.v rokoch 2006 – 2010 dostali firmy z podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela štátne zákazky takmer za 85 miliónov eur. Od volieb 2012 podpísali s ministerstvami, ktoré riadia nominanti Smeru, ďalšie zmluvy za vyše 186 miliónov eur. Na porovnanie: za dva roky vlády Ivety Radičovej to bolo len okolo 22 miliónov eur. Kontrakty, ktoré získali Brhelove firmy počas Ficových vlád, predstavujú približne 40 percent z celkového objemu ich tržieb.
Toto číslo sa však vzťahuje len na zákazky, ktoré dostali samostatne: spolu s kontraktmi z konzorcií majú firmy údajného mecenáša Smeru Brhela viac ako polovicu biznisu založenú na obchodovaní so štátom. Pokiaľ ide o jednotlivé rezorty, počas Ficových vlád uzavreli najviac zmlúv s ministerstvom financií (80 miliónov eur). V rámci štátnych podnikov má impérium oligarchu Brhela najviac zákaziek od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (58 miliónov eur).
.vyše 200 miliónov
Medzi firmami sa za Fica darí hlavne IT spoločnosti Sevitech (kontrakty za vyše 100 miliónov eur), ktorej spolumajiteľmi sú synovia Jozefa Brhela – Jozef a Michal. V energetike zase profituje Brhelova firma Pow-en, ktorá už získala počas Ficových vlád štátne zákazky za vyše 34 miliónov eur. Podľa zistení .týždňa sa spoločnosť Pow-en teší priazni aj na ministerstve vnútra, ktoré riadi nominant Smeru Robert Kaliňák. Spolu s ďalšími štyrmi firmami – Stredoslovenská energetika, ZSE Energia, SPP a Magna Energia – totiž uspela vo verejnej súťaži na dodávku energií (elektrina, plyn) pre štátne inštitúcie na najbližšie dva roky.
Dňa 28. novembra 2014 podpísalo ministerstvo vnútra s Brhelovou firmou Pow-en a spomínanými štyrmi firmami aj rámcové dohody o poskytovaní služieb v celkovej výške 267 miliónov eur bez DPH. „Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb nákupu energií poskytovateľom služieb, ktorý zabezpečí dodávku energií, ako aj komplexné služby spojené s bezpečnou, stabilnou a komplexnou dodávkou energií cca pre 3 200 odberných miest elektriny a cca 1 600 odberných miest plynu prevažne v budovách administratívneho charakteru,” píše sa v rámcovej dohode medzi Brhelovou firmou Pow-en a rezortom vnútra, ktorú si .týždeň vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Za Brhelovho človeka v Smere je pritom považovaný práve minister vnútra Kaliňák. „Spoznali sme sa po voľbách 1998, máme priateľské vzťahy. Jeho právna kancelária ma zastupovala v istej veci,“ potvrdil .týždňu v roku 2005 Brhel. „V parlamente sme spolu často komunikovali. Je to veľmi múdry človek, ktorý má zaujímavé názory,“ reagoval vtedy Kaliňák. Brhel bol v polovici 90. rokov – za vlády Vladimíra Mečiara – štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Neskôr bol poslancom za HZDS, po odchode z parlamentu ho začali médiá spájať so Smerom.
Právnik Kaliňák zastupoval aj spoločnosť Corinex, ktorá bola niekoľko rokov súčasťou podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela. Táto firma získala v čase, keď stál na čele SPP Ján Ducký, štátne zákazky za vyše tri miliardy korún. „Je síce pravda, že tú zmluvu neskôr označili za nevýhodnú, no napriek tomu nebola nikdy vypovedaná. Vnímam to ako čisto politickú výčitku, ktorá súvisela s atmosférou pred voľbami 1998,“ tvrdil Kaliňák. Brhel bol v minulosti známy aj dobrými vzťahmi s Ivanom Lexom. Manželka Roberta Kaliňáka začínala ako príslušníčka SIS v čase, keď stál Lexa na čele tajnej služby.
.elektronická aukcia
Kaliňák bol v minulosti zapletený aj v kauze Kovošrot, v ktorej figuroval aj istý Elemír Tichý. Tento človek sa neskôr stal šéfom predstavenstva spoločnosti Najpi, ktorá patrila do podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela. V rokoch 2006 – 2010, keď bol Kaliňák prvýkrát ministrom vnútra, sa hovorilo aj o jeho veľkom vplyve na rezort obrany, ktorý oficiálne viedol Jaroslav Baška. V tom čase získali firmy podnikateľa Brhela od ministerstva obrany štátne zákazky asi za 33 miliónov eur.
Súčasné vedenie ministerstva vnútra však akékoľvek pochybnosti o zvýhodnení konkrétneho dodávateľa energií, ktorým bude v rokoch 2015 – 2016 aj Brhelova firma Pow-en, odmieta. „Ministerstvo obstaráva elektrinu a plyn pre viacero štátnych inštitúcií. Pri zadávaní zákazky podľa požiadavek odberateľa sa postupuje v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,” tvrdí Alena Koišová z kancelárie ministra vnútra. Jednotková cena za 1 MWh elektriny alebo plynu nie je fixne stanovená.
„Cena pre konkrétneho odberateľa je vždy predmetom opätovného otvorenia súťaže prostredníctvom elektronickej aukcie medzi všetkými piatimi poskytovateľmi. V žiadnom prípade nejde o delenie finančného limitu počtom uchádzačov – zákazku získa ten, kto ponúkne najvýhodnejšiu cenu,” tvrdí ministerstvo. Doteraz vraj rezort uzatvoril 74 samostatných zmlúv, pričom len jedna sa týkala Brhelovej firmy Pow-en (kontrakt s Národným bezpečnostným úradom za 29-tisíc eur).
Podľa Koišovej je navyše celková suma 267 miliónov eur bez DPH „maximálny finančný limit všetkých piatich rámcových dohôd uzatvorených s poskytovateľmi na obdobie 48 mesiacov‟. „Skutočný objem zákaziek – na základe realizačných zmlúv za každého z piatich dodávateľov – bude známy až po ukončení platnosti rámcovej dohody.‟
.ján Kuciak je spolupracovník .týždňa.
Toto číslo sa však vzťahuje len na zákazky, ktoré dostali samostatne: spolu s kontraktmi z konzorcií majú firmy údajného mecenáša Smeru Brhela viac ako polovicu biznisu založenú na obchodovaní so štátom. Pokiaľ ide o jednotlivé rezorty, počas Ficových vlád uzavreli najviac zmlúv s ministerstvom financií (80 miliónov eur). V rámci štátnych podnikov má impérium oligarchu Brhela najviac zákaziek od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (58 miliónov eur).
.vyše 200 miliónov
Medzi firmami sa za Fica darí hlavne IT spoločnosti Sevitech (kontrakty za vyše 100 miliónov eur), ktorej spolumajiteľmi sú synovia Jozefa Brhela – Jozef a Michal. V energetike zase profituje Brhelova firma Pow-en, ktorá už získala počas Ficových vlád štátne zákazky za vyše 34 miliónov eur. Podľa zistení .týždňa sa spoločnosť Pow-en teší priazni aj na ministerstve vnútra, ktoré riadi nominant Smeru Robert Kaliňák. Spolu s ďalšími štyrmi firmami – Stredoslovenská energetika, ZSE Energia, SPP a Magna Energia – totiž uspela vo verejnej súťaži na dodávku energií (elektrina, plyn) pre štátne inštitúcie na najbližšie dva roky.
Dňa 28. novembra 2014 podpísalo ministerstvo vnútra s Brhelovou firmou Pow-en a spomínanými štyrmi firmami aj rámcové dohody o poskytovaní služieb v celkovej výške 267 miliónov eur bez DPH. „Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb nákupu energií poskytovateľom služieb, ktorý zabezpečí dodávku energií, ako aj komplexné služby spojené s bezpečnou, stabilnou a komplexnou dodávkou energií cca pre 3 200 odberných miest elektriny a cca 1 600 odberných miest plynu prevažne v budovách administratívneho charakteru,” píše sa v rámcovej dohode medzi Brhelovou firmou Pow-en a rezortom vnútra, ktorú si .týždeň vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Za Brhelovho človeka v Smere je pritom považovaný práve minister vnútra Kaliňák. „Spoznali sme sa po voľbách 1998, máme priateľské vzťahy. Jeho právna kancelária ma zastupovala v istej veci,“ potvrdil .týždňu v roku 2005 Brhel. „V parlamente sme spolu často komunikovali. Je to veľmi múdry človek, ktorý má zaujímavé názory,“ reagoval vtedy Kaliňák. Brhel bol v polovici 90. rokov – za vlády Vladimíra Mečiara – štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Neskôr bol poslancom za HZDS, po odchode z parlamentu ho začali médiá spájať so Smerom.
Právnik Kaliňák zastupoval aj spoločnosť Corinex, ktorá bola niekoľko rokov súčasťou podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela. Táto firma získala v čase, keď stál na čele SPP Ján Ducký, štátne zákazky za vyše tri miliardy korún. „Je síce pravda, že tú zmluvu neskôr označili za nevýhodnú, no napriek tomu nebola nikdy vypovedaná. Vnímam to ako čisto politickú výčitku, ktorá súvisela s atmosférou pred voľbami 1998,“ tvrdil Kaliňák. Brhel bol v minulosti známy aj dobrými vzťahmi s Ivanom Lexom. Manželka Roberta Kaliňáka začínala ako príslušníčka SIS v čase, keď stál Lexa na čele tajnej služby.
.elektronická aukcia
Kaliňák bol v minulosti zapletený aj v kauze Kovošrot, v ktorej figuroval aj istý Elemír Tichý. Tento človek sa neskôr stal šéfom predstavenstva spoločnosti Najpi, ktorá patrila do podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela. V rokoch 2006 – 2010, keď bol Kaliňák prvýkrát ministrom vnútra, sa hovorilo aj o jeho veľkom vplyve na rezort obrany, ktorý oficiálne viedol Jaroslav Baška. V tom čase získali firmy podnikateľa Brhela od ministerstva obrany štátne zákazky asi za 33 miliónov eur.
Súčasné vedenie ministerstva vnútra však akékoľvek pochybnosti o zvýhodnení konkrétneho dodávateľa energií, ktorým bude v rokoch 2015 – 2016 aj Brhelova firma Pow-en, odmieta. „Ministerstvo obstaráva elektrinu a plyn pre viacero štátnych inštitúcií. Pri zadávaní zákazky podľa požiadavek odberateľa sa postupuje v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,” tvrdí Alena Koišová z kancelárie ministra vnútra. Jednotková cena za 1 MWh elektriny alebo plynu nie je fixne stanovená.
„Cena pre konkrétneho odberateľa je vždy predmetom opätovného otvorenia súťaže prostredníctvom elektronickej aukcie medzi všetkými piatimi poskytovateľmi. V žiadnom prípade nejde o delenie finančného limitu počtom uchádzačov – zákazku získa ten, kto ponúkne najvýhodnejšiu cenu,” tvrdí ministerstvo. Doteraz vraj rezort uzatvoril 74 samostatných zmlúv, pričom len jedna sa týkala Brhelovej firmy Pow-en (kontrakt s Národným bezpečnostným úradom za 29-tisíc eur).
Podľa Koišovej je navyše celková suma 267 miliónov eur bez DPH „maximálny finančný limit všetkých piatich rámcových dohôd uzatvorených s poskytovateľmi na obdobie 48 mesiacov‟. „Skutočný objem zákaziek – na základe realizačných zmlúv za každého z piatich dodávateľov – bude známy až po ukončení platnosti rámcovej dohody.‟
.ján Kuciak je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.