Začína sa sezóna jahôd a kto niekedy jahody pestoval, vie, že keď sa to spustí, amenmária. Je ich zrazu toľko, že človek nestačí jesť ani zavárať. Všetko vonia nádherne, ruky máme permanentne ružovkasté od lepkavých štiav a deti nielen ruky, ale sú od tých jahôd celé.
.babičkin jahodový kokteil
Keď už prvá vlna jahodového nadšenia opadla a moja babka tých malých červených poďobaných potvôr začala mať tak akurát po krk, vždy sa uchýlila k jednoduchému, no mimoriadne účinnému riešeniu. Sociálka-nesociálka, suverénne sa spoľahla na detskú prácu a poslala nás nazbierať práve dozreté jahody. Keď sme ich doniesli, šupla ich spolu s pohárom mlieka alebo rovno smotany do mixéra, pridala k tomu trochu cukru, premixovala, a po chvíľke nám už liala do pohárov ružovú, detskému oku mimoriadne lahodiacu žbrndu, ktorej honosne hovorila jahodový kokteil. Išli sme sa po ňom pozabíjať.
A niekedy, keď sa babke nechcelo vyberať a následne umývať mixér, žbrndu ubila rovno v predpotopnom umelohmotnom prístroji na robenie šľahačky či peny z bielka, ktorá sa vyrobila jednoduchým vyťahovaním a zatláčaním dierkovaného piestu. Koktejl nebol síce taký hladučký, zostávali v ňom kúsky jahôd, no vyzeral ešte príťažlivejšie. Netreba hovoriť, že polka z neho pravidelne skončila na našich tričkách, tí šikovnejší si ho vedeli rozliať nielen po kraťasoch, ale aj poza uši.
.nápoj a dva vynálezy
Babka vtedy ani netušila, že vnúčatám pripravuje vlastne starú americkú pochúťku. Nie, nehovoríme o Severnej Amerike, ako by sa mohlo niektorým tvrdošijným vyznávačom smoothies či milkšejkov zdať. Roztlčené ovocie na kašu, riedené vodou alebo mliekom sa začalo podávať najskôr v Južnej Amerike, kde sa nachádza najviac plodov, ktoré dokážu natoľko zmäknúť, že si priam pýtajú, aby ich človek poriadne vystískal.
Potom už stačilo k týmto osviežujúcim nápojom pridať len jednu ingredienciu a dva vynálezy a bolo smoothie, ako ho poznáme, na svete. Tá ingrediencia bola ľad. Do začiatku dvadsiateho storočia ľudia chladili jedlá či potraviny len s veľkou námahou. Mali na to určené špeciálne pivnice či diery, kam vždy uschovali veľký kus ľadu, ktorý im rýchlo sa kaziace potraviny dostatočne chladil. Roznášanie ľadu mali na starosti špeciálni ľudia – ľadári, ktorí ho ťažili napríklad v Európe z alpských ľadovcov.
Našťastie, vedecko-priemyselná revolúcia okrem klamlivého optimizmu, že na svete už bude všetko rýchlejšie, krajšie a lepšie, priniesla aj praktické výdobytky, a tak sa začiatkom minulého storočia začal do domácností prebíjať nový, absolútne prevratný vynález – chladnička a s ňou v závese mraznička. Už ľudia nemuseli čakať na ľadárov rozhorúčení a besní. Stačilo čudný kábel s ihlicou strčiť do diery v stene a ozvalo sa rajské vrčanie nebeského prístroja. A začala sa kulinárska revolúcia a nielen tá. Niektorí drzí odvážlivci si dovolia tvrdiť, že aj emancipačná, pretože ženy už nemuseli toľko času tráviť v kuchyni.
Ľad by sme teda mali. Ešte vyriešiť jeden problém. Ako čo najlepšie rozdrviť ovocie, aby sme získali výdatný, hustý nápoj, ktorý bude hladučký ako hodváb? Všetko vyriešil ďalší zázračný americký vynález zo začiatku tridsiatych rokov - mixér. Zrazu sa ľudia nemuseli naťahovať s čudnými prešmi a mechanickými strojmi na pasírovanie. Stačilo len jednoducho stlačiť gombík a bum. Roztočili sa malé sekáče, vytvoril sa vír. Kto bol neskúsený a zabudol mixér zavrieť, tak mal všetko na tričku, na kraťasoch, aj poza uši, no výsledok bol fantastický. Mixér všetko posekal na kašu, ktorá bola nielen veľmi jemná, ale aj pekne nadýchaná. A to presne potrebuje každé dobré ľadovo vychladené smootie.
.autor je scenárista.
Urobme si smoothie doma/
Nič, naozaj nič nie je jednoduchšie a pokiaľ vás svrbí ruka a chcete si kúpiť nejakú špeciálnu kuchárku na smoothies, poriadne si po nej capnite, pretože najlepšie chutí nie to, čo si krvopotne pozliepame z nejakého zle preloženého amerického receptu, pričom lepkavými prstami doničíme nielen knihu, ale sebe aj nervy – ale to, čo si vyladíme pekne doma sami zo surovín, ktoré nám bežne ponúka sezóna. V súčasnosti sa už až tak nehráme na smoothies, ktoré by mali obsahovať len ovocie. Do módy prichádzajú veľmi divoké farebnosti, medzi ktorými prevláda jedovatá zelená, zrejme preto, že vyzerá tak zdravo. Takže pri hádzaní do mixéra so zopár kockami ľadu nepohrdneme rebarborou, špenátovými lístkami či kelom. Nebojíme sa, pretože sa to aj tak medzi tými šťavami z pomaranča či citróna stratí. Dôležité je však vždy pridať trochu vody alebo džúsu na zjemnenie. Pôvodné smoothies z tridsiatych rokov mali napríklad vždy jogurtový základ. No a kto sa nebojí, dodá si cukru alebo medu. Zapneme mixér a mixujeme do hladka. Výživoví poradcovia a modelky hovoria o tom, že lepšie raňajky neexistujú. Osobne si viem na raňajky predstaviť tisíc iných, lákavejších možností.
.babičkin jahodový kokteil
Keď už prvá vlna jahodového nadšenia opadla a moja babka tých malých červených poďobaných potvôr začala mať tak akurát po krk, vždy sa uchýlila k jednoduchému, no mimoriadne účinnému riešeniu. Sociálka-nesociálka, suverénne sa spoľahla na detskú prácu a poslala nás nazbierať práve dozreté jahody. Keď sme ich doniesli, šupla ich spolu s pohárom mlieka alebo rovno smotany do mixéra, pridala k tomu trochu cukru, premixovala, a po chvíľke nám už liala do pohárov ružovú, detskému oku mimoriadne lahodiacu žbrndu, ktorej honosne hovorila jahodový kokteil. Išli sme sa po ňom pozabíjať.
A niekedy, keď sa babke nechcelo vyberať a následne umývať mixér, žbrndu ubila rovno v predpotopnom umelohmotnom prístroji na robenie šľahačky či peny z bielka, ktorá sa vyrobila jednoduchým vyťahovaním a zatláčaním dierkovaného piestu. Koktejl nebol síce taký hladučký, zostávali v ňom kúsky jahôd, no vyzeral ešte príťažlivejšie. Netreba hovoriť, že polka z neho pravidelne skončila na našich tričkách, tí šikovnejší si ho vedeli rozliať nielen po kraťasoch, ale aj poza uši.
.nápoj a dva vynálezy
Babka vtedy ani netušila, že vnúčatám pripravuje vlastne starú americkú pochúťku. Nie, nehovoríme o Severnej Amerike, ako by sa mohlo niektorým tvrdošijným vyznávačom smoothies či milkšejkov zdať. Roztlčené ovocie na kašu, riedené vodou alebo mliekom sa začalo podávať najskôr v Južnej Amerike, kde sa nachádza najviac plodov, ktoré dokážu natoľko zmäknúť, že si priam pýtajú, aby ich človek poriadne vystískal.
Potom už stačilo k týmto osviežujúcim nápojom pridať len jednu ingredienciu a dva vynálezy a bolo smoothie, ako ho poznáme, na svete. Tá ingrediencia bola ľad. Do začiatku dvadsiateho storočia ľudia chladili jedlá či potraviny len s veľkou námahou. Mali na to určené špeciálne pivnice či diery, kam vždy uschovali veľký kus ľadu, ktorý im rýchlo sa kaziace potraviny dostatočne chladil. Roznášanie ľadu mali na starosti špeciálni ľudia – ľadári, ktorí ho ťažili napríklad v Európe z alpských ľadovcov.
Našťastie, vedecko-priemyselná revolúcia okrem klamlivého optimizmu, že na svete už bude všetko rýchlejšie, krajšie a lepšie, priniesla aj praktické výdobytky, a tak sa začiatkom minulého storočia začal do domácností prebíjať nový, absolútne prevratný vynález – chladnička a s ňou v závese mraznička. Už ľudia nemuseli čakať na ľadárov rozhorúčení a besní. Stačilo čudný kábel s ihlicou strčiť do diery v stene a ozvalo sa rajské vrčanie nebeského prístroja. A začala sa kulinárska revolúcia a nielen tá. Niektorí drzí odvážlivci si dovolia tvrdiť, že aj emancipačná, pretože ženy už nemuseli toľko času tráviť v kuchyni.
Ľad by sme teda mali. Ešte vyriešiť jeden problém. Ako čo najlepšie rozdrviť ovocie, aby sme získali výdatný, hustý nápoj, ktorý bude hladučký ako hodváb? Všetko vyriešil ďalší zázračný americký vynález zo začiatku tridsiatych rokov - mixér. Zrazu sa ľudia nemuseli naťahovať s čudnými prešmi a mechanickými strojmi na pasírovanie. Stačilo len jednoducho stlačiť gombík a bum. Roztočili sa malé sekáče, vytvoril sa vír. Kto bol neskúsený a zabudol mixér zavrieť, tak mal všetko na tričku, na kraťasoch, aj poza uši, no výsledok bol fantastický. Mixér všetko posekal na kašu, ktorá bola nielen veľmi jemná, ale aj pekne nadýchaná. A to presne potrebuje každé dobré ľadovo vychladené smootie.
.autor je scenárista.
Urobme si smoothie doma/
Nič, naozaj nič nie je jednoduchšie a pokiaľ vás svrbí ruka a chcete si kúpiť nejakú špeciálnu kuchárku na smoothies, poriadne si po nej capnite, pretože najlepšie chutí nie to, čo si krvopotne pozliepame z nejakého zle preloženého amerického receptu, pričom lepkavými prstami doničíme nielen knihu, ale sebe aj nervy – ale to, čo si vyladíme pekne doma sami zo surovín, ktoré nám bežne ponúka sezóna. V súčasnosti sa už až tak nehráme na smoothies, ktoré by mali obsahovať len ovocie. Do módy prichádzajú veľmi divoké farebnosti, medzi ktorými prevláda jedovatá zelená, zrejme preto, že vyzerá tak zdravo. Takže pri hádzaní do mixéra so zopár kockami ľadu nepohrdneme rebarborou, špenátovými lístkami či kelom. Nebojíme sa, pretože sa to aj tak medzi tými šťavami z pomaranča či citróna stratí. Dôležité je však vždy pridať trochu vody alebo džúsu na zjemnenie. Pôvodné smoothies z tridsiatych rokov mali napríklad vždy jogurtový základ. No a kto sa nebojí, dodá si cukru alebo medu. Zapneme mixér a mixujeme do hladka. Výživoví poradcovia a modelky hovoria o tom, že lepšie raňajky neexistujú. Osobne si viem na raňajky predstaviť tisíc iných, lákavejších možností.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.