.len dodám, že tým problém testovania (a tým pádom aj vyučovania) slovenčiny na školách nezmizol.
Tohtoročným maturantom NÚCEM zaradil do testu aj takúto otázku: Z koľkých viet sa skladá nasledujúce súvetie: Bol nahnutý k zemi, a ako šiel, vietor, čo dobehol časom od hôr, svieži, ihravý, nadnášal mu pravý rukáv, v ktorom nebolo ruky. (Možnosti: 4, 5, 2, 3.)
Keďže už dlhé roky je mojím povolaním práca s jazykom a s textom, pobiede som to zrátal. Náhodou správne. Súvetie pochádza z románu Mila Urbana Živý bič. Je to dobrý román, no nie je to dobrá maturitná otázka.
Nemyslím si, že medzi vzdelaním a uplatnením sa v spoločnosti má byť bezprostredná príčinná súvislosť. Aký má zmysel, aby maturanti v tom súvetí zrátali presný počet viet? Alebo chceli autori testu pritiahnuť tou otázkou adolescentov k čítaniu Živého biča? V tom prípade sa im to zaručene nepodarilo. Zmysel by malo na hodine slovenčiny ozrejmiť študentom jeho kvalitu a jazykovú úroveň.
Z povahy celého maturitného testu mám pocit, že škola učí žiakov akúsi inú slovenčinu, než tú, čo sa bežne používa v reči, v písomnom styku i v súčasnej literatúre. Nemalo by vyučovanie slovenčiny ozrejmovať, analyzovať, áno, aj hodnotiť živý a aktuálny jazyk? Navyše práve jazyk tej generácie, ktorá sedí v školských laviciach? V maturitnom teste by som skôr uvažoval o morfológii slovesa gúgliť alebo skajpovať, než špekuloval, čo je základným tvarom slovesa súc. Možno by som sa na hodinách slovenčiny usiloval študentom vysvetliť, ako sa dajú dnes čoraz častejšie používané anglicizmy zaradiť do paradigmy slovenského jazyka. Či a ako sa má skloňovať slovo vocap, ktoré označuje komunikačnú aplikáciu WhatsApp pre mobily. Prečo by sme sa mali vyhýbať slovnému spojeniu „majte pekný deň“, čo je kalkový preklad anglického Have a nice day, keďže v slovenčine na to máme výrazy všetko dobré, všetko najlepšie, veľa šťastia. A že výraz „mám niečo na práci“ jednoducho trhá uši. A že povedať do televíznej kamery: „K predmetnej otázke sa vyjadrím tak, že ohľadom problému začatia plnenia vytýčených úloh...“ je zlé a škaredé a že sa to dá vyjadriť aj dobre a pekne.
Páni odborníci a panie odborníčky na certifikované merania vzdelávania, čo tak skúsiť zladiť náuku o materinskom jazyku s realitou života. Je to také ťažké?
.bol som u priateľa vo Švajčiarsku. Raz večer vzal z kuchyne igelitové vrecko s odpadkami a povedal mi: „Idem vysypať smeti, nejdeš so mnou?“ Začudoval som sa, veď kontajner bol pár metrov od jeho domu. No my sme šli dobrých dvesto metrov k inému kontajneru. Spýtal som sa: „Prečo chodíš so smeťami tak ďaleko, keď pred domom máš taký istý kontajner?“ „Lebo to je kontajner pre domy, čo nasledujú za naším. A ten, pri ktorom sme boli, je pre domy, medzi ktoré patrí aj náš.“
Pred časom na mňa z novín skríkol titulok Začína sa veľké upratovanie Slovenska. Dočítal som sa, že na Slovensku je takmer 10 000 nelegálnych skládok. Po slovensky: 10 000 samozvaných smetísk vo voľnej prírode, ktoré nemajú zodpovedných majiteľov, za to majú státisíce nezodpovedných sypačov smetí.
Vraj už vidieť svetlo na konci tohto odpadkami zasvineného tunela. Naozaj? Likvidácia jednej skládky bude stáť 5 000 až 8 000 eur. Krát 10 000. To je 50 až 80 miliónov. Štát poskytne na odstránenie skládok 10 miliónov eur. Ako inak, z peňazí daňových poplatníkov. Podľa hovorkyne ZMOS-u to na vyčistenie všetkých skládok nebude stačiť. Hovorkyňa dodáva: „Mrzí nás, že to nie je systémové riešenie.“
No to teda nie je. Jediné systémové riešenie je dávať odpad tam, kam patrí a, prepytujem, nezasierať si naše (malé milé, krásne, pohostinné, holubičie – vyberte si, čo sa vám páči) Slovensko. Ale to by najprv musel niekto odstrániť odpad na skládkach v našich hlavách. Na to tých 10 miliónov eur naozaj nebude stačiť. Taký euroval, ktorý by to zatiahol, ešte nevymysleli.
Tohtoročným maturantom NÚCEM zaradil do testu aj takúto otázku: Z koľkých viet sa skladá nasledujúce súvetie: Bol nahnutý k zemi, a ako šiel, vietor, čo dobehol časom od hôr, svieži, ihravý, nadnášal mu pravý rukáv, v ktorom nebolo ruky. (Možnosti: 4, 5, 2, 3.)
Keďže už dlhé roky je mojím povolaním práca s jazykom a s textom, pobiede som to zrátal. Náhodou správne. Súvetie pochádza z románu Mila Urbana Živý bič. Je to dobrý román, no nie je to dobrá maturitná otázka.
Nemyslím si, že medzi vzdelaním a uplatnením sa v spoločnosti má byť bezprostredná príčinná súvislosť. Aký má zmysel, aby maturanti v tom súvetí zrátali presný počet viet? Alebo chceli autori testu pritiahnuť tou otázkou adolescentov k čítaniu Živého biča? V tom prípade sa im to zaručene nepodarilo. Zmysel by malo na hodine slovenčiny ozrejmiť študentom jeho kvalitu a jazykovú úroveň.
Z povahy celého maturitného testu mám pocit, že škola učí žiakov akúsi inú slovenčinu, než tú, čo sa bežne používa v reči, v písomnom styku i v súčasnej literatúre. Nemalo by vyučovanie slovenčiny ozrejmovať, analyzovať, áno, aj hodnotiť živý a aktuálny jazyk? Navyše práve jazyk tej generácie, ktorá sedí v školských laviciach? V maturitnom teste by som skôr uvažoval o morfológii slovesa gúgliť alebo skajpovať, než špekuloval, čo je základným tvarom slovesa súc. Možno by som sa na hodinách slovenčiny usiloval študentom vysvetliť, ako sa dajú dnes čoraz častejšie používané anglicizmy zaradiť do paradigmy slovenského jazyka. Či a ako sa má skloňovať slovo vocap, ktoré označuje komunikačnú aplikáciu WhatsApp pre mobily. Prečo by sme sa mali vyhýbať slovnému spojeniu „majte pekný deň“, čo je kalkový preklad anglického Have a nice day, keďže v slovenčine na to máme výrazy všetko dobré, všetko najlepšie, veľa šťastia. A že výraz „mám niečo na práci“ jednoducho trhá uši. A že povedať do televíznej kamery: „K predmetnej otázke sa vyjadrím tak, že ohľadom problému začatia plnenia vytýčených úloh...“ je zlé a škaredé a že sa to dá vyjadriť aj dobre a pekne.
Páni odborníci a panie odborníčky na certifikované merania vzdelávania, čo tak skúsiť zladiť náuku o materinskom jazyku s realitou života. Je to také ťažké?
.bol som u priateľa vo Švajčiarsku. Raz večer vzal z kuchyne igelitové vrecko s odpadkami a povedal mi: „Idem vysypať smeti, nejdeš so mnou?“ Začudoval som sa, veď kontajner bol pár metrov od jeho domu. No my sme šli dobrých dvesto metrov k inému kontajneru. Spýtal som sa: „Prečo chodíš so smeťami tak ďaleko, keď pred domom máš taký istý kontajner?“ „Lebo to je kontajner pre domy, čo nasledujú za naším. A ten, pri ktorom sme boli, je pre domy, medzi ktoré patrí aj náš.“
Pred časom na mňa z novín skríkol titulok Začína sa veľké upratovanie Slovenska. Dočítal som sa, že na Slovensku je takmer 10 000 nelegálnych skládok. Po slovensky: 10 000 samozvaných smetísk vo voľnej prírode, ktoré nemajú zodpovedných majiteľov, za to majú státisíce nezodpovedných sypačov smetí.
Vraj už vidieť svetlo na konci tohto odpadkami zasvineného tunela. Naozaj? Likvidácia jednej skládky bude stáť 5 000 až 8 000 eur. Krát 10 000. To je 50 až 80 miliónov. Štát poskytne na odstránenie skládok 10 miliónov eur. Ako inak, z peňazí daňových poplatníkov. Podľa hovorkyne ZMOS-u to na vyčistenie všetkých skládok nebude stačiť. Hovorkyňa dodáva: „Mrzí nás, že to nie je systémové riešenie.“
No to teda nie je. Jediné systémové riešenie je dávať odpad tam, kam patrí a, prepytujem, nezasierať si naše (malé milé, krásne, pohostinné, holubičie – vyberte si, čo sa vám páči) Slovensko. Ale to by najprv musel niekto odstrániť odpad na skládkach v našich hlavách. Na to tých 10 miliónov eur naozaj nebude stačiť. Taký euroval, ktorý by to zatiahol, ešte nevymysleli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.