.čo je podstata vášho návrhu?
Na Blízkom východe pokračujú krvavé boje. Ide nám o prijatie sto irackých a sýrskych rodín, nielen kresťanských, na Slovensko. Chceli by sme apelovať na vládu, aby im udelila azyl. Zároveň ponúkame pomoc pre integráciu týchto rodín prostredníctvom siete tisícky slovenských dobrovoľníkov. Tí by sa mali zaviazať, že pomôžu utečencom v oblasti zamestnania, bývania a výučby jazyka.
.koľkých dobrovoľníkov už máte?
Asi šesťdesiat, ale projekt rozbiehame iba v týchto dňoch.
.prečo ste ako SLH prišli s touto iniciatívou?
Nevieme o tom, že by o niečom takom uvažovala naša vláda. Inšpirovali nás okolité krajiny, najmä Česko, kde je už niekoľko podobných iniciatív a premiér Sobotka prisľúbil pomoc pre dvadsať irackých a sýrskych rodín.
.prečo práve sto rodín a tisíc dobrovoľníkov?
Tak sme si povedali, že ak tisíc dobrovoľníkov, tak sto rodín. Na Blízkom východe je teraz najväčšia utečenecká a humanitárna kríza od roku 1948, akútne potrebujú aj našu pomoc.
.sto rodín, to môžu byť stovky ľudí. Slovensko za 22 rokov existencie samostatného štátu udelilo azyl iba 646 utečencom. Často naši politici argumentujú tým, že na prijatie väčšieho množstva utečencov nemáme ekonomické podmienky. Čo si o tom myslíte?
Nie je to ekonomická, ale politicko-kultúrna otázka. Sme krajina s kresťanskými koreňmi a musíme kresťanom v ohrození pomáhať.
.máte ako SLH skúsenosti s prácou s utečencami?
Nemáme, ale to nevidím ako problém. Máme vôľu pomáhať a nechceme „fušovať“ do práce tých, čo to vedia. V prvej fáze hľadáme partnerstvá s organizáciami, ktoré sa venujú integrácii utečencov. Na Slovensku je to teraz najmä Slovenská katolícka charita. Bežne sa to robí tak, že do krajín pôvodu, ale aj do susedných krajín, ak sú v nich utečenci, vycestujú odborníci na migráciu a vytypujú rodiny vhodné na integráciu.
.väčšina utečencov, aj tých, čo tu dostali azyl, zo Slovenska odchádza do iných krajín Európy, kde majú zázemie a príbuzných. Sme teda tranzitná krajina. Ako zabezpečiť, aby tu Sýrčania a Iračania ostali?
Prikázať, kde má žiť, sa nikomu nedá. Ja ale dúfam, že Slovensko bude pre nich vľúdna krajina, kde budú chcieť ostať žiť. Nám ide o rodiny, ktoré urgentne potrebujú pomoc a ktoré v zmysle Ženevskej konvencie majú nárok na azyl.
.neobávate sa toho, že k nim nebudeme vľúdni?
Trochu sa toho obávam. Projekt má aj svoje riziká. Ak to bude potrebné, rozdelíme ho na etapy, pričom v prvej etape začneme povedzme s dvadsiatimi rodinami.
.kedy by podľa vás mali títo utečenci prísť na Slovensko?
Už čoskoro. Možno v júni , najneskôr v septembri.
.čo si myslíte o kvótach pre rozdeľovanie utečencov, ktoré navrhuje Európska komisia?
Je to politické riešenie so svojimi plusmi aj s mínusmi. Asi by to bol príklad solidarity, keby Slovensko prijalo vyše tristo týchto ľudí.
.aktuálnu krízu na juhu Európy vyvolal najmä prílev utečencov zo severnej Afriky. Neuvažujete, že sa zameriate aj na nich?
Nie. Tento projekt sme začali pripravovať ešte pred najväčšou katastrofou v Stredozemnom mori.
Na Blízkom východe pokračujú krvavé boje. Ide nám o prijatie sto irackých a sýrskych rodín, nielen kresťanských, na Slovensko. Chceli by sme apelovať na vládu, aby im udelila azyl. Zároveň ponúkame pomoc pre integráciu týchto rodín prostredníctvom siete tisícky slovenských dobrovoľníkov. Tí by sa mali zaviazať, že pomôžu utečencom v oblasti zamestnania, bývania a výučby jazyka.
.koľkých dobrovoľníkov už máte?
Asi šesťdesiat, ale projekt rozbiehame iba v týchto dňoch.
.prečo ste ako SLH prišli s touto iniciatívou?
Nevieme o tom, že by o niečom takom uvažovala naša vláda. Inšpirovali nás okolité krajiny, najmä Česko, kde je už niekoľko podobných iniciatív a premiér Sobotka prisľúbil pomoc pre dvadsať irackých a sýrskych rodín.
.prečo práve sto rodín a tisíc dobrovoľníkov?
Tak sme si povedali, že ak tisíc dobrovoľníkov, tak sto rodín. Na Blízkom východe je teraz najväčšia utečenecká a humanitárna kríza od roku 1948, akútne potrebujú aj našu pomoc.
.sto rodín, to môžu byť stovky ľudí. Slovensko za 22 rokov existencie samostatného štátu udelilo azyl iba 646 utečencom. Často naši politici argumentujú tým, že na prijatie väčšieho množstva utečencov nemáme ekonomické podmienky. Čo si o tom myslíte?
Nie je to ekonomická, ale politicko-kultúrna otázka. Sme krajina s kresťanskými koreňmi a musíme kresťanom v ohrození pomáhať.
.máte ako SLH skúsenosti s prácou s utečencami?
Nemáme, ale to nevidím ako problém. Máme vôľu pomáhať a nechceme „fušovať“ do práce tých, čo to vedia. V prvej fáze hľadáme partnerstvá s organizáciami, ktoré sa venujú integrácii utečencov. Na Slovensku je to teraz najmä Slovenská katolícka charita. Bežne sa to robí tak, že do krajín pôvodu, ale aj do susedných krajín, ak sú v nich utečenci, vycestujú odborníci na migráciu a vytypujú rodiny vhodné na integráciu.
.väčšina utečencov, aj tých, čo tu dostali azyl, zo Slovenska odchádza do iných krajín Európy, kde majú zázemie a príbuzných. Sme teda tranzitná krajina. Ako zabezpečiť, aby tu Sýrčania a Iračania ostali?
Prikázať, kde má žiť, sa nikomu nedá. Ja ale dúfam, že Slovensko bude pre nich vľúdna krajina, kde budú chcieť ostať žiť. Nám ide o rodiny, ktoré urgentne potrebujú pomoc a ktoré v zmysle Ženevskej konvencie majú nárok na azyl.
.neobávate sa toho, že k nim nebudeme vľúdni?
Trochu sa toho obávam. Projekt má aj svoje riziká. Ak to bude potrebné, rozdelíme ho na etapy, pričom v prvej etape začneme povedzme s dvadsiatimi rodinami.
.kedy by podľa vás mali títo utečenci prísť na Slovensko?
Už čoskoro. Možno v júni , najneskôr v septembri.
.čo si myslíte o kvótach pre rozdeľovanie utečencov, ktoré navrhuje Európska komisia?
Je to politické riešenie so svojimi plusmi aj s mínusmi. Asi by to bol príklad solidarity, keby Slovensko prijalo vyše tristo týchto ľudí.
.aktuálnu krízu na juhu Európy vyvolal najmä prílev utečencov zo severnej Afriky. Neuvažujete, že sa zameriate aj na nich?
Nie. Tento projekt sme začali pripravovať ešte pred najväčšou katastrofou v Stredozemnom mori.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.