.keď Radoslav Procházka približne pred rokom ohlásil založenie Siete, sebavedomo hovoril, že ide o projekt, ktorý chce vystúpiť z tieňa ostatných opozičných „straničiek“ a má ambíciu byť najsilnejšou stredo-pravou alternatívou Ficovho Smeru. Prvé výskumy verejnej mienky signalizovali, že sa to Sieti naozaj môže podariť. Procházka mal k dispozícií slušný politický kapitál z prezidentských volieb a agentúra Focus mu v júni minulého roku namerala voličskú podporu takmer na úrovni šestnástich percent. Potom však prišiel Igor Matovič so svojou nahrávkou. V dôsledku tejto kauzy stratila Sieť veľkú skupinu protestných voličov a jej preferencie sa prepadli na približne desať percent a na tejto úrovni sa pohybujú dodnes. Teda nie výrazne vyššie ako sú preferencie KDH, OľaNO, či Mostu.
„Prvá časť nahrávky bola zverejnená v júli minulého roku. Ak sa pozrieme na vývoj preferencií strany Sieť, tak medzi júnom a júlom je zjavný prepad. Čiže za prepadom preferencií bola jednoznačne kauza Matovičoj nahrávky,“ potvrdzuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Politici a stratégovia Siete však veria, že preferencie strany sa im podarí vrátiť minimálne na pôvodnú úroveň. Spoliehajú sa na to, že, že Sieť má zo všetkých pravicových strán najväčší potenciál osloviť nielen nespokojných voličov iných pravicových strán, nerozhodnutých voličov, ale aj sklamaných voličov Smeru. „V posledných mesiacoch sme intenzívne pracovali na stratégii a teraz treba intenzívne mobilizovať bez toho, aby sme sa pozerali, čo robia ostatní,“ povedal .týždňu predstaviteľ strany, ktorý sa podieľa na príprave volebnej stratégie Siete. Kľúčovým faktorom, ktorý do značnej miery ovplyvní výsledky budúcich parlamentných volieb, bude podľa neho volebná účasť. Čím bude vyššia, tým bude volebný výsledok Siete, ale aj iných pravicových strán lepší. Preto očakáva, že kľúčovou taktikou Roberta Fica a Smeru pred voľbami bude snaha o čo najväčšiu demobilizáciu voličov.
.voľby a referendum
Hoci Matovičova nahrávka a následná nezvládnutá komunikácia zo strany Radoslava Procházku boli pre Sieť tvrdou ranou, nebola to jediná vec, ktorá strane nevyšla. Mnohí sympatizanti zneisteli aj pri dvoch kľúčových politických udalostiach posledných mesiacov, ktorými boli komunálne voľby a referendum.
Práve voľby v mestách a obciach mali byť podľa Procházku prvým veľkým testom Siete. Ešte pred nimi tvrdil, že chce so svojimi kandidátmi uspieť vo všetkých dôležitých mestách. Obzvlášť mu záležalo na úspechu v Bratislave. Nakoniec spomedzi väčších miest dobyla Sieť len „povinné“ víťazstvá v Martine a Prievidzi, kde vyhrali podpredsedovia strany Andrej Hrnčiar a Katarína Macháčková. Krátko pred voľbami strana stiahla svojich kandidátov v hlavnom meste a v Košiciach a podporila tam nominantov iných pravicových strán. Najmä v Bratislave zostala po predvolebných manévroch Siete medzi mnohými pravicovými voličmi istá pachuť. Strana tu najskôr vyslala do predvolebného boja Tatianu Kratochvílovú, ktorú neskôr stiahli, ale odmietla dať svoju podporu Milanovi Kňažkovi. Sieť však Kňažkovi deklarovala v primátorskom súboji svoju podporu. Taktiku v boji o veľké mestá považuje za chybu aj samotný Procházka (viac v rozhovore s predsedom Siete na stranách 8 až 11). Rovnaký názor má aj Martin Dubéci, výkonný riaditeľ Občianskeho združenia Alfa, ktoré funguje ako stranícky think tank Siete. „Bolo to zlé čítanie situácie. Aj pod tlakom ostatných partnerov sme namiesto toho, aby sme robili nováčika a prinášali nový vietor, podľahli tlaku, že sa treba dohodnúť so starou pravicou,“ tvrdí šéf Alfy. Celkový výsledok strany v komunálnych voľbách sa však podľa neho dá hodnotiť ako úspech. Strana získala desiatky starostov a poslancov, čo jej pomohlo posilniť štruktúry strany po celej krajine.
Tohtoročné referendum o rodine predstavovalo pre Sieť zložitú situáciu. Približne polovica voličov Siete referendum podporovala, avšak podobne silná bola aj skupina odporcov referenda, tvorená najmä liberálnejšími voličmi z väčších miest.
V tejto situácií sa strana rozhodla nezaujať k účasti na referende jednoznačné stanovisko, čo medzi členmi a podporovateľmi Siete na konzervatívnejšej Orave a východe Slovenska vyvolalo rozpaky. Svojho predsedu chceli totiž vidieť v prvej línii referendových bojovníkov.
Procházka sa systematicky snaží obsadiť Dzurindovo bývalé miesto v spektre, má to však svoje úskalia. Aj Dzurinda sa konzervatívnej agendy, ktorá rozdeľovala SDKÚ, bál, zároveň sa však dokázal prirodzene „konzervatívne“ medzi svojimi voličmi na Spiši či na východe správať. Otázkou je, či ho dokáže Procházka napodobniť.
.nová, ale bez témy
Ďalším problémom Siete je, že si ju voliči okrem novosti nedokážu spojiť so žiadnou silnou témou. Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že strana so žiadnymi nápadmi neprichádza. Pokiaľ ide o upozorňovanie na prešľapy Ficovej vlády a navrhovanie konkrétnych riešení, patrí podpredseda Siete Miroslav Beblavý k najaktívnejším opozičným poslancom. Žiadna z iniciatív Siete sa však neuchytila tak, že by sa z nej stala silná verejná téma. To však nie je iba problém Siete. Dnešná generácia pravicových politikov len ťažko nachádza podobne silné témy, ako boli integrácia do EÚ či veľké sektorové reformy, ktoré boli vlajkami pravice v najlepších časoch Mikuláša Dzurindu. V móde sú skôr menej ambiciózne návrhy. Síce užitočné, ale často technické, a tak sa ťažko marketingovo predávajú. Na druhej strane, také veľké a jednoznačné témy, ako bola záchrana našej cesty na Západ, už dnes jednoducho nie sú. „Keby bol dnes Dzurinda na Procházkovom mieste, tiež by mal problém niečo veľké vymyslieť,“ myslí si Dubéci.
Na druhej strane pri veľkých kauzách posledných mesiacov, ako bol nákup CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu či dianie okolo Váhostavu zostala Sieť v tieni iných opozičných strán, najmä Igora Matoviča a jeho „mladých pušiek“. Akoby Procházka a jeho stranícki kolegovia zabudli na to, že programové nápady majú oveľa väčšiu šancu zarezonovať, keď ich navrhujú vládne strany, ktoré majú v rukách nástroje ich aj naozaj presadiť. Opozičné subjekty s nimi, samozrejme, musia prichádzať tiež, ale nemôžu pritom zabúdať na témy a kauzy, ktoré im prináša každodenný politický život.
Otázka, ktorá sa v prípade Siete nedá obísť, je osobnosť jej predsedu. S Radoslavom Procházkom je spojený tak dobrý štart strany, ako aj jej následné veľké problémy. Predseda Siete, ktorý sa sám netají veľkým egom, preukázal za posledné mesiace problém zvládať krízové situácie s chladnou hlavou a občas zbytočne arogantne komunikuje s novinármi . „Má tiež sklon vstupovať do rozhodnutí na tých najnižších úrovniach a tie potom musia čakať, ako sa rozhodne a veci sa potom často zastavia,“ povedal .týždňu človek oboznámený s fungovaním Siete, ktorý si želal zostať v anonymite.
To, či ide len o začiatočnícke chyby, alebo ide o symptómy hlbšieho problému, môže do veľkej miery rozhodnúť o ďalšej budúcnosti Siete. Zatiaľ totiž platí, že osobnosť Radoslava Procházku je akoby DNA strany, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje jej správanie, a teda aj to, ako ju vníma verejnosť.
.voľba poslednej chvíle
Existuje ešte šanca, že sa Sieť vráti na svoje pôvodné pozície a vo voľbách a s výrazným náskokom predbehne ostatné opozičné strany?
Podľa sociológa Martina Slosiarika táto možnosť v hre stále je. „Očakávam však, že v elektoráte Siete budú mať zastúpenie takzvaní „last-minute voters,“ čiže ľudia, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu. Podobne ako to svojho času bolo v prípade SDKÚ. Sú to voliči, ktorí stranu volia ako najmenšie zlo z ponúkaných možností. To znamená, že nárast sa môže objaviť aj v samotných voľbách a výskumy verejnej mienky ho nemusia signalizovať,“ hovorí Slosiarik.
Sieti hrá do kariet aj to, že nová politická strana, o ktorej uvažovali ľudia okolo spoločnosti Eset, do najbližších parlamentných volieb už určite nevznikne. Ale ďalšiu veľkú chybu svojho predsedu si už strana rozhodne nemôže dovoliť. Nemusela by ju prežiť.
„Prvá časť nahrávky bola zverejnená v júli minulého roku. Ak sa pozrieme na vývoj preferencií strany Sieť, tak medzi júnom a júlom je zjavný prepad. Čiže za prepadom preferencií bola jednoznačne kauza Matovičoj nahrávky,“ potvrdzuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Politici a stratégovia Siete však veria, že preferencie strany sa im podarí vrátiť minimálne na pôvodnú úroveň. Spoliehajú sa na to, že, že Sieť má zo všetkých pravicových strán najväčší potenciál osloviť nielen nespokojných voličov iných pravicových strán, nerozhodnutých voličov, ale aj sklamaných voličov Smeru. „V posledných mesiacoch sme intenzívne pracovali na stratégii a teraz treba intenzívne mobilizovať bez toho, aby sme sa pozerali, čo robia ostatní,“ povedal .týždňu predstaviteľ strany, ktorý sa podieľa na príprave volebnej stratégie Siete. Kľúčovým faktorom, ktorý do značnej miery ovplyvní výsledky budúcich parlamentných volieb, bude podľa neho volebná účasť. Čím bude vyššia, tým bude volebný výsledok Siete, ale aj iných pravicových strán lepší. Preto očakáva, že kľúčovou taktikou Roberta Fica a Smeru pred voľbami bude snaha o čo najväčšiu demobilizáciu voličov.
.voľby a referendum
Hoci Matovičova nahrávka a následná nezvládnutá komunikácia zo strany Radoslava Procházku boli pre Sieť tvrdou ranou, nebola to jediná vec, ktorá strane nevyšla. Mnohí sympatizanti zneisteli aj pri dvoch kľúčových politických udalostiach posledných mesiacov, ktorými boli komunálne voľby a referendum.
Práve voľby v mestách a obciach mali byť podľa Procházku prvým veľkým testom Siete. Ešte pred nimi tvrdil, že chce so svojimi kandidátmi uspieť vo všetkých dôležitých mestách. Obzvlášť mu záležalo na úspechu v Bratislave. Nakoniec spomedzi väčších miest dobyla Sieť len „povinné“ víťazstvá v Martine a Prievidzi, kde vyhrali podpredsedovia strany Andrej Hrnčiar a Katarína Macháčková. Krátko pred voľbami strana stiahla svojich kandidátov v hlavnom meste a v Košiciach a podporila tam nominantov iných pravicových strán. Najmä v Bratislave zostala po predvolebných manévroch Siete medzi mnohými pravicovými voličmi istá pachuť. Strana tu najskôr vyslala do predvolebného boja Tatianu Kratochvílovú, ktorú neskôr stiahli, ale odmietla dať svoju podporu Milanovi Kňažkovi. Sieť však Kňažkovi deklarovala v primátorskom súboji svoju podporu. Taktiku v boji o veľké mestá považuje za chybu aj samotný Procházka (viac v rozhovore s predsedom Siete na stranách 8 až 11). Rovnaký názor má aj Martin Dubéci, výkonný riaditeľ Občianskeho združenia Alfa, ktoré funguje ako stranícky think tank Siete. „Bolo to zlé čítanie situácie. Aj pod tlakom ostatných partnerov sme namiesto toho, aby sme robili nováčika a prinášali nový vietor, podľahli tlaku, že sa treba dohodnúť so starou pravicou,“ tvrdí šéf Alfy. Celkový výsledok strany v komunálnych voľbách sa však podľa neho dá hodnotiť ako úspech. Strana získala desiatky starostov a poslancov, čo jej pomohlo posilniť štruktúry strany po celej krajine.
Tohtoročné referendum o rodine predstavovalo pre Sieť zložitú situáciu. Približne polovica voličov Siete referendum podporovala, avšak podobne silná bola aj skupina odporcov referenda, tvorená najmä liberálnejšími voličmi z väčších miest.
V tejto situácií sa strana rozhodla nezaujať k účasti na referende jednoznačné stanovisko, čo medzi členmi a podporovateľmi Siete na konzervatívnejšej Orave a východe Slovenska vyvolalo rozpaky. Svojho predsedu chceli totiž vidieť v prvej línii referendových bojovníkov.
Procházka sa systematicky snaží obsadiť Dzurindovo bývalé miesto v spektre, má to však svoje úskalia. Aj Dzurinda sa konzervatívnej agendy, ktorá rozdeľovala SDKÚ, bál, zároveň sa však dokázal prirodzene „konzervatívne“ medzi svojimi voličmi na Spiši či na východe správať. Otázkou je, či ho dokáže Procházka napodobniť.
.nová, ale bez témy
Ďalším problémom Siete je, že si ju voliči okrem novosti nedokážu spojiť so žiadnou silnou témou. Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že strana so žiadnymi nápadmi neprichádza. Pokiaľ ide o upozorňovanie na prešľapy Ficovej vlády a navrhovanie konkrétnych riešení, patrí podpredseda Siete Miroslav Beblavý k najaktívnejším opozičným poslancom. Žiadna z iniciatív Siete sa však neuchytila tak, že by sa z nej stala silná verejná téma. To však nie je iba problém Siete. Dnešná generácia pravicových politikov len ťažko nachádza podobne silné témy, ako boli integrácia do EÚ či veľké sektorové reformy, ktoré boli vlajkami pravice v najlepších časoch Mikuláša Dzurindu. V móde sú skôr menej ambiciózne návrhy. Síce užitočné, ale často technické, a tak sa ťažko marketingovo predávajú. Na druhej strane, také veľké a jednoznačné témy, ako bola záchrana našej cesty na Západ, už dnes jednoducho nie sú. „Keby bol dnes Dzurinda na Procházkovom mieste, tiež by mal problém niečo veľké vymyslieť,“ myslí si Dubéci.
Na druhej strane pri veľkých kauzách posledných mesiacov, ako bol nákup CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu či dianie okolo Váhostavu zostala Sieť v tieni iných opozičných strán, najmä Igora Matoviča a jeho „mladých pušiek“. Akoby Procházka a jeho stranícki kolegovia zabudli na to, že programové nápady majú oveľa väčšiu šancu zarezonovať, keď ich navrhujú vládne strany, ktoré majú v rukách nástroje ich aj naozaj presadiť. Opozičné subjekty s nimi, samozrejme, musia prichádzať tiež, ale nemôžu pritom zabúdať na témy a kauzy, ktoré im prináša každodenný politický život.
Otázka, ktorá sa v prípade Siete nedá obísť, je osobnosť jej predsedu. S Radoslavom Procházkom je spojený tak dobrý štart strany, ako aj jej následné veľké problémy. Predseda Siete, ktorý sa sám netají veľkým egom, preukázal za posledné mesiace problém zvládať krízové situácie s chladnou hlavou a občas zbytočne arogantne komunikuje s novinármi . „Má tiež sklon vstupovať do rozhodnutí na tých najnižších úrovniach a tie potom musia čakať, ako sa rozhodne a veci sa potom často zastavia,“ povedal .týždňu človek oboznámený s fungovaním Siete, ktorý si želal zostať v anonymite.
To, či ide len o začiatočnícke chyby, alebo ide o symptómy hlbšieho problému, môže do veľkej miery rozhodnúť o ďalšej budúcnosti Siete. Zatiaľ totiž platí, že osobnosť Radoslava Procházku je akoby DNA strany, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje jej správanie, a teda aj to, ako ju vníma verejnosť.
.voľba poslednej chvíle
Existuje ešte šanca, že sa Sieť vráti na svoje pôvodné pozície a vo voľbách a s výrazným náskokom predbehne ostatné opozičné strany?
Podľa sociológa Martina Slosiarika táto možnosť v hre stále je. „Očakávam však, že v elektoráte Siete budú mať zastúpenie takzvaní „last-minute voters,“ čiže ľudia, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu. Podobne ako to svojho času bolo v prípade SDKÚ. Sú to voliči, ktorí stranu volia ako najmenšie zlo z ponúkaných možností. To znamená, že nárast sa môže objaviť aj v samotných voľbách a výskumy verejnej mienky ho nemusia signalizovať,“ hovorí Slosiarik.
Sieti hrá do kariet aj to, že nová politická strana, o ktorej uvažovali ľudia okolo spoločnosti Eset, do najbližších parlamentných volieb už určite nevznikne. Ale ďalšiu veľkú chybu svojho predsedu si už strana rozhodne nemôže dovoliť. Nemusela by ju prežiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.