. Obidvaja sa narodili v Brazílii v židovských rodinách, ktoré tam stihli ujsť pred Hitlerom. Leo je nepraktický intelektuál, ktorý celý život píše knihu o Hegelovi, Judith je praktickejšia. Menasse začína výborne (Viedeň šesťdesiatych rokov, groteskný milenecký trojuholník, tragikomické vyrovnávanie sa s rodinnou minulosťou), no vo chvíli, keď Leo odíde do Sao Paola, akoby stratil šťavu. Rozprávanie je nemotorné, konanie postáv málo zdôvodnené. Nakoniec to však všetko dovedie k zaujímavému finále.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Hans Küng: Dobrá smrt? (Vyšehrad, 2015)
Hans Küng píše o dobrej smrti v najvyššej možnej miere osobne a úprimne. Užíva si slobodu starca, ktorý už dovidí na druhý breh. Autor po napísaní knihy prežil zdravotnú krízu v dôsledku Parkinsonovej choroby. Stratil kontrolu nad životom. Po týždňoch starostlivosti sa jeho stav zlepšil. Napriek tomu nechcel knihu prepisovať. Nič sa nezmenilo na naliehavosti hlavného zámeru. Küng na seba upozornil nekonvenčným rozprávaním o šťastnej smrti už dávnejšie. Sám priznáva, že viacerí priatelia a čitatelia zareagovali negatívne na jeho postoje k eutanázii. Súčasťou knihy je prepis Küngovho rozhovoru pre ARD v novembri 2013. „Každý človek má pred Bohom a ľuďmi zodpovednosť i právo sám rozhodnúť o svojom živote a smrti.“ Ak nás čaká večný domov, prečo neotvoriť k nemu dvere v pravý čas? Neumožňuje práve kresťanská viera neľpieť za každú cenu na živote v obklopení prístrojmi? Autor v súčasnej životnej fáze nepotrebuje popularitu a provokácie. V polemike o morálnosti a hraniciach eutanázie (tá nás neminie), nebude možné tento hlas z prostredia kresťanskej teológie prepočuť.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Villagers: Darling Arithmetic (Domino)
V momente, keď sa írska skupina predstavila na trenčianskej Pohode, spustila sa taká silná búrka, že koncert tých sympatických mladých Írov sa nakoniec musel v polovici zrušiť. Vtedy sa u nás predstavili s druhým experimentálnejšie ladeným albumom Awayland, no dnes sa veci majú trochu inak. Villagers sú pôvodne kapelou jedného muža – Conora O’Briena. Ten rozpustil koncertnú zostavu a rozhodol sa nahrať tretí album v podstate sám. A to je pesničkárska poloha, čo mu najviac svedčí a ktorú ukázal sčasti aj na silnom debutovom albume Becoming A Jackal. Darling Arithmetic je milostným listom neznámej osobe, postaveným na srdcervúcom Conorovom hlase, intímnej hudbe a silných poetických textoch. Villagers si berú to najlepšie z írskeho folkrocku, kde tróni Van Morrison alebo Glen Hansard. Conor sa stáva ďalšou výraznou postavou tejto bohatej scény.
.pb
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Sufjan Stevens: Carrie & Lowell (Asthmatic Kitty/Wegart)
Už pätnásť rokov sa Sufjan Stevens spovedá zo svojich radostí a žiaľov skrze neobyčajne nápadité konceptuálne nahrávky: od bibliou inšpirovaného folku až po pompézne elektronické experimenty. Kým v minulosti balil intímne témy do zvukovo bohatých mýtov a bájí, jeho najnovšia nahrávka je obnažene životopisná. Pesničkár sa tu vyrovnáva s prázdnotou, ktorú v ňom zanechala matka Carrie, keď opustila rodinu v jeho piatich rokoch a s bolesťou z jej nedávneho úmrtia. Stevensove slová obsahujú hojnosť smutno-krásnych metafor a nežnosti (Dostalo sa ti dosť lásky, moja malá labuť?), bezradnosti a mužskej túžby na podkladoch krásnych jemných klavírnych a gitarových aranžmánov. Carrie & Lowell je viac než len zobrazenie prázdnoty; tichá citlivosť zintenzívňuje autenticitu Stevensovej výpovede a priam nevyhnutné vžitie sa do jeho slov a emócií. Tichý smútok dospelého dieťaťa s vierou v pokoj a mier v duši. Jeden z najlepších pesničkárskych albumov posledných rokov.
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.