Slnko records vyšlo pred siedmimi rokmi. Prvými lúčmi začalo napaľovať svoje CD a posielať tomu, kto mal o ne záujem. Vtedy to bol revolučný počin, omnoho revolučnejší, ako dobre odpromované a celosvetovo ohihíkané vydanie Radiohead na internete. Dlhé roky s veľkými značkami urobili svoje a muzikanti chceli mať všetko pekne zabalené,
dokonalo nahraté a na CD chceli mať značku, ktorá ich imaginárne posúvala do svetovej scény. Slnko records sa vrátilo k podstate, jednoducho chceli dostať svoju hudbu von (pre mňa je nahratie a vydanie hudby malým oslobodením a vyčistením hlavy, ktorá potom môže myslieť na ďalšiu hudbu, pričom vždy na začiatku je zvláštna obava a zvedavosť, čo sa bude diať a či sa vôbec niečo bude diať). Na začiatku si robili doma aj obaly, hneď do prvého vkladali každému list ginka.
Pre našu scénu, plnú vzlykov nad nemožnosťou vydávať svoje veci, to bolo nevídané, svojím spôsobom až drzé. Teraz je už samovydanie normálne, vtedy bolo medzi niektorými dôkazom toho, že hudobník nemá na veľký svet, akoby len CD vo veľkom vydavateľstve malo cenu, muzikantom sa tiež nechce riskovať a zaoberať sa distribúciou a inými praktickými vecami. Obývačkové vydavateľstvo Šiny a Dana postupne rástlo, sú to totiž skvelí muzikanti a až protivne plodní – hlavne, keď vy vydávate svoju hudbu raz za desať rokov, vtedy vás vie nekonečná tvorivosť iných až zneistiť (na druhej strane máte väčší pokoj – veď hudby je tak veľa, že či pridáte niečo teraz, či o rok, či o päť, nič závažné sa nedeje...). Okrem seba začali čoskoro vydávať aj ďalšie veci od hudobníkov, ktorých považujú za spriaznených – čisto teoreticky by sa na nich niekto mohol aj nahnevať, umelci sa radi hnevajú, keď ich niekto odmietne. Neskôr začali CD lisovať a vzhľadom na narastajúci predaj aj tlačiť obaly. A teraz sa Šina vrhla na internet a je na našej scéne opäť popredu. Jednoducho, v prípade Slnko records platí geocentrická sústava, kde my stojíme a slnko nekrúži, ale doslova letí ďalej všetkými smermi. Som zvedavý, kam až zaletí, v každom prípade to bolo zatiaľ sedem statočných rokov.
dokonalo nahraté a na CD chceli mať značku, ktorá ich imaginárne posúvala do svetovej scény. Slnko records sa vrátilo k podstate, jednoducho chceli dostať svoju hudbu von (pre mňa je nahratie a vydanie hudby malým oslobodením a vyčistením hlavy, ktorá potom môže myslieť na ďalšiu hudbu, pričom vždy na začiatku je zvláštna obava a zvedavosť, čo sa bude diať a či sa vôbec niečo bude diať). Na začiatku si robili doma aj obaly, hneď do prvého vkladali každému list ginka.
Pre našu scénu, plnú vzlykov nad nemožnosťou vydávať svoje veci, to bolo nevídané, svojím spôsobom až drzé. Teraz je už samovydanie normálne, vtedy bolo medzi niektorými dôkazom toho, že hudobník nemá na veľký svet, akoby len CD vo veľkom vydavateľstve malo cenu, muzikantom sa tiež nechce riskovať a zaoberať sa distribúciou a inými praktickými vecami. Obývačkové vydavateľstvo Šiny a Dana postupne rástlo, sú to totiž skvelí muzikanti a až protivne plodní – hlavne, keď vy vydávate svoju hudbu raz za desať rokov, vtedy vás vie nekonečná tvorivosť iných až zneistiť (na druhej strane máte väčší pokoj – veď hudby je tak veľa, že či pridáte niečo teraz, či o rok, či o päť, nič závažné sa nedeje...). Okrem seba začali čoskoro vydávať aj ďalšie veci od hudobníkov, ktorých považujú za spriaznených – čisto teoreticky by sa na nich niekto mohol aj nahnevať, umelci sa radi hnevajú, keď ich niekto odmietne. Neskôr začali CD lisovať a vzhľadom na narastajúci predaj aj tlačiť obaly. A teraz sa Šina vrhla na internet a je na našej scéne opäť popredu. Jednoducho, v prípade Slnko records platí geocentrická sústava, kde my stojíme a slnko nekrúži, ale doslova letí ďalej všetkými smermi. Som zvedavý, kam až zaletí, v každom prípade to bolo zatiaľ sedem statočných rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.