.v eurozóne máme za sebou niekoľko rokov úsporných fiškálnych politík, pri ktorých časť ekonómov pochybuje o ich hĺbke. Nedávno sa Európska centrálna banka rozhodla pristúpiť ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Ako vnímate upratovanie po kríze na starom kontinente?
Som veľmi skeptický, pokiaľ ide o kvantitatívne uvoľňovanie. Nemyslím si, že sa tým dosiahne veľa. Skôr to vnáša neistotu do očakávaní trhových hráčov voči budúcnosti. Pravdupovediac, neskúmal som do detailov rozsah, v akom to robia v Európe, no prinajmenšom v Spojených štátoch to tak bolo.
.neargumentujú mnohí ekonómovia práve tým, že vďaka americkému kvantitatívnemu uvoľňovaniu získala ekonomika Spojených štátov impulz, aby sa rozhýbala?
No, to nie je celkom jasné, či sa skutočne rozhýbala. Včera na prednáške som ukazoval graf, ktorý ukazuje, že sa čoraz viac vzďaľujeme od dlhodobých rastových trendov. Čiže rovnako ľahko by ste mohli argumentovať, že americká ekonomika nerastie rýchlejšie práve pre neistotu, ktorú prinieslo kvantitatívne uvoľňovanie.
.čo to znamená pre rozhodovanie konkrétnych podnikateľov na firemnej úrovni, ak sa povie, že kvantitatívne uvoľňovanie vnáša neistotu do ich očakávaní voči budúcnosti?
Ide o to, ako kvantitatívne uvoľňovanie ovplyvňuje investičné rozhodnutia podnikov. Aby sa ekonomický rast uchytil, museli by sme pozorovať, že firmy rozširujú svoje výrobné kapacity, robia veci novými spôsobmi a prichádzajú s novými produktmi. Podotýkam, že by sa to malo diať aj v iných sektoroch, než je len IT, kde k tomu prichádza akoby automaticky. Namiesto toho vidíme investičné správanie, ktoré je...nuž, povedzme, že vlažné.
.na druhej strane, ceny investičných aktív sú na vysokých úrovniach.
No veď to je práve prekvapujúce, že ceny investičných aktív sú vysoko, no firmy neinvestujú.
.čiže vyzerá to na ďalšiu bublinu?
Ktovie. (Úsmev.) Niektorí ekonómovia by sa k tomu vyjadrili konkrétnejšie, no žiadni seriózni.
.prečo si myslíte, že seriózny ekonóm nemá ambíciu predpovedať, čo sa stane?
Nobelovu cenu som v roku 2004 dostal aj za príspevok k teórii hospodárskeho cyklu. Spolu s Edwardom Prescottom sme študovali vplyv technologických šokov na ekonomiku. Štatisticky sa tieto šoky správali náhodne. Niečo, čo sa pohybuje náhodne, je už zo svojej podstaty nepredvídateľné.
.na prednáške ste spomenuli, že ak by niekto vymyslel pre fiškálnu oblasť podobnú inštitúciu, ako je centrálna banka pre oblasť monetárnej politiky, zaslúžil by si Nobelovu cenu. Ako ste to mysleli?
To som myslel, samozrejme, trošičku ako vtip. Išlo mi o vyzdvihnutie toho, že aj v oblasti fiškálnej politiky potrebujete inštitúciu, ktorá bude strážiť jej dlhodobú zmysluplnosť.
.narážate na to, že demokratický cyklus vnáša každé štyri roky zmeny do spravovania verejných financií a toho, ako je usporiadaná štruktúra príjmov a výdavkov štátu?
Ide o dôležitý faktor. Niečo, čo je podobné nezávislej centrálnej banke, potrebujete aj vo fiškálnej oblasti, aby ste ju izolovali od politických tlakov.
.nie sú takouto inštitúciou rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré dohliadajú na príjmy a výdavky štátov tak, aby boli v rovnováhe a krajiny nerobili prílišné dlhy do budúcnosti?
Počul som o tom včera a súhlasím, že ide o krok správnym smerom. Nepoznám detaily fungovania slovenskej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, no obávam sa, že keby sme podobnú inštitúciu mali v USA, politici by jej odporúčaniam nenačúvali. No aj u nás sa veľa diskutuje o tom, že ak politik príde s nejakým projektom, mal by explicitne povedať, z čoho ho chce financovať.
.počas svojej prednášky ste prezentovali grafy dlhodobého hospodárskeho rastu rôznych krajín. Väčšina zo štátov, ktoré ste vybrali, zažívala v dlhodobom horizonte veľmi pomalý stabilný rast a poradie medzi nimi sa veľmi nemenilo. Dramatickou výnimkou bolo Írsko, ktoré v istom momente začalo veľmi rýchlo dobiehať úroveň iných vyspelých krajín. Sú írske ekonomické politiky pre biznis sféru dlhodobo čitateľnejšie, než v iných krajinách?
Kľúčový dôvod vzostupu Írska v posledných desaťročiach spočíval v tom, že dokázali učiniť svoju daňovú politiku dlhodobo predvídateľnou. Nehovorím, že to bol jediný dôvod. Dostali napríklad aj pomoc od EÚ. No mne sa zdá práve dlhodobý vplyv ich daňovej politiky ako zásadný. Najmä pri veľkých investičných projektoch ovplyvňuje totiž očakávaná výška daní ich ekonomickú rentabilnosť zo strany investorov. Ak chcete postaviť novú továreň, máte spočiatku veľký výdavok a s návratnosťou počítate v horizonte desiatich alebo pätnástich rokov. A to, čo sa ráta, je zisk po zdanení. Budúce daňové sadzby sú preto veľmi dôležité, aby sa investor mohol informovane rozhodovať.
.čiže dane by nemali byť len nízke a jednoduché, ale nemali by sa ani sústavne meniť. Platí aj opačný vzťah: teda, že časté zásahy do daňového systému a neistota o jeho budúcej podobe narúšajú ekonomickú činnosť?
Myslím, že to je práve problém Spojených štátov. Nie je jasné, či dane nepôjdu hore, čo investorov napĺňa neistotou. Ideálne by bolo, keby krajina bola schopná výslovne garantovať investorom určitú výšku daní ďalších pätnásť až dvadsať rokov. V prípade Írska tomu investori uverili a krajina ich nesklamala.
Finn Erling Kydland/
Je nórsky profesor ekonómie, ktorý pôsobí na University of California, Santa Barbara. Nobelovu cenu za ekonómiu dostal v roku 2004 spolu s Edwardom Prescottom.
Slovensko navštívil na pozvanie Nadácie Tatra banky.
Som veľmi skeptický, pokiaľ ide o kvantitatívne uvoľňovanie. Nemyslím si, že sa tým dosiahne veľa. Skôr to vnáša neistotu do očakávaní trhových hráčov voči budúcnosti. Pravdupovediac, neskúmal som do detailov rozsah, v akom to robia v Európe, no prinajmenšom v Spojených štátoch to tak bolo.
.neargumentujú mnohí ekonómovia práve tým, že vďaka americkému kvantitatívnemu uvoľňovaniu získala ekonomika Spojených štátov impulz, aby sa rozhýbala?
No, to nie je celkom jasné, či sa skutočne rozhýbala. Včera na prednáške som ukazoval graf, ktorý ukazuje, že sa čoraz viac vzďaľujeme od dlhodobých rastových trendov. Čiže rovnako ľahko by ste mohli argumentovať, že americká ekonomika nerastie rýchlejšie práve pre neistotu, ktorú prinieslo kvantitatívne uvoľňovanie.
.čo to znamená pre rozhodovanie konkrétnych podnikateľov na firemnej úrovni, ak sa povie, že kvantitatívne uvoľňovanie vnáša neistotu do ich očakávaní voči budúcnosti?
Ide o to, ako kvantitatívne uvoľňovanie ovplyvňuje investičné rozhodnutia podnikov. Aby sa ekonomický rast uchytil, museli by sme pozorovať, že firmy rozširujú svoje výrobné kapacity, robia veci novými spôsobmi a prichádzajú s novými produktmi. Podotýkam, že by sa to malo diať aj v iných sektoroch, než je len IT, kde k tomu prichádza akoby automaticky. Namiesto toho vidíme investičné správanie, ktoré je...nuž, povedzme, že vlažné.
.na druhej strane, ceny investičných aktív sú na vysokých úrovniach.
No veď to je práve prekvapujúce, že ceny investičných aktív sú vysoko, no firmy neinvestujú.
.čiže vyzerá to na ďalšiu bublinu?
Ktovie. (Úsmev.) Niektorí ekonómovia by sa k tomu vyjadrili konkrétnejšie, no žiadni seriózni.
.prečo si myslíte, že seriózny ekonóm nemá ambíciu predpovedať, čo sa stane?
Nobelovu cenu som v roku 2004 dostal aj za príspevok k teórii hospodárskeho cyklu. Spolu s Edwardom Prescottom sme študovali vplyv technologických šokov na ekonomiku. Štatisticky sa tieto šoky správali náhodne. Niečo, čo sa pohybuje náhodne, je už zo svojej podstaty nepredvídateľné.
.na prednáške ste spomenuli, že ak by niekto vymyslel pre fiškálnu oblasť podobnú inštitúciu, ako je centrálna banka pre oblasť monetárnej politiky, zaslúžil by si Nobelovu cenu. Ako ste to mysleli?
To som myslel, samozrejme, trošičku ako vtip. Išlo mi o vyzdvihnutie toho, že aj v oblasti fiškálnej politiky potrebujete inštitúciu, ktorá bude strážiť jej dlhodobú zmysluplnosť.
.narážate na to, že demokratický cyklus vnáša každé štyri roky zmeny do spravovania verejných financií a toho, ako je usporiadaná štruktúra príjmov a výdavkov štátu?
Ide o dôležitý faktor. Niečo, čo je podobné nezávislej centrálnej banke, potrebujete aj vo fiškálnej oblasti, aby ste ju izolovali od politických tlakov.
.nie sú takouto inštitúciou rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré dohliadajú na príjmy a výdavky štátov tak, aby boli v rovnováhe a krajiny nerobili prílišné dlhy do budúcnosti?
Počul som o tom včera a súhlasím, že ide o krok správnym smerom. Nepoznám detaily fungovania slovenskej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, no obávam sa, že keby sme podobnú inštitúciu mali v USA, politici by jej odporúčaniam nenačúvali. No aj u nás sa veľa diskutuje o tom, že ak politik príde s nejakým projektom, mal by explicitne povedať, z čoho ho chce financovať.
.počas svojej prednášky ste prezentovali grafy dlhodobého hospodárskeho rastu rôznych krajín. Väčšina zo štátov, ktoré ste vybrali, zažívala v dlhodobom horizonte veľmi pomalý stabilný rast a poradie medzi nimi sa veľmi nemenilo. Dramatickou výnimkou bolo Írsko, ktoré v istom momente začalo veľmi rýchlo dobiehať úroveň iných vyspelých krajín. Sú írske ekonomické politiky pre biznis sféru dlhodobo čitateľnejšie, než v iných krajinách?
Kľúčový dôvod vzostupu Írska v posledných desaťročiach spočíval v tom, že dokázali učiniť svoju daňovú politiku dlhodobo predvídateľnou. Nehovorím, že to bol jediný dôvod. Dostali napríklad aj pomoc od EÚ. No mne sa zdá práve dlhodobý vplyv ich daňovej politiky ako zásadný. Najmä pri veľkých investičných projektoch ovplyvňuje totiž očakávaná výška daní ich ekonomickú rentabilnosť zo strany investorov. Ak chcete postaviť novú továreň, máte spočiatku veľký výdavok a s návratnosťou počítate v horizonte desiatich alebo pätnástich rokov. A to, čo sa ráta, je zisk po zdanení. Budúce daňové sadzby sú preto veľmi dôležité, aby sa investor mohol informovane rozhodovať.
.čiže dane by nemali byť len nízke a jednoduché, ale nemali by sa ani sústavne meniť. Platí aj opačný vzťah: teda, že časté zásahy do daňového systému a neistota o jeho budúcej podobe narúšajú ekonomickú činnosť?
Myslím, že to je práve problém Spojených štátov. Nie je jasné, či dane nepôjdu hore, čo investorov napĺňa neistotou. Ideálne by bolo, keby krajina bola schopná výslovne garantovať investorom určitú výšku daní ďalších pätnásť až dvadsať rokov. V prípade Írska tomu investori uverili a krajina ich nesklamala.
Finn Erling Kydland/
Je nórsky profesor ekonómie, ktorý pôsobí na University of California, Santa Barbara. Nobelovu cenu za ekonómiu dostal v roku 2004 spolu s Edwardom Prescottom.
Slovensko navštívil na pozvanie Nadácie Tatra banky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.