V rozhovore pre .týždeň na stranách ... odôvodňuje pokles popularity Siete samotný jej predseda. Uviedol odchod jej dvoch poslancov z parlamentu, budovanie novej strany, neskúsenosť jej ľudí, ignorovanie výstupov Siete médiami a orientáciu Siete na vecné riešenia, ktoré sú však menej populárne než škandály.
K tomuto videniu dve poznámky. Odchod Procházku a Hrnčiara z parlamentu bol ich vlastným rozhodnutím a ak spôsobuje strane problémy, potom bolo chybné. Navyše tretí poslanec Siete v parlamente zostal, takže nemožno argumentovať etickým imperatívom vzdania sa mandátu pri založení novej strany.
Druhá poznámka – ignorovanie zo strany médií je úsmevná barlička. Niežeby sa tu nestávalo, že niektorý politik narazí na hrádzu, vytvorenú nechuťou médií alebo – častejšie – ľuďmi v pozadí. Vedeli by o tom hovoriť bývalí lídri KDH a DS v čase Ruskovho mediálneho impéria. Ale nič z toho neplatí pre Procházku. Naopak, práve on bol v médiách dlho prítomný veľmi nadštandardne. Ponechávam teraz na čitateľa, či to bolo pre priazeň médií, hladných po novom lídrovi, alebo z rozhodnutia vplyvných ľudí v pozadí (tip: platilo oboje). Ak je dnes Procházka v médiách menej – a naozaj je – je to dôkaz, že obe hladné skupiny sklamal. To však nie je ignorovanie, ale koniec manipulácie.
Moje videnie poklesu Siete je iné.
Po prvé, Rado Procházka zlyháva v osobných rozhodnutiach. Pred prvým kolom prezidentských volieb naletel na mediálnu podporu Igora Matoviča, a to dva roky po jeho podraze s detektorom. Namiesto podpory tak dostal nahrávku. V poriadku, stane sa. Krátko pred druhým kolom prezidentských volieb však nebol na ominóznej „spoločnej“ tlačovke schopný jasne podporiť Andrej Kisku, takže veľká časť spriaznenej verejnosti už tvrdo precitla. A ešte neskôr, v komunálnych voľbách, ublížil svojej kandidátke na primátora Bratislavy a potom ešte stavil na Milana Kňažka, ktorý na tú tlačovku v prospech dobrého prezidenta ani len neprišiel. Napokon aj vnútri svojej strany robí také rozhodnutia, ktoré Sieť viac rozviklávali ako stmeľovali.
Pokles Siete teda generoval samotný jej predseda.
Druhá príčina poklesu Siete vyviera z presvedčenia, čo je dobrá politika. Rado Procházka sa v rozhovore nehlási k pravici ani ľavici, ale k stredu. Cítiť z toho prostučkú taktiku získať voličov z oboch táborov. Nič proti nej. Lenže stred sa stáva skôr mámivým prázdnom než výberom dobrých riešení. A Procházka to v rozhovore sám potvrdzuje.
Sieť sa napríklad nezúčastnila na parlamentnej rozprave o zodpovednosti za Váhostav, lebo vraj nechcela byť účastná handrkovania „starých“ politikov o funkciu. Lenže verejnosť to za handrkovanie nepovažovala, čo ukázalo napríklad vypískanie predsedu parlamentu Pellegriniho na hokeji.
Sieť nezaujala stanovisko pri referende, lebo podľa Procházku vidí iné veľké témy. Lenže dôležitá časť verejnosti referendum za veľkú tému považovala, a to nielen tá, ktorá sa na ňom zúčastnila.
Do tretice, Sieť nie je aktívna v diskusii o probléme expanzívneho Ruska, lebo podľa Procházku táto téma polarizuje krajinu. Lenže krajina to za tému považuje.
Na čom by vlastne mala takáto oportunistická Sieť rásť?
K tomuto videniu dve poznámky. Odchod Procházku a Hrnčiara z parlamentu bol ich vlastným rozhodnutím a ak spôsobuje strane problémy, potom bolo chybné. Navyše tretí poslanec Siete v parlamente zostal, takže nemožno argumentovať etickým imperatívom vzdania sa mandátu pri založení novej strany.
Druhá poznámka – ignorovanie zo strany médií je úsmevná barlička. Niežeby sa tu nestávalo, že niektorý politik narazí na hrádzu, vytvorenú nechuťou médií alebo – častejšie – ľuďmi v pozadí. Vedeli by o tom hovoriť bývalí lídri KDH a DS v čase Ruskovho mediálneho impéria. Ale nič z toho neplatí pre Procházku. Naopak, práve on bol v médiách dlho prítomný veľmi nadštandardne. Ponechávam teraz na čitateľa, či to bolo pre priazeň médií, hladných po novom lídrovi, alebo z rozhodnutia vplyvných ľudí v pozadí (tip: platilo oboje). Ak je dnes Procházka v médiách menej – a naozaj je – je to dôkaz, že obe hladné skupiny sklamal. To však nie je ignorovanie, ale koniec manipulácie.
Moje videnie poklesu Siete je iné.
Po prvé, Rado Procházka zlyháva v osobných rozhodnutiach. Pred prvým kolom prezidentských volieb naletel na mediálnu podporu Igora Matoviča, a to dva roky po jeho podraze s detektorom. Namiesto podpory tak dostal nahrávku. V poriadku, stane sa. Krátko pred druhým kolom prezidentských volieb však nebol na ominóznej „spoločnej“ tlačovke schopný jasne podporiť Andrej Kisku, takže veľká časť spriaznenej verejnosti už tvrdo precitla. A ešte neskôr, v komunálnych voľbách, ublížil svojej kandidátke na primátora Bratislavy a potom ešte stavil na Milana Kňažka, ktorý na tú tlačovku v prospech dobrého prezidenta ani len neprišiel. Napokon aj vnútri svojej strany robí také rozhodnutia, ktoré Sieť viac rozviklávali ako stmeľovali.
Pokles Siete teda generoval samotný jej predseda.
Druhá príčina poklesu Siete vyviera z presvedčenia, čo je dobrá politika. Rado Procházka sa v rozhovore nehlási k pravici ani ľavici, ale k stredu. Cítiť z toho prostučkú taktiku získať voličov z oboch táborov. Nič proti nej. Lenže stred sa stáva skôr mámivým prázdnom než výberom dobrých riešení. A Procházka to v rozhovore sám potvrdzuje.
Sieť sa napríklad nezúčastnila na parlamentnej rozprave o zodpovednosti za Váhostav, lebo vraj nechcela byť účastná handrkovania „starých“ politikov o funkciu. Lenže verejnosť to za handrkovanie nepovažovala, čo ukázalo napríklad vypískanie predsedu parlamentu Pellegriniho na hokeji.
Sieť nezaujala stanovisko pri referende, lebo podľa Procházku vidí iné veľké témy. Lenže dôležitá časť verejnosti referendum za veľkú tému považovala, a to nielen tá, ktorá sa na ňom zúčastnila.
Do tretice, Sieť nie je aktívna v diskusii o probléme expanzívneho Ruska, lebo podľa Procházku táto téma polarizuje krajinu. Lenže krajina to za tému považuje.
Na čom by vlastne mala takáto oportunistická Sieť rásť?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.