Nečudo, že posledné roky sú čínske pamiatky presýtené ľuďmi. Minulý rok museli národný park Ťiou-čaj-kou v provincii S'-čchuan evakuovať hasiči. Počas sezóny je bežné čakať v 5- až 6-hodinových radoch na lanovky a na lístky, v mnohých pamiatkach obmedzujú počet návštevníkov za deň. V Zakázanom meste ich môže byť denne „len“ 80 000.
Rieši sa to dvoma spôsobmi. Neustálym otváraním nových pamiatok po krajine, alebo cestovaním mimo Číny. Oba majú svoju svetlú aj tienistú stranu. Svetlá strana otvárania pamiatok po Číne je v tom, že do odľahlejších kútov prináša príjmy. Číňania sú totiž naučení počas cestovania míňať peniaze. Aj v chudobných dedinkách, ktoré sú dnes sprístupnené ako kultúrne pamiatky. Tienistou stránkou je, že mnohé krásne miesta strácajú na autentickosti, pretože turizmus je masový a všade tuctový. Občas sa dokonca stane, že niektoré pamiatky a staré mestá si dedinky doslova nanovo postavia, len aby bola pamiatka na mieste, kde žiadna nie je.
V zahraničí je efekt podobný. Aj k nám bohatšia Čína začína nosiť peniaze a mnoho firiem v cestovnom ruchu sa na ne teší. Čína ešte nejaký čas bohatnúť bude a masových ciest môžeme do budúcna čakať čoraz viac. O pár rokov už možno noviny nebudú písať, ako ktorá firma zobrala zamestnancov von, ale o tom, kde sú ešte miesta bez čínskych turistov. Myslím, že po spomínanej návšteve 6 400 Číňanov si vo Francúzsku už vyskúšali, aké je to stáť v päťhodinovom rade.
Rieši sa to dvoma spôsobmi. Neustálym otváraním nových pamiatok po krajine, alebo cestovaním mimo Číny. Oba majú svoju svetlú aj tienistú stranu. Svetlá strana otvárania pamiatok po Číne je v tom, že do odľahlejších kútov prináša príjmy. Číňania sú totiž naučení počas cestovania míňať peniaze. Aj v chudobných dedinkách, ktoré sú dnes sprístupnené ako kultúrne pamiatky. Tienistou stránkou je, že mnohé krásne miesta strácajú na autentickosti, pretože turizmus je masový a všade tuctový. Občas sa dokonca stane, že niektoré pamiatky a staré mestá si dedinky doslova nanovo postavia, len aby bola pamiatka na mieste, kde žiadna nie je.
V zahraničí je efekt podobný. Aj k nám bohatšia Čína začína nosiť peniaze a mnoho firiem v cestovnom ruchu sa na ne teší. Čína ešte nejaký čas bohatnúť bude a masových ciest môžeme do budúcna čakať čoraz viac. O pár rokov už možno noviny nebudú písať, ako ktorá firma zobrala zamestnancov von, ale o tom, kde sú ešte miesta bez čínskych turistov. Myslím, že po spomínanej návšteve 6 400 Číňanov si vo Francúzsku už vyskúšali, aké je to stáť v päťhodinovom rade.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.