minulý pondelok zarezonovala na internete odpoveď bratislavského dopravného podniku na sťažnosť občana, ktorý písomne reklamoval preplnenosť odpadkových košov pri zastávkach. „Koše na zastávkach sú určené na vyhadzovanie použitých cestovných lístkov, nie na komunálny odpad,“ znelo vysvetlenie vždy originálnej inštitúcie. Bratislavčania tradične nadávajú na úroveň mestskej dopravy. Miestny dopravný monopol zväčša iba dobieha dobu. Pomyslenie na to, že by sa dopravný podnik mohol stať iniciátorom pozitívnej zmeny, preto pôsobí ako úplný nonsens. Pritom inšpirácia v zahraničí pre starých aj mladých Prešporákov existuje už vyše storočie.
.zaujímavejšie výzvy
Písal sa rok 1913 a ešte stále rakúsko-uhorská Bratislava mala niečo vyše sedemdesiattisíc obyvateľov, desiatky kaviarní a s bohatou Viedňou ju práve prepojila povestná električka, ktorá sa na dlhé obdobie stala najobdivovanejším symbolom miestnej verejnej dopravy. V tom istom roku Briti vo svojom hlavnom meste oslávili päťdesiate výročie svojho podzemného dopravného systému a začali pripravovať niečo prelomové. O tri roky neskôr svoj zámer posilniť korporátnu identitu londýnske metro spečatilo. Spoločne s legendárnym kruhom označujúcim jednotlivé zastávky metra predstavilo Johnston – typ písma pomenovaný po svojom tvorivom otcovi Edwardovi Johnstonovi. Johnston s kozmetickými úpravami prežil dodnes a stal sa neoddeliteľnou súčasťou identity mesta, ktoré na jeho príťažlivosť vábi už niekoľkú generáciu turistov. Prečo sa však obmedzovať iba na jediný aspekt? Zatiaľ čo pred sto rokmi bolo bezprecedentným krokom zjednotenie písma jednej zo zložiek verejnej dopravy, 21. storočie ponúka oveľa zaujímavejšie výzvy. Dá sa „obyčajnou“ zmenou a zjednotením typu písma prebrať k životu celé mesto? Dokáže mať odlišné zaoblenie a hrúbka písmeniek vplyv na celý komplexný organizmus mesta? Aj keď na hodnotenie podobných pokusov zo sveta je ešte priskoro, v niečom si z nich príklad vziať určite môžeme.
Chattanooga je takmer dvestotisícové mesto v americkom štáte Tennessee, ktoré sa vo svete hrdí tromi vecami: Swingovou piesňou Orchestra Glenna Millera Chattanooga Choo Choo, údajne najrýchlejším internetovým pripojením na západnej pologuli a už tri roky aj vlastným písmom nazvaným Chatype. Chattanooga sa stala vôbec prvým americkým mestom, ktoré na vlastných obyvateľoch otestovalo podobný „rebranding“, ktorý zjednotil vizuál mestského značenia, ako i oficiálnych dokumentov. „Jednotné písmo je ideálnym riešením pre takú veľkú a rozmanitú organizáciu, akou je mesto,“ tvrdí jeden z dizajnérov Chatypu, Jeremy Dooley. Odhliadnuc od prirodzeného záujmu vyplývajúceho z faktu, že ide o prvý podobný pokus na území Spojených štátov, sľubujú si od neho jeho tvorcovia z dlhodobého hľadiska hneď niekoľko vecí. Chatype by mal do mesta okrem turistov a bohatých investorov privábiť aj talentovaných ľudí, ktorí by do súboru poznávacích znakov mesta pridali svoj vlastný zárez.
.čo bolo skôr
Je možné preťať stereotypmi začarovaný kruh na mieste, ktoré pôsobí na pohľad iba ako imidžový obal? Aj niektorí profesionáli sú skeptickí. „Nemyslím si, že akékoľvek písmo dokáže samo osebe prinavrátiť niečomu stratenú slávu. Písmo môže pozitívne rezonovať iba v pozitívnej kampani. Musia sa reálne začať meniť hmatateľné a viditeľné veci v meste, nie sa len prekryť novou grafickou identitou,“ tvrdí popredný slovenský grafik a typograf Ondrej Jób. Jeho pohľad na vec pôsobí prirodzene a organicky – písmo jednoducho musí mať vytvorený obsah, ktorý vie reprezentovať, pretože samo osebe si ho vytvorí len ťažko.
O nič menej organicky, no o kúsok optimistickejšie sa javí pohľad Jakuba Lysého a Tomáša Ružiaka, ktorí sa so svojím nápadom nazvaným symbolicky ***O*B*C*H*O*D*N*Á*** zapojili aj do aktuálnej edície Mestských zásahov – projektu hľadajúceho riešenia na najviditeľnejšie problémy Bratislavy. Na príklade vizuálnym smogom preplnenej ulice sa vo svojom návrhu snažia ukázať, ako by jednoduchá regulácia a jednotný prístup dokázali vdýchnuť život esteticky odpudivej ulici. Unikátny typ písma by pritom nebol žiadnou výnimkou alebo dodatočnou imidžovou záležitosťou. Napriek tomu, že len spomenutie slova regulácia stále vyvoláva dojem nastoľovania diktatúry „písania modrým perom“, na západe je takýto prístup úplne normálny. Na začiatok by iste pomohol miestnym štvrtiam trpiacim pod nánosom balkánskeho nevkusu. „Jednotné písmo a vizuálnu identitu mesto potrebuje pre poriadok a zrozumiteľnosť. Aj font je jedným z prvkov, cez ktorý sa obyvatelia, ale aj turisti, môžu s ideou budúceho lepšieho mesta stotožniť. Vytvorenie mestského fontu je veľmi dobrým krokom, ako prostredie vizuálne systematizovať, upratať a nastaviť imidž mesta do budúcnosti,“ tvrdí tvorivá dvojica.
Vo svete existuje veľa príkladov písem a mestských identít, ktoré sa dokázali prirodzene dostať do povedomia ľudí. Nepotrebovali na to ani storočný progres, ani prehnané mediálne haló. A vôbec pritom nepotrebovali iniciovať darwinovskú diskusiu o tom, čo bolo skôr – písmo alebo obsah? Ak by vám však odpoveď na takúto ontologickú otázku predsa len nedala spať, už o pár dní budete mať unikátnu príležitosť spýtať sa jedného z najpovolanejších. Do mesta preplnených odpadkových košov zavíta v polovici mája na konferenciu By Design legendárny Erik Spiekermann – tvorca dnes už kultového fontu pre prvé Nokie, vizuálnej identity berlínskeho dopravného podniku alebo populárnej mestskej identity holandského Amsterdamu.