Je to naozaj veľmi zvláštny strom. Listy mu páchnu tak, že sa v stredoveku dávali pod sedlo, aby po jazdení odháňali muchy od koní, kým čakali na svojich pánov trpezlivo pred šenkom. Keď však zakvitne, nádherné biele okolíky po jemnom oprášení a umytí dokážu zo seba vyludzovať nebezpečne lákavú vôňu plnú nespútanej jari. .biely liek, čierny jed
Baza kvitne nabielo, no volajú ju čierna, lebo plody vyzerajú ako malé čierne guľôčky. Tie však po rozpučení nevydajú zo seba čierny hrôzostrašný tuš, ale zalejú vám prsty ešte hrôzostrašnejšou tmavočervenou krvou, ktorú nejde len tak ľahko zmyť. Bazové kvety v podobe sypaného čaju dokážu vyliečiť nachladnutie či chrípku, no bobule v surovom stave pôsobia ako ľahký jed vyvolávajúci ťažkú nevoľnosť. Všetky tieto zvláštne protiklady uhniezdené v jednom strome neunikli pozornosti našich predkov. Začali si teda o baze vymýšľať všakovaké hrôzostrašné legendy.
Postupom času sa teda z tohto nenápadného kríka vyvinul hádam najviac uctievaný strom zo všetkých, ktorý bol posvätne obchádzaný, málokedy klčovaný – skrátka, ľudia sa ho báli. Dokonca si začali všímať jeho výskyt a prišlo im veľmi podozrivé, ako sa baza doslova vnucuje do ich záhrad. Nikto ju nesadil, nepestoval, no aj tak si vždy našla cestu, ako sa k ľuďom dostať. Prosto, ide si takto zrána gazda po záhumienku, pozrie lepšie do rohu plota a už ju tam vidí. Už si tam rastie tento čarodejnícky krík, akoby sa nechumelilo! .brána do záhrobia
Ľudia zo strachu teda bazu radšej rešpektovali a snažili sa jej drzosť a suverenitu nejako vysvetliť. Chvíľu sa zamysleli a už to bolo. Baza je jednoznačne bránou do samotného záhrobia. Pokiaľ niekto v dome umrie, jeho duša vyletí z domu a hybaj k najbližšej baze. Tam sa jej otvoria tajomné dvere a ona slávnostne, sprevádzaná čudnou bazovou vôňou zostúpi k zosnulým. Tieto čudné vráta, ktorými sa vraj dá ísť iba jedným smerom, môže vidieť aj obyčajný smrteľník. Stačí sa totiž posadiť pod bazu v noci počas letného slnovratu a ony sa mu ukážu. Lenže – kto by práve v takej chvíli, keď sa na úbočiach pália vatry a dievčatám vyhŕňajú sukne, zapodieval nejakými strašidelnými vrátami a čučal tam pod bazou vystrašený a sám. Zatiaľ sa taký odvážny a erotickým lákadlám svätojánskej noci odolávajúci vedátor nenašiel. Takže vráta zostali naďalej len empiricky nedokázané reči starých materí. No ako nám našepkáva zem a niektorým aj vek – bez vetra sa ani lístok nepohne, takže ľudia uverili, že v baze musí byť niečo temné a zlé a keď ju odpília či vyklčujú, toto všetko sa zo stromu prenesie na nich, poťažmo na celý dom. Preto baza vždy zostala tam, kde sa uhniezdila a nikto sa jej neopovážil dotknúť.
Inde zasa verili v to, že jej krásne biele kvety pripomínajúce čudné čipkované sukničky sú domovom pre malé lesné víly. Tie vraj pôvodne žili medzi nami, no potom sa svet akosi spotvoril, zvrhol a plaché víly našli útočisko v tomto čudnom magickom strome. Aj preto sa baza využívala ako hlavná pomôcka pri zaklínaní zlých čarodejníc. A nielen pri tom. Z kvetov sa robili ozdravné sirupy a tinktúry, takisto ako z prevarených bobúľ, z ktorých sa zrodilo liečivo na všakovaké zažívacie ťažkosti. Aj strašidelná rubínová farba, ktorá sa rinula z plodov, našla svoje uplatnenie pri farbení odevov, dnes ju využíva potravinársky priemysel najmä pri prírodnom dofarbovaní cukroviniek. Z bazy sa dodnes v rôznych regiónoch strednej, východnej a severnej Európy vyrábajú rôzne tradičné pochutiny. Či už ide o limonády, džemy, želé, alebo dokonca o víno a brandy. Baza je tu, skrátka, doma.
Urobme si sladký čipkovaný rezeň/
Mnohí z nás si doma na jar z bazových kvetov vyrábajú vlastný sirup na letnú limonádu, každá rodina má svoj overený recept. Preto – načo nosiť drevo do lesa. Málokto však vie, že bazové kvety sa v našom regióne na jar aj vyprážali. Kto bol na dovolenke pri mori a vyskúšal tam vyprážané cuketové puky vie, aká delikatesa vyprážaný kvet môže byť. No a pri bazových okolíkoch to platí dvojnásobne. Navyše – je to mimoriadne dobrá správa pre tých, čo majú deti. Ide totiž, na rozdiel od vyprážaných cuketových pukov, o sladkú verziu. Takže rodičia budú mať pre svoje ratolesti nielen niečo ako palacinky, ale dokonca palacinky krížené s vyprážaným rezňom zo sukničiek, čo nosia lesné víly. Čo už môže byť viac? Recept: oprášené, jemne osprchované kvety bazy osušíme a obalíme v palacinkovom cestíčku. Bude skvelé, ak cesto pred obaľovaním výrazne schladíme, aby sa pri vypražení zmenilo na naozajstnú chrumkavú báseň. Obalené kvety bazy teda sprudka vypražíme na oleji. Niektorí odporúčajú dva kvety do seba korunkami zakliesniť, aby sa nám v oleji dobre otáčali a vytvorili zo seba skutočný čipkovaný rezeň.
Baza kvitne nabielo, no volajú ju čierna, lebo plody vyzerajú ako malé čierne guľôčky. Tie však po rozpučení nevydajú zo seba čierny hrôzostrašný tuš, ale zalejú vám prsty ešte hrôzostrašnejšou tmavočervenou krvou, ktorú nejde len tak ľahko zmyť. Bazové kvety v podobe sypaného čaju dokážu vyliečiť nachladnutie či chrípku, no bobule v surovom stave pôsobia ako ľahký jed vyvolávajúci ťažkú nevoľnosť. Všetky tieto zvláštne protiklady uhniezdené v jednom strome neunikli pozornosti našich predkov. Začali si teda o baze vymýšľať všakovaké hrôzostrašné legendy.
Postupom času sa teda z tohto nenápadného kríka vyvinul hádam najviac uctievaný strom zo všetkých, ktorý bol posvätne obchádzaný, málokedy klčovaný – skrátka, ľudia sa ho báli. Dokonca si začali všímať jeho výskyt a prišlo im veľmi podozrivé, ako sa baza doslova vnucuje do ich záhrad. Nikto ju nesadil, nepestoval, no aj tak si vždy našla cestu, ako sa k ľuďom dostať. Prosto, ide si takto zrána gazda po záhumienku, pozrie lepšie do rohu plota a už ju tam vidí. Už si tam rastie tento čarodejnícky krík, akoby sa nechumelilo! .brána do záhrobia
Ľudia zo strachu teda bazu radšej rešpektovali a snažili sa jej drzosť a suverenitu nejako vysvetliť. Chvíľu sa zamysleli a už to bolo. Baza je jednoznačne bránou do samotného záhrobia. Pokiaľ niekto v dome umrie, jeho duša vyletí z domu a hybaj k najbližšej baze. Tam sa jej otvoria tajomné dvere a ona slávnostne, sprevádzaná čudnou bazovou vôňou zostúpi k zosnulým. Tieto čudné vráta, ktorými sa vraj dá ísť iba jedným smerom, môže vidieť aj obyčajný smrteľník. Stačí sa totiž posadiť pod bazu v noci počas letného slnovratu a ony sa mu ukážu. Lenže – kto by práve v takej chvíli, keď sa na úbočiach pália vatry a dievčatám vyhŕňajú sukne, zapodieval nejakými strašidelnými vrátami a čučal tam pod bazou vystrašený a sám. Zatiaľ sa taký odvážny a erotickým lákadlám svätojánskej noci odolávajúci vedátor nenašiel. Takže vráta zostali naďalej len empiricky nedokázané reči starých materí. No ako nám našepkáva zem a niektorým aj vek – bez vetra sa ani lístok nepohne, takže ľudia uverili, že v baze musí byť niečo temné a zlé a keď ju odpília či vyklčujú, toto všetko sa zo stromu prenesie na nich, poťažmo na celý dom. Preto baza vždy zostala tam, kde sa uhniezdila a nikto sa jej neopovážil dotknúť.
Inde zasa verili v to, že jej krásne biele kvety pripomínajúce čudné čipkované sukničky sú domovom pre malé lesné víly. Tie vraj pôvodne žili medzi nami, no potom sa svet akosi spotvoril, zvrhol a plaché víly našli útočisko v tomto čudnom magickom strome. Aj preto sa baza využívala ako hlavná pomôcka pri zaklínaní zlých čarodejníc. A nielen pri tom. Z kvetov sa robili ozdravné sirupy a tinktúry, takisto ako z prevarených bobúľ, z ktorých sa zrodilo liečivo na všakovaké zažívacie ťažkosti. Aj strašidelná rubínová farba, ktorá sa rinula z plodov, našla svoje uplatnenie pri farbení odevov, dnes ju využíva potravinársky priemysel najmä pri prírodnom dofarbovaní cukroviniek. Z bazy sa dodnes v rôznych regiónoch strednej, východnej a severnej Európy vyrábajú rôzne tradičné pochutiny. Či už ide o limonády, džemy, želé, alebo dokonca o víno a brandy. Baza je tu, skrátka, doma.
Urobme si sladký čipkovaný rezeň/
Mnohí z nás si doma na jar z bazových kvetov vyrábajú vlastný sirup na letnú limonádu, každá rodina má svoj overený recept. Preto – načo nosiť drevo do lesa. Málokto však vie, že bazové kvety sa v našom regióne na jar aj vyprážali. Kto bol na dovolenke pri mori a vyskúšal tam vyprážané cuketové puky vie, aká delikatesa vyprážaný kvet môže byť. No a pri bazových okolíkoch to platí dvojnásobne. Navyše – je to mimoriadne dobrá správa pre tých, čo majú deti. Ide totiž, na rozdiel od vyprážaných cuketových pukov, o sladkú verziu. Takže rodičia budú mať pre svoje ratolesti nielen niečo ako palacinky, ale dokonca palacinky krížené s vyprážaným rezňom zo sukničiek, čo nosia lesné víly. Čo už môže byť viac? Recept: oprášené, jemne osprchované kvety bazy osušíme a obalíme v palacinkovom cestíčku. Bude skvelé, ak cesto pred obaľovaním výrazne schladíme, aby sa pri vypražení zmenilo na naozajstnú chrumkavú báseň. Obalené kvety bazy teda sprudka vypražíme na oleji. Niektorí odporúčajú dva kvety do seba korunkami zakliesniť, aby sa nám v oleji dobre otáčali a vytvorili zo seba skutočný čipkovaný rezeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.