Takú reťaz lží, planých sľubov a vodenia za nos – opozície aj verejnosti – akú predviedol Smer v príbehu NKÚ, by si v dospelej krajine nikto nemohol dovoliť.
Opísať celú kauzu je zbytočné, zostaňme pri koncovke. Zvolením Karola Mitríka, ktorého nominoval jeden „opozičný“ poslanec, Fico ukázal, že nemá zábrany porušiť akýkoľvek záväzok či sľub. Napríklad, že „NKÚ patrí opozícii“. A čo je podstatné, dokonca ani vtedy, keď celý svet vidí, že nedodržal slovo a opakovane podviedol druhú stranu. Po tom, čo Fico tri roky blufoval, že opozícia sa má zjednotiť, ak má byť jej kandidát zvolený (čo bola sama osebe absurdná požiadavka) napokon Fico hlasmi Smeru nechal zvoliť človeka, od ktorého sa celá opozícia dištancovala. Navyše, a to treba nahlas povedať, Mitrík má vo svojej minulosti také temné škvrny (zametanie stôp po Gorile a falošné alibi v korupčnej kauze), aké by ho kdekoľvek inde diskvalifikovali.
Už iba nuansou pri takýchto ohavnostiach je, čo tu nikoho nevzrušuje – že v demokraciách bývalí riaditelia tajných služieb zásadne neprechádzajú do iných vysokých štátnych funkcií, a preto sa im ponúkajú len neškodné trafiky. Má to zrejmý dôvod: Zamedziť, aby šli s tajnými informáciami do súkromného sektora, a súčasne ich nezneužívali ani v dôležitej verejnej funkcii.
Ani opozícia však zo seba nezmyje spoluzodpovednosť za Mitríka. Tri roky sú viac ako dosť na to, aby opoziční lídri dospeli k triviálnemu poznaniu, že Ficove manévre okolo NKÚ sledovali výlučne cieľ zachovať kontrolný úrad nefunkčný. Či už s Jasovským, alebo s niekým novým. Napriek tomu KDH a spol. uverili chimére, že tentoraz to Fico myslí úprimne. Nomináciou Žilinku samotná opozícia vytvorila priestor na Frešov trik s Mitríkom (a tiež pre Crkoňovú). Výsledkom je, že namiesto Jasovského, ktorý v prípade porážky Smeru vo voľbách mohol byť vymenený okamžite, tam teraz majú Mitríka, ktorého musia trpieť – pokiaľ neporuší zákon – až do konca mandátu. A keďže Mitrík sa dostal už do SIS ako človek Dzurindu s jasným cieľom, dá sa bez rizika už teraz predoslať, že chytením sa na Ficov lep je opozícia spoluzodpovedná za predĺženie marazmu a paralýzy NKÚ o ďalších sedem rokov.
Mitrík je tiež dobrou pripomienkou klišé, že ak sa prvý gombík zapne zle, už to zle aj pokračuje. Na začiatku bol Ficov nezmysel, že „NKÚ patrí opozícii“, ktorý opozícia i verejná mienka takmer s nadšením prijali, hoci sedemročné funkčné obdobie a takisto možnosť zmeny vlády v priebehu volebného obdobia vylučujú, aby post „patril“ ktorémukoľvek politickému táboru. Fico použil tento „princíp“ na predĺženie nefunkčnosti úradu namiesto toho, aby sa držal zákona a ako zodpovedný – Smer má väčšinu – zvolil spolu s opozíciou lepšieho nástupcu Jasovského. A práve od toho sa odvinulo všetko zlo.
Opísať celú kauzu je zbytočné, zostaňme pri koncovke. Zvolením Karola Mitríka, ktorého nominoval jeden „opozičný“ poslanec, Fico ukázal, že nemá zábrany porušiť akýkoľvek záväzok či sľub. Napríklad, že „NKÚ patrí opozícii“. A čo je podstatné, dokonca ani vtedy, keď celý svet vidí, že nedodržal slovo a opakovane podviedol druhú stranu. Po tom, čo Fico tri roky blufoval, že opozícia sa má zjednotiť, ak má byť jej kandidát zvolený (čo bola sama osebe absurdná požiadavka) napokon Fico hlasmi Smeru nechal zvoliť človeka, od ktorého sa celá opozícia dištancovala. Navyše, a to treba nahlas povedať, Mitrík má vo svojej minulosti také temné škvrny (zametanie stôp po Gorile a falošné alibi v korupčnej kauze), aké by ho kdekoľvek inde diskvalifikovali.
Už iba nuansou pri takýchto ohavnostiach je, čo tu nikoho nevzrušuje – že v demokraciách bývalí riaditelia tajných služieb zásadne neprechádzajú do iných vysokých štátnych funkcií, a preto sa im ponúkajú len neškodné trafiky. Má to zrejmý dôvod: Zamedziť, aby šli s tajnými informáciami do súkromného sektora, a súčasne ich nezneužívali ani v dôležitej verejnej funkcii.
Ani opozícia však zo seba nezmyje spoluzodpovednosť za Mitríka. Tri roky sú viac ako dosť na to, aby opoziční lídri dospeli k triviálnemu poznaniu, že Ficove manévre okolo NKÚ sledovali výlučne cieľ zachovať kontrolný úrad nefunkčný. Či už s Jasovským, alebo s niekým novým. Napriek tomu KDH a spol. uverili chimére, že tentoraz to Fico myslí úprimne. Nomináciou Žilinku samotná opozícia vytvorila priestor na Frešov trik s Mitríkom (a tiež pre Crkoňovú). Výsledkom je, že namiesto Jasovského, ktorý v prípade porážky Smeru vo voľbách mohol byť vymenený okamžite, tam teraz majú Mitríka, ktorého musia trpieť – pokiaľ neporuší zákon – až do konca mandátu. A keďže Mitrík sa dostal už do SIS ako človek Dzurindu s jasným cieľom, dá sa bez rizika už teraz predoslať, že chytením sa na Ficov lep je opozícia spoluzodpovedná za predĺženie marazmu a paralýzy NKÚ o ďalších sedem rokov.
Mitrík je tiež dobrou pripomienkou klišé, že ak sa prvý gombík zapne zle, už to zle aj pokračuje. Na začiatku bol Ficov nezmysel, že „NKÚ patrí opozícii“, ktorý opozícia i verejná mienka takmer s nadšením prijali, hoci sedemročné funkčné obdobie a takisto možnosť zmeny vlády v priebehu volebného obdobia vylučujú, aby post „patril“ ktorémukoľvek politickému táboru. Fico použil tento „princíp“ na predĺženie nefunkčnosti úradu namiesto toho, aby sa držal zákona a ako zodpovedný – Smer má väčšinu – zvolil spolu s opozíciou lepšieho nástupcu Jasovského. A práve od toho sa odvinulo všetko zlo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.