Nefunkčnosť Najvyššieho kontrolného úradu je však iba časť – hoci najpodstatnejšia – celej tragikomédie. Druhá, mediálne stokrát viac prepieraná, sa začína Ficovým nezmyselným vyhlásením, že „NKÚ patrí opozícii“. Pritom funkčné obdobie predsedu NKÚ na 7 rokov explicitne vylučuje, aby úrad „patril“ komukoľvek. Podhodil tým jablko sváru mimovládnym stranám a navnadil ich na niekoľko zbytočných nominácií a bezvýsledné voľby. Smer totiž svoje hlasy podmienil ďalším nezmyslom z Ficovej hlavy: Opozícia sa musí za kandidátom zjednotiť.
Opozícia mala celé tri roky na to, aby prekukla divadlo, ktorého jedinou dramaturgiou bolo komunikačne prekryť, že Ficovi bezzubý NKÚ s Jasovským na čele dokonale vyhovuje. Premiér potrebuje súčinnosť opozície v celej komédii len na to, aby paralýza inštitúcie mala korene v „akože“ opozičnej nejednote, čím z nej urobil spolupáchateľov.
Už sa pritom zdalo, že tomuto triku KDH a spol. rozumejú, krátko po Váhostave však prichádza nové kolo. Z NKÚ v ňom Fico urobil návnadu na udobrenie, ktorou uteká za koaličným potenciálom, prešustrovaným pri odvolávaní Figeľa. A hneď sa dejú veci: Pellegrini po tom, čo päť mesiacov NKÚ ignoroval, zrazu vyhlásil novú voľbu. A opozícia namiesto toho, aby tak jednotne, ako sa postavila za Figeľa, povedala „Ďakujeme neprosíme, veď napokon o rok už budete v opozícii vy“ (čo by bola komunikačná facka Ficovi), začala radšej ohlasovať svojich kandidátov...
Tri opozičné nominácie šíria opäť raz dojem neschopnosti dohody. To je taká vysoká loptička, že ju Fico nemohol vynechať: „Traja kandidáti na šéfa NKÚ potvrdzujú dezolátny stav opozície“. Horšie však je, že otvorením licitácie vtiahli KDH (Žilinka) a SaS (Laurenčík) do hry figúru, ktorá má všetky predpoklady, aby v prípade zvolenia zabila NKÚ na ďalších 7 rokov. Ťah Pavla Freša, ktorý navrhol Karola Mitríka, je natoľko zlý a do takej miery smrdí dohodou so Smerom, že na protest opustil funkciu predsedu výboru ešte aj posledný Frešov vojak v SDKÚ Kaník.
Mitrík bol vôbec najhoršou, presnejšie katastrofálnou nomináciou už Radičovej koalície, ktorá zrejme z dôvodov, o ktorých vie najlepšie iba Dzurinda, urobila z neho riaditeľa SIS. Je to totiž ten istý Mitrík, ktorého výpoveď v jednej z korupčných káuz SDKÚ (furčianske byty) označil Špeciálny súd za „úplne nedôveryhodnú“. Mal aj prečo: V rámci falošného alibi, čo bolo podstatou výpovede, si totiž Mitrík pamätal na deň a hodinu presne, čo robil pred štyrmi rokmi.
Podozrenie, že zrejme vydierateľného Mitríka si Smer do NKÚ takto šikovne dosadí, len zdôrazňuje dávnejšie Ficovo odporučenie, že opozícia by si mala vybrať medzi Machom (exštatistický úrad), Angyalom (ex ÚVO) a Mitríkom. Ak si ho Smer ako „opozičného kandidáta“ naozaj zvolí, v KDH a spol. môžu sedem ďalších rokov rozjímať, na čo je dobrá toľká pažravosť. Ale bude neskoro.
Opozícia mala celé tri roky na to, aby prekukla divadlo, ktorého jedinou dramaturgiou bolo komunikačne prekryť, že Ficovi bezzubý NKÚ s Jasovským na čele dokonale vyhovuje. Premiér potrebuje súčinnosť opozície v celej komédii len na to, aby paralýza inštitúcie mala korene v „akože“ opozičnej nejednote, čím z nej urobil spolupáchateľov.
Už sa pritom zdalo, že tomuto triku KDH a spol. rozumejú, krátko po Váhostave však prichádza nové kolo. Z NKÚ v ňom Fico urobil návnadu na udobrenie, ktorou uteká za koaličným potenciálom, prešustrovaným pri odvolávaní Figeľa. A hneď sa dejú veci: Pellegrini po tom, čo päť mesiacov NKÚ ignoroval, zrazu vyhlásil novú voľbu. A opozícia namiesto toho, aby tak jednotne, ako sa postavila za Figeľa, povedala „Ďakujeme neprosíme, veď napokon o rok už budete v opozícii vy“ (čo by bola komunikačná facka Ficovi), začala radšej ohlasovať svojich kandidátov...
Tri opozičné nominácie šíria opäť raz dojem neschopnosti dohody. To je taká vysoká loptička, že ju Fico nemohol vynechať: „Traja kandidáti na šéfa NKÚ potvrdzujú dezolátny stav opozície“. Horšie však je, že otvorením licitácie vtiahli KDH (Žilinka) a SaS (Laurenčík) do hry figúru, ktorá má všetky predpoklady, aby v prípade zvolenia zabila NKÚ na ďalších 7 rokov. Ťah Pavla Freša, ktorý navrhol Karola Mitríka, je natoľko zlý a do takej miery smrdí dohodou so Smerom, že na protest opustil funkciu predsedu výboru ešte aj posledný Frešov vojak v SDKÚ Kaník.
Mitrík bol vôbec najhoršou, presnejšie katastrofálnou nomináciou už Radičovej koalície, ktorá zrejme z dôvodov, o ktorých vie najlepšie iba Dzurinda, urobila z neho riaditeľa SIS. Je to totiž ten istý Mitrík, ktorého výpoveď v jednej z korupčných káuz SDKÚ (furčianske byty) označil Špeciálny súd za „úplne nedôveryhodnú“. Mal aj prečo: V rámci falošného alibi, čo bolo podstatou výpovede, si totiž Mitrík pamätal na deň a hodinu presne, čo robil pred štyrmi rokmi.
Podozrenie, že zrejme vydierateľného Mitríka si Smer do NKÚ takto šikovne dosadí, len zdôrazňuje dávnejšie Ficovo odporučenie, že opozícia by si mala vybrať medzi Machom (exštatistický úrad), Angyalom (ex ÚVO) a Mitríkom. Ak si ho Smer ako „opozičného kandidáta“ naozaj zvolí, v KDH a spol. môžu sedem ďalších rokov rozjímať, na čo je dobrá toľká pažravosť. Ale bude neskoro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.