Od začiatku rodičovskej dovolenky som brala na seba malé pracovné úlohy a myslela si, že návrat do práce ma rozhodne neprekvapí. Keď som však minulú jeseň s nadšením vhupla do novej pracovnej roly s podmienkami ušitými pre mňa, zistila som, že to má viac premenných, ako som čakala. Adaptácia syna v škôlke, náročná logistika, choroby, schopnosť požiadať o pomoc, prepnúť sa na dieťa a nezabudnúť na dôležité úlohy, domácnosť, zladenie sa s novou prácou a tímom... Bola som prekvapená a cítila sa neschopná. „Adaptácia po nástupe do práce? Trvalo mi to rok a pol,“ povedal moja známa, matka dvoch detí. Prečo je to také náročné?
.odšraubovať hlavu, našraubovať hlavu
„Nedávno som zachytila vyjadrenie jedného muža, ktorý bol na rodičovskej dovolenke s dvojročným synom. Povedal, že rodičia nebudú na neho asi veľmi pyšní, keď toľko študoval a skončil ako otec v domácnosti,“ rozpráva psychologička a psychoterapeutka Helga Palušová a dodáva: „Byť s deťmi v prvých rokoch ich života doma, dávať im základy sebavedomia, dôvery, schopnosti cítiť, ľúbiť a vzdorovať nástrahám je životný štýl, ktorý prechováva málo rešpektu od okolia a spoločnosti. Preto aj mamy a otcovia necítia toľko radosti a hrdosti, keď v ranom období venujú starostlivosti o dieťa 24 hodín a nemôžu chodiť do práce.“
Iste, je veľa matiek, ktoré nepotrebujú vonkajšie potvrdenie. Tie menej sebaisté však chýbajúci rešpekt vedie k nespokojnosti a nevyrovnanosti s rolou rodiča. V takom prípade po nástupe do práce prisudzujú väčšiu dôležitosť pracovným úlohám ako role mamy. Vnútorne však cítia, že im chýba balans, zameranie sa na deti, a vtedy nie sú spokojné ani ako pracujúce matky.
Psychologička tiež hovorí, že ženské emócie a kreativita, potrebné pre zdravý vývin dieťaťa, sú dnes podceňované a vysmievané. Firemná kultúra vyžaduje iné vlastnosti. „Ženy často vyrušuje, že v behu z roboty do škôlky musia odšraubovať hlavu ženy profesionálky a našraubovať hlavu mamy vychovávateľky,“ vysvetľuje psychologička. „Firma sústredená na rast a zisk potrebuje, aby zamestnankyňa bola rýchla, efektívna, kontrolovala, vedela pracovať v strese, dokázala sa presadiť, pohotovo argumentovať... Toto všetko treba odložiť bokom predtým, než sa zvítate s dieťaťom. Ono totiž potrebuje mamu, ktorá je pokojná, neuponáhľaná, láskavá, trpezlivá, načúvajúca, vciťujúca sa, bezpečná, odpúšťajúca chyby. Mama ktorá má nekonečne veľa času, lásky a záujmu. Mama, ktorá rozpráva rozprávky a tvorí... Set celkom iných vlastností.“
.byť tým, kto som
Keď ženy začnú kombinovať prácu a rodinu – dve emočne aj časovo veľmi náročné roly, dostávajú sa často do stresu. Večer pri ukladaní dieťaťa chce byť žena mamou láskavou a pokojnou, ale je v strese, aby stihla do rána dorobiť zadanú úlohu. V práci chce prinášať výsledky podľa dohodnutého harmonogramu, ale je v strese, lebo ráno jej dcérka kýchala a kedykoľvek môžu zavolať zo škôlky, že ju treba vyzdvihnúť.
Helga vysvetľuje: „Ak žena nie je zdravo vyrovnaná s novou rolou matky, môže ju v jej sociálnom prostredí zaťažovať na jednej strane možná závisť, na druhej strane pohŕdanie okolia. Ak sa žena zrelo vyrovná s materskou časťou a zakomponuje ju do svojej osobnosti, neprajné postoje vie do značnej miery tolerovať.“
Obdobie adaptácie v práci podľa psychologičky výrazne ovplyvňuje, ak žena nie je vyrovnaná so separáciou od dieťaťa. Ak nás do práce núti životná situácia a nie vlastné presvedčenie, že vieme pribrať ďalšie zodpovednosti okrem starostlivosti o dieťa. Aj keď sa to vždy nedá ovplyvniť, je dobré, ak si uvedomíme svoje limity a nie sme na seba zbytočne tvrdé.
.práca bez konca
Helga Palušová sa zaoberá už roky témami mužsko-ženských vzťahov, materstva a rodičovstva v rôznych krajinách, kde žila a kultúrach, ktoré spoznala. Podľa príbehov, s ktorými sa stretla, hovorí, že v Rakúsku a Dánsku ženy nevidia materstvo a prácu ako dilemu buď – alebo. Je pre ne samozrejmé zažiť oboje ako prirodzenú vec, ktorú ženy vždy vedeli: aj rodiť, aj vychovávať, aj pracovať. Hovorí: „Súčasná kuriozita, že pracovný čas akoby nemal koniec, je jediná prekážka v úspešnom kombinovaní rodiny a práce.“
Radí nám, aby sme sa do práce vrátili so zdravou sebaúctou a uvedomili si, že sme schopné dať dostačujúco veľa práci aj rodine. Popri tom by sme však nemali prijímať podsúvané výčitky. Je v poriadku, ak odmietame prácu nadčas, ak úloha zadaná na konci pracovnej doby nebude hotová ráno o ôsmej, ak v dohodnutej hodine vstaneme a ideme pre deti do škôlky. „Ak sme tlačení robiť úlohy nad rámec obsahu pracovnej zmluvy, tak je namieste sa ohradiť. Kombinovať materstvo s prácou je príliš náročné, ak zamestnávateľ porušuje dohodnuté podmienky,“ hovorí psychologička.
Niekedy nie sú problémom neznesiteľné pracovné podmienky, ale to, že len prijímame zabehané spôsoby a bojíme sa dôrazne a vecne komunikovať, čo potrebujeme. Bývalá šéfredaktorka amerického Cosmopolitanu Kate White si myslí, že je na každej matke, aby si stanovila limity a pritom dokázala, že si svoju prácu robí dobre. „Na pracovnom stretnutí sa nikto nepozrie na hodinky a nepovie vám: Preboha, je 5:30, nemala by si ísť domov k svojim deťom?“ hovorí Kate. Tiež dodáva, že je dôležité ukázať flexibilitu a kolegialitu a porušiť svoje hranice, ak je to nevyhnutné.
.priority a partner
V zhone práca-rodina je ťažké niečo nezanedbať a nastaviť si jasné priority. Helga Palušová radí, aby sme si nedávali ambiciózne ciele a pri plánovaní aktivít sa držali pri zemi. Dôležité podľa nej je, aby sme boli doma duchom prítomné, trpezlivé a deti počúvali. „Ak mama vie, kedy jej začína a končí pracovný čas a dodržiava to, deti o svoju mamu nie sú ukrátené,“ pripomína psychologička.
Určujúci faktor pri zlaďovaní sa s novým životným štýlom je aj priebeh prispôsobovania sa dieťaťa na škôlku. O tom sme písali v článku Veľa kriku pre nič (.týždeň 38/2014), kde odborníčka odporúča, ak je to možné, obdobie adaptácie dieťaťa v škôlke nespájať s nástupom do zamestnania.
Významné miesto v tomto kolotoči má aj partner. Ak nám nedáva dostatočnú podporu, nie je namieste čakať, kedy mu dôjde, že je toho na nás veľa. Profesorka sociológie Terri Orbuch, ktorá sa venuje dlhodobej štúdii manželstiev a rozvodov, pre portál psychologytoday.com píše, aby sme si najskôr uvedomili, akú pomoc očakávame, a to partnerovi jasne komunikovali. Chceme, aby nás partner počúval, poradil alebo aktívne v konkrétnej veci pomohol? Terri odporúča prijať takú pomoc, akú je partner schopný dať. Niekto všetko vybaví hneď a vecne, iný vtipkuje, ďalšiemu potrvá, kým sa rozhýbe... Ak však jeho spôsob pomoci na nás pôsobí kontraproduktívne, treba mu to povedať a navrhnúť iné riešenie. Jej posledná rada je, aby sme partnera nezapájali len vtedy, keď už horí, ale podporovali sa navzájom aj v dobrých časoch.
.čo rodičia potrebujú od firiem?
Kde je ochota zamestnávateľa a zameranie práce to dovoľuje, matky sa snažia dohodnúť si už pri nástupe do práce potrebné podmienky. Či už je to skorší odchod z práce, aby stihli vyzdvihnúť deti v škôlke, alebo práca z domu. Flexibilnejšie pri tom bývajú menšie kolektívy. Firmy však zavádzajú aj systémové prorodinné opatrenia a rodičia tak vedia, akú podporu môžu od zamestnávateľa očakávať.
Čo ženy na prácu potrebujú, zisťovala VÚB banka v internom prieskume. Zamestnáva totiž až 74 percent žien a hľadala dôvody, prečo sa znížil ich počet na manažérskych pozíciách. Neprekvapivo prieskum ukázal, že úspech v práci je pre ženy rovnako dôležitý ako rodinné zázemie. To, že sa nepokúšajú zabojovať o vyššiu pozíciu, nie je pre nich otázkou existujúcich bariér, ale uprednostnenia rodiny. Banka po prieskume zaviedla nové opatrenia. Najlepšie boli hodnotené tie, ktoré sa týkali obmedzenia porád vo večerných hodinách, skráteného pracovného času v piatok a príspevkov na tábory.
Slavomíra Urbanová z Nadácie Pontis, ktorá sa venuje téme zodpovedného podnikania, ukazuje príklady opatrení firiem združených v Business Leaders Forum. Podľa nej najprepracovanejšiu stratégiu vo vzťahu k rodinám a matkám má v tejto oblasti oceňovaná Stredoslovenská energetika. Matkám ponúka napríklad finančné príspevky, praktické skrátenie úväzku, teleworking, zaujímavosťou sú vzdelávacie kurzy pre zamestnankyne na materskej a rodičovskej dovolenke podľa ich záujmu – pracovné, rodinné alebo zamerané na osobný rozvoj.
Základom však zostáva, že ak chceme spokojne pracovať, musíme vedieť, že o naše deti sa má kto postarať. Podľa Slavomíry trend firemných škôlok, ktoré sú v zahraničí štandardom, prichádza už aj na Slovensko. Škôlku pre deti zamestnancov a rodičov z okolia podniku otvorili v Slovnafte, firma na ňu zamestnancom prispieva. Accenture zriadilo pre deti zamestnancov detský klub s profesionálnymi opatrovateľkami a počas leta organizujú denný tábor. Leto pomáha rodičom „škôlkarov“ pokryť aj Hewlett-Packard Slovakia. Cez rok zasa spolupracujú s viacerými škôlkami, ktoré si prídu vyzdvihnúť deti od rodičov do firmy. Ďalšie príklady opatrení sme uviedli aj v článku Matky do práce (.týždeň, 16/2013).
„Zmyslom ľudskej existencie je milovať a pracovať,“ hovorí psychologička Helga Palušová. „Láska a práca sú veľmi prepletené – žena môže cítiť lásku k svojej práci a zároveň byť odhodlaná pracovať pre lásku. Ak zladí tieto dve oblasti, potom sa môže stať tým, kým je, žiť v súlade so svojimi hodnotami, potrebami, túžbami, cítením a rozhodnutiami.“
PS: So psychologičkou Helgou Palušovou Menkeovou a filozofkou Marianou Szapuovou, vedúcou Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave, sa budeme rozprávať vo večernom rozhovore Choices: Nové roly, nové vzťahy? 19.5. o 18:00 v kníhkupectve Martinus.sk na Obchodnej ulici v Bratislave. Diskusiu o tom, ako sa v súčasnosti mení postavenie žien a mužov, a či to má vplyv aj na naše očakávania a vzťahy, môžete sledovať aj online na metoo.sk/choices.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa, pracuje v neziskovke Voices.
.odšraubovať hlavu, našraubovať hlavu
„Nedávno som zachytila vyjadrenie jedného muža, ktorý bol na rodičovskej dovolenke s dvojročným synom. Povedal, že rodičia nebudú na neho asi veľmi pyšní, keď toľko študoval a skončil ako otec v domácnosti,“ rozpráva psychologička a psychoterapeutka Helga Palušová a dodáva: „Byť s deťmi v prvých rokoch ich života doma, dávať im základy sebavedomia, dôvery, schopnosti cítiť, ľúbiť a vzdorovať nástrahám je životný štýl, ktorý prechováva málo rešpektu od okolia a spoločnosti. Preto aj mamy a otcovia necítia toľko radosti a hrdosti, keď v ranom období venujú starostlivosti o dieťa 24 hodín a nemôžu chodiť do práce.“
Iste, je veľa matiek, ktoré nepotrebujú vonkajšie potvrdenie. Tie menej sebaisté však chýbajúci rešpekt vedie k nespokojnosti a nevyrovnanosti s rolou rodiča. V takom prípade po nástupe do práce prisudzujú väčšiu dôležitosť pracovným úlohám ako role mamy. Vnútorne však cítia, že im chýba balans, zameranie sa na deti, a vtedy nie sú spokojné ani ako pracujúce matky.
Psychologička tiež hovorí, že ženské emócie a kreativita, potrebné pre zdravý vývin dieťaťa, sú dnes podceňované a vysmievané. Firemná kultúra vyžaduje iné vlastnosti. „Ženy často vyrušuje, že v behu z roboty do škôlky musia odšraubovať hlavu ženy profesionálky a našraubovať hlavu mamy vychovávateľky,“ vysvetľuje psychologička. „Firma sústredená na rast a zisk potrebuje, aby zamestnankyňa bola rýchla, efektívna, kontrolovala, vedela pracovať v strese, dokázala sa presadiť, pohotovo argumentovať... Toto všetko treba odložiť bokom predtým, než sa zvítate s dieťaťom. Ono totiž potrebuje mamu, ktorá je pokojná, neuponáhľaná, láskavá, trpezlivá, načúvajúca, vciťujúca sa, bezpečná, odpúšťajúca chyby. Mama ktorá má nekonečne veľa času, lásky a záujmu. Mama, ktorá rozpráva rozprávky a tvorí... Set celkom iných vlastností.“
.byť tým, kto som
Keď ženy začnú kombinovať prácu a rodinu – dve emočne aj časovo veľmi náročné roly, dostávajú sa často do stresu. Večer pri ukladaní dieťaťa chce byť žena mamou láskavou a pokojnou, ale je v strese, aby stihla do rána dorobiť zadanú úlohu. V práci chce prinášať výsledky podľa dohodnutého harmonogramu, ale je v strese, lebo ráno jej dcérka kýchala a kedykoľvek môžu zavolať zo škôlky, že ju treba vyzdvihnúť.
Helga vysvetľuje: „Ak žena nie je zdravo vyrovnaná s novou rolou matky, môže ju v jej sociálnom prostredí zaťažovať na jednej strane možná závisť, na druhej strane pohŕdanie okolia. Ak sa žena zrelo vyrovná s materskou časťou a zakomponuje ju do svojej osobnosti, neprajné postoje vie do značnej miery tolerovať.“
Obdobie adaptácie v práci podľa psychologičky výrazne ovplyvňuje, ak žena nie je vyrovnaná so separáciou od dieťaťa. Ak nás do práce núti životná situácia a nie vlastné presvedčenie, že vieme pribrať ďalšie zodpovednosti okrem starostlivosti o dieťa. Aj keď sa to vždy nedá ovplyvniť, je dobré, ak si uvedomíme svoje limity a nie sme na seba zbytočne tvrdé.
.práca bez konca
Helga Palušová sa zaoberá už roky témami mužsko-ženských vzťahov, materstva a rodičovstva v rôznych krajinách, kde žila a kultúrach, ktoré spoznala. Podľa príbehov, s ktorými sa stretla, hovorí, že v Rakúsku a Dánsku ženy nevidia materstvo a prácu ako dilemu buď – alebo. Je pre ne samozrejmé zažiť oboje ako prirodzenú vec, ktorú ženy vždy vedeli: aj rodiť, aj vychovávať, aj pracovať. Hovorí: „Súčasná kuriozita, že pracovný čas akoby nemal koniec, je jediná prekážka v úspešnom kombinovaní rodiny a práce.“
Radí nám, aby sme sa do práce vrátili so zdravou sebaúctou a uvedomili si, že sme schopné dať dostačujúco veľa práci aj rodine. Popri tom by sme však nemali prijímať podsúvané výčitky. Je v poriadku, ak odmietame prácu nadčas, ak úloha zadaná na konci pracovnej doby nebude hotová ráno o ôsmej, ak v dohodnutej hodine vstaneme a ideme pre deti do škôlky. „Ak sme tlačení robiť úlohy nad rámec obsahu pracovnej zmluvy, tak je namieste sa ohradiť. Kombinovať materstvo s prácou je príliš náročné, ak zamestnávateľ porušuje dohodnuté podmienky,“ hovorí psychologička.
Niekedy nie sú problémom neznesiteľné pracovné podmienky, ale to, že len prijímame zabehané spôsoby a bojíme sa dôrazne a vecne komunikovať, čo potrebujeme. Bývalá šéfredaktorka amerického Cosmopolitanu Kate White si myslí, že je na každej matke, aby si stanovila limity a pritom dokázala, že si svoju prácu robí dobre. „Na pracovnom stretnutí sa nikto nepozrie na hodinky a nepovie vám: Preboha, je 5:30, nemala by si ísť domov k svojim deťom?“ hovorí Kate. Tiež dodáva, že je dôležité ukázať flexibilitu a kolegialitu a porušiť svoje hranice, ak je to nevyhnutné.
.priority a partner
V zhone práca-rodina je ťažké niečo nezanedbať a nastaviť si jasné priority. Helga Palušová radí, aby sme si nedávali ambiciózne ciele a pri plánovaní aktivít sa držali pri zemi. Dôležité podľa nej je, aby sme boli doma duchom prítomné, trpezlivé a deti počúvali. „Ak mama vie, kedy jej začína a končí pracovný čas a dodržiava to, deti o svoju mamu nie sú ukrátené,“ pripomína psychologička.
Určujúci faktor pri zlaďovaní sa s novým životným štýlom je aj priebeh prispôsobovania sa dieťaťa na škôlku. O tom sme písali v článku Veľa kriku pre nič (.týždeň 38/2014), kde odborníčka odporúča, ak je to možné, obdobie adaptácie dieťaťa v škôlke nespájať s nástupom do zamestnania.
Významné miesto v tomto kolotoči má aj partner. Ak nám nedáva dostatočnú podporu, nie je namieste čakať, kedy mu dôjde, že je toho na nás veľa. Profesorka sociológie Terri Orbuch, ktorá sa venuje dlhodobej štúdii manželstiev a rozvodov, pre portál psychologytoday.com píše, aby sme si najskôr uvedomili, akú pomoc očakávame, a to partnerovi jasne komunikovali. Chceme, aby nás partner počúval, poradil alebo aktívne v konkrétnej veci pomohol? Terri odporúča prijať takú pomoc, akú je partner schopný dať. Niekto všetko vybaví hneď a vecne, iný vtipkuje, ďalšiemu potrvá, kým sa rozhýbe... Ak však jeho spôsob pomoci na nás pôsobí kontraproduktívne, treba mu to povedať a navrhnúť iné riešenie. Jej posledná rada je, aby sme partnera nezapájali len vtedy, keď už horí, ale podporovali sa navzájom aj v dobrých časoch.
.čo rodičia potrebujú od firiem?
Kde je ochota zamestnávateľa a zameranie práce to dovoľuje, matky sa snažia dohodnúť si už pri nástupe do práce potrebné podmienky. Či už je to skorší odchod z práce, aby stihli vyzdvihnúť deti v škôlke, alebo práca z domu. Flexibilnejšie pri tom bývajú menšie kolektívy. Firmy však zavádzajú aj systémové prorodinné opatrenia a rodičia tak vedia, akú podporu môžu od zamestnávateľa očakávať.
Čo ženy na prácu potrebujú, zisťovala VÚB banka v internom prieskume. Zamestnáva totiž až 74 percent žien a hľadala dôvody, prečo sa znížil ich počet na manažérskych pozíciách. Neprekvapivo prieskum ukázal, že úspech v práci je pre ženy rovnako dôležitý ako rodinné zázemie. To, že sa nepokúšajú zabojovať o vyššiu pozíciu, nie je pre nich otázkou existujúcich bariér, ale uprednostnenia rodiny. Banka po prieskume zaviedla nové opatrenia. Najlepšie boli hodnotené tie, ktoré sa týkali obmedzenia porád vo večerných hodinách, skráteného pracovného času v piatok a príspevkov na tábory.
Slavomíra Urbanová z Nadácie Pontis, ktorá sa venuje téme zodpovedného podnikania, ukazuje príklady opatrení firiem združených v Business Leaders Forum. Podľa nej najprepracovanejšiu stratégiu vo vzťahu k rodinám a matkám má v tejto oblasti oceňovaná Stredoslovenská energetika. Matkám ponúka napríklad finančné príspevky, praktické skrátenie úväzku, teleworking, zaujímavosťou sú vzdelávacie kurzy pre zamestnankyne na materskej a rodičovskej dovolenke podľa ich záujmu – pracovné, rodinné alebo zamerané na osobný rozvoj.
Základom však zostáva, že ak chceme spokojne pracovať, musíme vedieť, že o naše deti sa má kto postarať. Podľa Slavomíry trend firemných škôlok, ktoré sú v zahraničí štandardom, prichádza už aj na Slovensko. Škôlku pre deti zamestnancov a rodičov z okolia podniku otvorili v Slovnafte, firma na ňu zamestnancom prispieva. Accenture zriadilo pre deti zamestnancov detský klub s profesionálnymi opatrovateľkami a počas leta organizujú denný tábor. Leto pomáha rodičom „škôlkarov“ pokryť aj Hewlett-Packard Slovakia. Cez rok zasa spolupracujú s viacerými škôlkami, ktoré si prídu vyzdvihnúť deti od rodičov do firmy. Ďalšie príklady opatrení sme uviedli aj v článku Matky do práce (.týždeň, 16/2013).
„Zmyslom ľudskej existencie je milovať a pracovať,“ hovorí psychologička Helga Palušová. „Láska a práca sú veľmi prepletené – žena môže cítiť lásku k svojej práci a zároveň byť odhodlaná pracovať pre lásku. Ak zladí tieto dve oblasti, potom sa môže stať tým, kým je, žiť v súlade so svojimi hodnotami, potrebami, túžbami, cítením a rozhodnutiami.“
PS: So psychologičkou Helgou Palušovou Menkeovou a filozofkou Marianou Szapuovou, vedúcou Katedry filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave, sa budeme rozprávať vo večernom rozhovore Choices: Nové roly, nové vzťahy? 19.5. o 18:00 v kníhkupectve Martinus.sk na Obchodnej ulici v Bratislave. Diskusiu o tom, ako sa v súčasnosti mení postavenie žien a mužov, a či to má vplyv aj na naše očakávania a vzťahy, môžete sledovať aj online na metoo.sk/choices.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa, pracuje v neziskovke Voices.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.