Teraz mám konečne čas.
Môžem čítať a v pokoji si robiť zeleninové šťavy pre manžela, mňa a keď príde vnuk Nathanko, tak aj pre neho. Nie je to pre mňa žiadna módna záležitosť, bola som chorá, musela som hľadať spôsob, ako získať zo stravy najčerstvejšie enzýmy. Hotové šťavy nemajú tú kvalitu.
Zaujíma ma alternatívna medicína.
Keby som nebola herečka, venovala by som sa alternatívnej medicíne. Pokiaľ viem, u nás sa to veľmi nepraktizuje, neštuduje, ale to je veľká chyba. Vo vyspelých krajinách je medicína celistvá, u nás vám na konkrétny problém nasadia lieky, jednu vec vyliečia a niečo iné zničia. Rada čítam knihy o zdraví, teraz mám ale rozčítanú knihu Irvina D.Yaloma Když Nietzsche plakal, pripomenul mi ju Milan Lasica. Na nočnom stolíku ma ešte čaká prečítať veľa kníh, ale čím rýchlejšie čas plynie, tým robím všetko pomalšie. Nietzscheho som mala rada v rokoch mladosti. Provokoval ma jeho zvláštny vzťah k ženám. Dokonca som mu venovala aj jednu svoju báseň. Volá sa Okrídlené slová /(F. Nietzschemu.) / Hlboko klesám / Na Žltú plochu / Plavej šelmy. / Vábim ju / k poslednému hriechu- / na Vysokej hore tancujeme / tanec Lásky, Nenávisti, Zrady. / Výkrikom Pravdy dávam nádej / na Večný návrat k ŽIVOTU.
Všetko, čo mám zakázané, toho by som sa objedla.
Pečenú kačiču, segedínsky guláš, tiramisu, sladkosti. Keď som v meste, dám si veterník. Naposledy predvčerom. Pokojne to môžete napísať, pred dcérou to neutajím, bol pri tom vnuk, určite to mame prezradí.
Moja veľká neresť je google.
Chodím často na internet, som zvedavá. Googlim to, čo ma zaujíma. Či aj seba? Nie, bohchráň, samej seba mám dosť. Zaujíma ma, čo sa deje vo svete, pohľady na politiku okolo nás, alternatívna medicína… Večer si ľahnem, niečo čítam, vidím slovo, ktorému nerozumiem, idem si ho nagoogliť a zistím, že sú tri hodiny nad ránom. Spávať chodím neskoro, ale ja sa dokážem slastne vyspať aj za štyri hodiny.
Bábiku som dostala od kolegov na narodeniny.
Je krásna, však? Je z prelomu 19. a 20. storočia. Zbieram a mám rada starožitné bábiky porcelánové aj drevené. Prvú bábiku mi urobila mama, keď som mala štyri roky. Vlastne to bol maco.
Rada fotografujem.
Závidím výtvarníkom, fotografom, môžu si tvoriť kedy sa im zachce. Moja tvorba je do určitej miery obmedzená. Na fotenie nepotrebujem dobrý fotoaparát, ale postreh, tému, ktorá ma zaujme. Na stenu si svoje fotografie nevešiam, občas si ich pozerám, triedim. Fotografujem západy slnka, mesiac a mraky. Mraky sa mi páčia, sú ako pohyblivé, stále sa meniace sochy. V Edinburghu som bola na výstave obrazov Jamesa Morrisona, na ktorých boli len mraky. To bola paráda.
Som veriaci človek.
Mala som obdobie, keď som bola zblúdilá ovca, so všetkým som polemizovala, ale návrat k BOHU mi pomáha prekonávať samu seba a ťažkosti dňa. Viera nie je otázka rozumu, ale srdca.
Môžem čítať a v pokoji si robiť zeleninové šťavy pre manžela, mňa a keď príde vnuk Nathanko, tak aj pre neho. Nie je to pre mňa žiadna módna záležitosť, bola som chorá, musela som hľadať spôsob, ako získať zo stravy najčerstvejšie enzýmy. Hotové šťavy nemajú tú kvalitu.
Zaujíma ma alternatívna medicína.
Keby som nebola herečka, venovala by som sa alternatívnej medicíne. Pokiaľ viem, u nás sa to veľmi nepraktizuje, neštuduje, ale to je veľká chyba. Vo vyspelých krajinách je medicína celistvá, u nás vám na konkrétny problém nasadia lieky, jednu vec vyliečia a niečo iné zničia. Rada čítam knihy o zdraví, teraz mám ale rozčítanú knihu Irvina D.Yaloma Když Nietzsche plakal, pripomenul mi ju Milan Lasica. Na nočnom stolíku ma ešte čaká prečítať veľa kníh, ale čím rýchlejšie čas plynie, tým robím všetko pomalšie. Nietzscheho som mala rada v rokoch mladosti. Provokoval ma jeho zvláštny vzťah k ženám. Dokonca som mu venovala aj jednu svoju báseň. Volá sa Okrídlené slová /(F. Nietzschemu.) / Hlboko klesám / Na Žltú plochu / Plavej šelmy. / Vábim ju / k poslednému hriechu- / na Vysokej hore tancujeme / tanec Lásky, Nenávisti, Zrady. / Výkrikom Pravdy dávam nádej / na Večný návrat k ŽIVOTU.
Všetko, čo mám zakázané, toho by som sa objedla.
Pečenú kačiču, segedínsky guláš, tiramisu, sladkosti. Keď som v meste, dám si veterník. Naposledy predvčerom. Pokojne to môžete napísať, pred dcérou to neutajím, bol pri tom vnuk, určite to mame prezradí.
Moja veľká neresť je google.
Chodím často na internet, som zvedavá. Googlim to, čo ma zaujíma. Či aj seba? Nie, bohchráň, samej seba mám dosť. Zaujíma ma, čo sa deje vo svete, pohľady na politiku okolo nás, alternatívna medicína… Večer si ľahnem, niečo čítam, vidím slovo, ktorému nerozumiem, idem si ho nagoogliť a zistím, že sú tri hodiny nad ránom. Spávať chodím neskoro, ale ja sa dokážem slastne vyspať aj za štyri hodiny.
Bábiku som dostala od kolegov na narodeniny.
Je krásna, však? Je z prelomu 19. a 20. storočia. Zbieram a mám rada starožitné bábiky porcelánové aj drevené. Prvú bábiku mi urobila mama, keď som mala štyri roky. Vlastne to bol maco.
Rada fotografujem.
Závidím výtvarníkom, fotografom, môžu si tvoriť kedy sa im zachce. Moja tvorba je do určitej miery obmedzená. Na fotenie nepotrebujem dobrý fotoaparát, ale postreh, tému, ktorá ma zaujme. Na stenu si svoje fotografie nevešiam, občas si ich pozerám, triedim. Fotografujem západy slnka, mesiac a mraky. Mraky sa mi páčia, sú ako pohyblivé, stále sa meniace sochy. V Edinburghu som bola na výstave obrazov Jamesa Morrisona, na ktorých boli len mraky. To bola paráda.
Som veriaci človek.
Mala som obdobie, keď som bola zblúdilá ovca, so všetkým som polemizovala, ale návrat k BOHU mi pomáha prekonávať samu seba a ťažkosti dňa. Viera nie je otázka rozumu, ale srdca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.