Návštevy zahraničných prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných vecí však nesprevádza žiadny pocit úľavy medzi Kubáncami, ich každodenný život sa nemení. Naposledy sa do tohto zoznamu pridal francúzsky prezident François Hollande. Dozvedeli sme sa, že jeho krajina chce „posilniť vzťahy s Kubou,“ aby boli obidva národy medzinárodne viditeľnejšie.
Hollande sa stretol s Raulom Castrom, navštívil Fidela Castra a ocenil kardinála Ortegu y Alamina. Do jeho programu sa však nezmestilo žiadne stretnutie s disidentmi a aktivistami. A tak vieme, že jeho obraz Kuby nie je kompletný, nemôže byť bez toho, aby sa nezaujímal o kritický pohľad ľudí na kubánsku vládu.
V prednáške povedal, že „prísť na Kubu znamená prísť do krajiny, ktorá reprezentuje v Latinskej Amerike „vyjadrenie vlastnej dôstojnosti a nezávislosti“. Aj keď to nepovedal, francúzsky prezident vie, že bol v krajine, kde sedia za mrežami politickí väzni, kde nie sú povolené politické strany a kde sú oponenti režimu zastrašovaní a ohrozovaní. Sme krajina bez odborových zväzov, kde je nezávislá tlač zatlačená do ilegality a kde sa vojenská moc odovzdáva v kruhu rodiny.
Od tejto návštevy sme čakali niečo iné. Mysleli sme si, že bude potvrdené, že Francúzsko je krajinou deklarácie o právach človeka, že je to krajina, ktorá verí v nezlomné práva jednotlivca nesúhlasiť a vyjadriť svoj názor bez strachu a združovať sa za jeho presadenie. Potrebovali sme počuť slová podpory, slová, ktoré by nás na Kube utvrdili, že európska krajina podporuje naše túžby po slobode, ako to ukazujú jej vlastné dejiny. Možno raz niekto bude tvrdiť, že Hollandova návštava mala veľký význam. Ale to príde až neskôr, keď historici prepíšu dejiny. Teraz sa nedá povedať, ako návšteva bez odkazu a chuti môže ovplyvniť našu budúcnosť.
Hollande sa stretol s Raulom Castrom, navštívil Fidela Castra a ocenil kardinála Ortegu y Alamina. Do jeho programu sa však nezmestilo žiadne stretnutie s disidentmi a aktivistami. A tak vieme, že jeho obraz Kuby nie je kompletný, nemôže byť bez toho, aby sa nezaujímal o kritický pohľad ľudí na kubánsku vládu.
V prednáške povedal, že „prísť na Kubu znamená prísť do krajiny, ktorá reprezentuje v Latinskej Amerike „vyjadrenie vlastnej dôstojnosti a nezávislosti“. Aj keď to nepovedal, francúzsky prezident vie, že bol v krajine, kde sedia za mrežami politickí väzni, kde nie sú povolené politické strany a kde sú oponenti režimu zastrašovaní a ohrozovaní. Sme krajina bez odborových zväzov, kde je nezávislá tlač zatlačená do ilegality a kde sa vojenská moc odovzdáva v kruhu rodiny.
Od tejto návštevy sme čakali niečo iné. Mysleli sme si, že bude potvrdené, že Francúzsko je krajinou deklarácie o právach človeka, že je to krajina, ktorá verí v nezlomné práva jednotlivca nesúhlasiť a vyjadriť svoj názor bez strachu a združovať sa za jeho presadenie. Potrebovali sme počuť slová podpory, slová, ktoré by nás na Kube utvrdili, že európska krajina podporuje naše túžby po slobode, ako to ukazujú jej vlastné dejiny. Možno raz niekto bude tvrdiť, že Hollandova návštava mala veľký význam. Ale to príde až neskôr, keď historici prepíšu dejiny. Teraz sa nedá povedať, ako návšteva bez odkazu a chuti môže ovplyvniť našu budúcnosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.