hrdá Čína na ten moment čakala celú večnosť. Posledných sedem rokov, odkedy jej Medzinárodný olympijský výbor priklepol právo usporiadať najväčší športový sviatok, ešte intenzívnejšie. Celý svet mal v auguste 2008 vidieť, ako bezchybne funguje čínsky režim. Správa o tom, ako začiatkom roka vládni predstavitelia preventívne zakázali šanghajským politickým disidentom komunikovať so zahraničnými médiami, tak iba zapadla do obrazu autoritatívneho režimu, ktorý sa panicky bojí akejkoľvek negatívnej reakcie. V tomto prípade však čínski komunisti presne vedeli, čo robia. Šokujúca informácia o tom, ako miestna vláda zaživa odoberá nepohodlným spoluobčanom orgány, bola ešte v živom povedomí celého sveta.
Písal sa posledný januárový deň roku 2007, keď bývalý kanadský minister David Kilgour a ľudskoprávny zástupca David Matas zverejnili rozsiahlu správu opisujúcu tie najodpornejšie praktiky vládnuceho režimu. Detailne v nej vykresľujú ťažko predstaviteľný rozsah súkolia, z ktorého sa stala ďalšia vetva rastúcej čínskej ekonomiky. Webstránky nemocníc s cenovou ponukou na každý ponúkaný orgán. All-inclusive balíčky, zahŕňajúce spiatočnú letenku a luxusné pooperačné ubytovanie. Prípadne exkluzivitu „darcu", ktorý žil zdravý život. Ak ste zatúžili práve po takejto istote, čínski chirurgovia vraj presne vedeli, na koho sa obrátiť. Medzi politickými disidentmi čínskeho režimu bola už zopár rokov skupina, ktorá všetky tieto požiadavky spĺňala.
Tá skupina sa volala Falun Gong a už krátko po svojom vzniku na začiatku 90. rokov sa stala tŕňom v oku čínskej vládnej triedy. Po niekoľkých rokoch počet prívržencov tohto hnutia, ktoré je ťažko zadefinovateľnou kombináciou meditácie, buddhizmu, taoizmu a ďalších východných vplyvov, prevýšil počet členov čínskej komunistickej strany. Obrázky ľudí, sústredene meditujúcich v parkoch, začali komunistickej vláde narúšať prácne budovaný model ateistickej spoločnosti. Falun Gong bol preto vyhlásený za sektu a v roku 1999 postavený mimo zákona. Krátko potom sa zrejme rozbehol aj proces, v ktorom slúžili prívrženci Falun Gong ako ten najluxusnejší vývozný artikel.
O období medzi rokmi 2000 a 2008 píše detailne vo svojej knihe Slaughter (Jatky) aj americký novinár Ethan Gutmann. Aj keď sám odmieta, že by bol praktizujúcim členom Falun Gong, stal sa jedným z jej najhlasnejších obhajcov v celom svete. Po vyše stovke svedectiev od čínskych emigrantov z celého sveta sa mu človek ani nečuduje. V knihe prezentuje okrem iného výpovede dvoch lekárov, ktorí sa na odoberaní orgánov podieľali. Jeden z nich spomína konkrétny moment, keď bol donútený zaživa odobrať orgány človeku krátko pred popravou. Najmä v prípade politických väzňov išlo často o chladnokrvné vraždenie. Plánované tak precízne, že pri jednom z telefonátov zverejnených v pôvodnej správe Kilgoura a Matasa bol lekár na druhej strane linky schopný povedať, kedy presne bude mať daný orgán pre záujemcu k dispozícii. Po otázke, ako je možné disponovať takou informáciu dopredu, telefón zložil.
Jednu z kapitol knihy venuje autor aj výstave mŕtvych tiel The Human Body, ktorá pred pár rokmi zavítala aj na Slovensko. Už vtedy existovalo podozrenie, že mŕtve telá môžu patriť práve čínskym disidentom. Gutmann od návštevy nikoho neodrádza, no jedným dychom dodáva, nech si každý z návštevníkov všimne a skúsi vysvetliť ťažko vyvrátiteľný paradox. Niektorým telám chýbajú obličky alebo pečeň.