Deň po Vianociach v roku 1944 priniesol americký denník The New York Times smutnú správu: „Major Glenn Miller, šéf amerického Air Force Bandu, sa stratil počas letu z Anglicka do Paríža. Trosky po lietadle sa nenašli.“ Táto informácia rozosmútila vtedajší kultúrny svet. Predstavte si, že by so svojím lietadlom havarovali The Beatles. Glenn Miller bol hrdinom svojej doby rovnako ako liverpoolska štvorica o dve desiatky rokov neskôr. V čase, keď The New York Times vydal správu, bolo lietadlo so 40-ročným Millerom a dvoma ďalšími mužmi na palube nezvestné už niekoľko dní. Stroj sa stratil 15. decembra nad Lamanšským prielivom v predvečer poslednej nemeckej ofenzívy v Ardenách. Miller sa mal zúčastniť na vianočnom koncerte pre spojeneckých vojakov v Paríži. Pôvodne mal odletieť už dva dni predtým, no jeho letu vtedy zabránilo zlé počasie. Nad celou západnou Európou zúrila búrka a bolo hustá hmla, no lietadlo nakoniec odštartovalo.
.chattanooga choo choo
Glenn Miller sa narodil 1. marca 1940 v meste Clarinda v štáte Iowa. Jeho rodičia sa hudbe nevenovali, no jedného dňa mu otec kúpil mandolínu, ktorú mladý Glen vymenil za starú otlčenú trúbku. Chlapec začal na nej hrávať každý deň, až si jeho rodičia začali robiť starosti, či sa náhodou nezbláznil. Počas štúdii na univerzite sa po niekoľkých semestroch rozhodol, že bude profesionálnym hudobníkom. Jeho nástrojom bol trombón. V začiatkoch prešiel viacerými orchestrami, nahrával pre rozhlas a živil sa aj ako skladateľ a aranžér. V roku 1928 sa oženil s Helen Burgerovou, s ktorou sa spoznal počas štúdia na univerzite.
V polovici 30. rokov sa do popredia dostával swing, populárna odnož džezovej hudby s veľkými orchestrami. Jeho lídrom bol v tom čase klarinetista Benny Goodman, prvý beloch, ktorý sa presadil v čiernej džezovej hudbe. O niečom podobnom sníval aj Miller. Jeho prvý bigband sa však rozpadol pre nedostatok koncertov a aj jeho súčasníci sa vtedy čudovali, prečo tento v podstate priemerný trombonista sníva o vlastnej kapele. Hudobník to nezabalil a popracoval na vlastnom zvuku, aby sa odlíšil od ostatných swingových ansámblov. Nový Glenn Miller Orchestra dostal angažmán v tančiarni kasína v New Rochelle, ktoré začali navštevovať tisíce dychtivých tanečníkov a poslucháčov. Jeho hviezda začala rýchlo stúpať. Medzi rokmi 1939 a 1942 skupina produkovala jeden hit za druhým. V tom čase sa do Top 10 dostalo až 70 skladieb, medzi nimi nesmrteľné melódie ako In The Mood, Moonlight Serenade alebo Tuxedo Junction. Začiatkom 40. rokov sa dostal aj do Hollywoodu, kde vo filme Sun Valley Serenade predstavil svoj ďalší nesmrteľný hit Chattanooga choo choo.
Po vstupe USA do vojny sa jeho život radikálne zmenil. Miller, ktorý bol vtedy na vrchole kariéry, sa rozhodol, že vstúpi do armády. Pôvodne chcel narukovať, no keďže mal už 38 rokov, tak mu to komisia zatrhla. Potom sa rozhodol, že armáde ponúkne svoje hudobné služby. Najprv sa ozval námorníctvu, ktoré ho odmietlo, ale letectvo jeho ponuku prijalo. V septembri 1942 dostal hodnosť kapitána Amerických špeciálnych síl a o mesiac na to rozpustil svoj civilný orchester. Dňa 27. septembra odohral svoj posledný koncert. Počas neho sa jeho hudobníci tak rozosmútili, že ani nedohrali záverečnú tému Mesačnej serenády.
.soundtrack pre armádu
Už vo vojenskej uniforme vybral 45 vojakov-hudobníkov pre armádny orchester AAF Band so špeciálnou sláčikovou sekciou. Na jar ďalšieho roku prešiel základným vojenským tréningom, po ktorom začal s orchestrom AAF Band skúšať. Od júna 1943 každý týždeň vysielali rozhlasovú sériu I Sustain the Wings a chodili po celej Amerike, kde pomáhali s inými umelcami zbierať peniaze na výzbroj pre armádu. Po nástupe do armády sa pustil aj do modernizácie vojenskej hudby, ale jeho pokusy sa stretli s odmietavým postojom u nadriadených. Nepáčilo sa im, že do klasických pochodových skladieb vnáša moderné prvky ako džez a blues. Za nové aranžmány ho kritizoval aj časopis Time, vraj vniesol do disciplinovaných kadencií vojenskej hudby ležérnu radosť a napísal, že armáda „namiesto chodidiel hýbe svojimi bokmi". Miller si však tie zmeny nakoniec presadil a generál Jimmy Doolittle neskôr povedal, že „okrem dopisov z domovov bola táto organizácia (Millerova kapela AAF) najlepším budovateľom morálky na európskom bojisku".
Millerovi trvalo takmer dva roky, kým si splnil sen a presvedčil svojich veliteľov, aby mohol ísť hrať pre amerických vojakov do Európy, kam sa dostal krátko po Dni D v lete roku 1944. Britom liezli davy Američanov na nervy, hovorili, že sú „overpaid, oversexed and over here" (preplatení, nadržaní a hlavne sú tu), no jeho hudba sa im zapáčila ihneď. Miller so skupinou pôsobil v Londýne, kde sa počas náletov ukrývali v bunkri štúdia BBC, no jeho snom bolo dostať kapelu čo najbližšie k vojnovej línii, pretože nebral svoju misiu ako zábavu. „Neprišli sme sem predstaviť nejaké módne hudobné trendy. Našou úlohou je priniesť potrebný pocit domova pre našich chlapcov, ktorí sú tu už niekoľko rokov," napísal v liste svojmu priateľovi v roku 1944. V deň, keď skupina opustila londýnsky hotel a presunula sa na vojenskú základňu, spadla na neho nemecká bomba. „Pokiaľ s nami Miller zostane, nemáme sa čoho báť," povedal po incidente jeho manažér Don Haynes. Orchester, ktorý sa medzičasom premenoval na The Band of Allied Expeditional Forces, odohral za necelý rok viac ako 800 koncertov. Miller nechodil na všetky akcie svojej kapely, no zúčastnil sa asi na 300 vystúpeniach. Popri koncertovaní sa zapojil aj do britskej a americkej propagandy, ktorá vysielala aj pre nemeckých vojakov. Veril, že hudba dokáže presvedčiť nepriateľov: „Amerika znamená slobodu a niet väčšieho vyjadrenia slobody ako práve hudba."
.záhadná smrť
Jeho angažovanosť ho nakoniec stála život. Koncom roku 1944 naplánoval niekoľko koncertov v oslobodenej časti Európy, na ktorých sa chcel zúčastniť. Napriek zlému počasiu lietadlo odštartovalo 15. decembra z vojenského letiska. Okrem Millera bol na palube aj pilot John Morgan a plukovník Norman Baessell. Na Lamanšským prielivom sa lietadlo typu UC-64 Norseman stratilo a trosky sa dodnes nenašli. Jeho žena Helen dostala list o manželovom zmiznutí 23. decembra na prázdninách s dvoma ich adoptívnymi deťmi.
O tragédii existuje viacero teórií. Tou najpravdepodobnejšou je ľudské zlyhanie. Počasie bolo také zlé, že let nemali vôbec povoliť, no lietadlo nakoniec vyštartovalo. V roku 2014 Chicago Tribune prinieslo článok, podľa ktorého bol príčinou nehody chybujúci karburátor, ktorý pri tomto type lietadiel často zlyhával pri studenom počasí. Druhou možnosťou je nešťastná náhoda. V osemdesiatych rokoch sa objavili svedectvá pilotov, ktorí tvrdili, že lietadlo sa zrútilo vinou tlakovej bomby, ktorú vyvolali spojenecké bombardéry. Vie sa, že v ten deň sa vracali z misie z Nemecka a nad Lamanšským prielivom sa zbavovali nepotrebných bômb, ktoré po výbuchu na morskej hladine mohli tlakovou vlnou zasiahnuť aj lietadlo s hviezdou na palube. Navigátor jedného z bombardérov po rokoch uviedol, že videl, ako sa osobné lietadlo typu Norseman zrútilo do vody a že mohlo ísť o stroj s Millerom na palube. A sú tu, samozrejme, aj konšpiračné teórie, bez ktorých by to nebolo ono. Podľa knihy Huntona Downsa The Glenn Miller Conspiracy z roku 2009 bol hudobník členom tajnej misie, ktorá mala vyjednávať so vzbúrenými nemeckými generálmi. Hitler sa o tom dozvedel, Millera zajal, mučil a nakoniec zavraždil. No a je tu ešte jedna teória, podľa ktorej Miller zomrel v parížskom bordeli.
Vie sa, že krátko pred odletom sa Miller pýtal posádky, kde sa v lietadle nachádzajú padáky. „Načo sú vám, chcete žiť večne, pán Miller?" odpovedal mu pobavený pilot. Miller síce v ten deň zahynul, no jeho hudba tu je dodnes. Po vojne prevzal jeho post saxofonista Tex Beneke, ktorý viedol „kapelu duchov", ako Millerovu skupinu nazývali v nasledujúcich rokoch. Dnes fungujú na svete tri licencované Glenn Miller Orchestra. K tradícii, ktorú začal Miller so svojím armádnym orchestrom, sa hlási aj swingový súbor United States Air Forces in Europe. Oba orchestre si viackrát zahrali aj na Slovensku.
.chattanooga choo choo
Glenn Miller sa narodil 1. marca 1940 v meste Clarinda v štáte Iowa. Jeho rodičia sa hudbe nevenovali, no jedného dňa mu otec kúpil mandolínu, ktorú mladý Glen vymenil za starú otlčenú trúbku. Chlapec začal na nej hrávať každý deň, až si jeho rodičia začali robiť starosti, či sa náhodou nezbláznil. Počas štúdii na univerzite sa po niekoľkých semestroch rozhodol, že bude profesionálnym hudobníkom. Jeho nástrojom bol trombón. V začiatkoch prešiel viacerými orchestrami, nahrával pre rozhlas a živil sa aj ako skladateľ a aranžér. V roku 1928 sa oženil s Helen Burgerovou, s ktorou sa spoznal počas štúdia na univerzite.
V polovici 30. rokov sa do popredia dostával swing, populárna odnož džezovej hudby s veľkými orchestrami. Jeho lídrom bol v tom čase klarinetista Benny Goodman, prvý beloch, ktorý sa presadil v čiernej džezovej hudbe. O niečom podobnom sníval aj Miller. Jeho prvý bigband sa však rozpadol pre nedostatok koncertov a aj jeho súčasníci sa vtedy čudovali, prečo tento v podstate priemerný trombonista sníva o vlastnej kapele. Hudobník to nezabalil a popracoval na vlastnom zvuku, aby sa odlíšil od ostatných swingových ansámblov. Nový Glenn Miller Orchestra dostal angažmán v tančiarni kasína v New Rochelle, ktoré začali navštevovať tisíce dychtivých tanečníkov a poslucháčov. Jeho hviezda začala rýchlo stúpať. Medzi rokmi 1939 a 1942 skupina produkovala jeden hit za druhým. V tom čase sa do Top 10 dostalo až 70 skladieb, medzi nimi nesmrteľné melódie ako In The Mood, Moonlight Serenade alebo Tuxedo Junction. Začiatkom 40. rokov sa dostal aj do Hollywoodu, kde vo filme Sun Valley Serenade predstavil svoj ďalší nesmrteľný hit Chattanooga choo choo.
Po vstupe USA do vojny sa jeho život radikálne zmenil. Miller, ktorý bol vtedy na vrchole kariéry, sa rozhodol, že vstúpi do armády. Pôvodne chcel narukovať, no keďže mal už 38 rokov, tak mu to komisia zatrhla. Potom sa rozhodol, že armáde ponúkne svoje hudobné služby. Najprv sa ozval námorníctvu, ktoré ho odmietlo, ale letectvo jeho ponuku prijalo. V septembri 1942 dostal hodnosť kapitána Amerických špeciálnych síl a o mesiac na to rozpustil svoj civilný orchester. Dňa 27. septembra odohral svoj posledný koncert. Počas neho sa jeho hudobníci tak rozosmútili, že ani nedohrali záverečnú tému Mesačnej serenády.
.soundtrack pre armádu
Už vo vojenskej uniforme vybral 45 vojakov-hudobníkov pre armádny orchester AAF Band so špeciálnou sláčikovou sekciou. Na jar ďalšieho roku prešiel základným vojenským tréningom, po ktorom začal s orchestrom AAF Band skúšať. Od júna 1943 každý týždeň vysielali rozhlasovú sériu I Sustain the Wings a chodili po celej Amerike, kde pomáhali s inými umelcami zbierať peniaze na výzbroj pre armádu. Po nástupe do armády sa pustil aj do modernizácie vojenskej hudby, ale jeho pokusy sa stretli s odmietavým postojom u nadriadených. Nepáčilo sa im, že do klasických pochodových skladieb vnáša moderné prvky ako džez a blues. Za nové aranžmány ho kritizoval aj časopis Time, vraj vniesol do disciplinovaných kadencií vojenskej hudby ležérnu radosť a napísal, že armáda „namiesto chodidiel hýbe svojimi bokmi". Miller si však tie zmeny nakoniec presadil a generál Jimmy Doolittle neskôr povedal, že „okrem dopisov z domovov bola táto organizácia (Millerova kapela AAF) najlepším budovateľom morálky na európskom bojisku".
Millerovi trvalo takmer dva roky, kým si splnil sen a presvedčil svojich veliteľov, aby mohol ísť hrať pre amerických vojakov do Európy, kam sa dostal krátko po Dni D v lete roku 1944. Britom liezli davy Američanov na nervy, hovorili, že sú „overpaid, oversexed and over here" (preplatení, nadržaní a hlavne sú tu), no jeho hudba sa im zapáčila ihneď. Miller so skupinou pôsobil v Londýne, kde sa počas náletov ukrývali v bunkri štúdia BBC, no jeho snom bolo dostať kapelu čo najbližšie k vojnovej línii, pretože nebral svoju misiu ako zábavu. „Neprišli sme sem predstaviť nejaké módne hudobné trendy. Našou úlohou je priniesť potrebný pocit domova pre našich chlapcov, ktorí sú tu už niekoľko rokov," napísal v liste svojmu priateľovi v roku 1944. V deň, keď skupina opustila londýnsky hotel a presunula sa na vojenskú základňu, spadla na neho nemecká bomba. „Pokiaľ s nami Miller zostane, nemáme sa čoho báť," povedal po incidente jeho manažér Don Haynes. Orchester, ktorý sa medzičasom premenoval na The Band of Allied Expeditional Forces, odohral za necelý rok viac ako 800 koncertov. Miller nechodil na všetky akcie svojej kapely, no zúčastnil sa asi na 300 vystúpeniach. Popri koncertovaní sa zapojil aj do britskej a americkej propagandy, ktorá vysielala aj pre nemeckých vojakov. Veril, že hudba dokáže presvedčiť nepriateľov: „Amerika znamená slobodu a niet väčšieho vyjadrenia slobody ako práve hudba."
.záhadná smrť
Jeho angažovanosť ho nakoniec stála život. Koncom roku 1944 naplánoval niekoľko koncertov v oslobodenej časti Európy, na ktorých sa chcel zúčastniť. Napriek zlému počasiu lietadlo odštartovalo 15. decembra z vojenského letiska. Okrem Millera bol na palube aj pilot John Morgan a plukovník Norman Baessell. Na Lamanšským prielivom sa lietadlo typu UC-64 Norseman stratilo a trosky sa dodnes nenašli. Jeho žena Helen dostala list o manželovom zmiznutí 23. decembra na prázdninách s dvoma ich adoptívnymi deťmi.
O tragédii existuje viacero teórií. Tou najpravdepodobnejšou je ľudské zlyhanie. Počasie bolo také zlé, že let nemali vôbec povoliť, no lietadlo nakoniec vyštartovalo. V roku 2014 Chicago Tribune prinieslo článok, podľa ktorého bol príčinou nehody chybujúci karburátor, ktorý pri tomto type lietadiel často zlyhával pri studenom počasí. Druhou možnosťou je nešťastná náhoda. V osemdesiatych rokoch sa objavili svedectvá pilotov, ktorí tvrdili, že lietadlo sa zrútilo vinou tlakovej bomby, ktorú vyvolali spojenecké bombardéry. Vie sa, že v ten deň sa vracali z misie z Nemecka a nad Lamanšským prielivom sa zbavovali nepotrebných bômb, ktoré po výbuchu na morskej hladine mohli tlakovou vlnou zasiahnuť aj lietadlo s hviezdou na palube. Navigátor jedného z bombardérov po rokoch uviedol, že videl, ako sa osobné lietadlo typu Norseman zrútilo do vody a že mohlo ísť o stroj s Millerom na palube. A sú tu, samozrejme, aj konšpiračné teórie, bez ktorých by to nebolo ono. Podľa knihy Huntona Downsa The Glenn Miller Conspiracy z roku 2009 bol hudobník členom tajnej misie, ktorá mala vyjednávať so vzbúrenými nemeckými generálmi. Hitler sa o tom dozvedel, Millera zajal, mučil a nakoniec zavraždil. No a je tu ešte jedna teória, podľa ktorej Miller zomrel v parížskom bordeli.
Vie sa, že krátko pred odletom sa Miller pýtal posádky, kde sa v lietadle nachádzajú padáky. „Načo sú vám, chcete žiť večne, pán Miller?" odpovedal mu pobavený pilot. Miller síce v ten deň zahynul, no jeho hudba tu je dodnes. Po vojne prevzal jeho post saxofonista Tex Beneke, ktorý viedol „kapelu duchov", ako Millerovu skupinu nazývali v nasledujúcich rokoch. Dnes fungujú na svete tri licencované Glenn Miller Orchestra. K tradícii, ktorú začal Miller so svojím armádnym orchestrom, sa hlási aj swingový súbor United States Air Forces in Europe. Oba orchestre si viackrát zahrali aj na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.