.ste v biznise viac ako dvadsať rokov, môžete porovnávať dlhé obdobie. Ako sa dnes podniká na Slovensku?
Začal som ako mladý chalan, druhák na vysokej škole. Takže otázka je, či taký chalan vie tú dobu vyhodnotiť. Jasné, že sme vnímali, čo sa okolo nás deje. Aj to, aké pravidlá platili v čase divokej privatizácie, ako sa úspešnými stali ľudia, ktorí boli vďaka kontaktom pri dianí. Tí boli vtedy úplne inde, ako my. My sme začali od nuly a s obrovskými problémami a výkyvmi.
.ak by ste porovnávali obdobie, keď ste už mali vybudovanú firmu?
Tak by som povedal, že prostredie sa zhoršuje. Pribúda povinností, komplikácií, ktorými sa musíme zaoberať, na ktoré si dokonca musíme najímať ľudí. Tí sa potom nevenujú tomu, čo robí firma, čo ju drží pri živote, nepomáhajú jej sa zlepšovať či tvoriť, ale venujú sa tomu, čo chce od nás štát. Vznikajú nové úrady, ktoré nás chodia kontrolovať, zakaždým sú to ďalšie poplatky. Ale hlavný pocit je, že tu nie je priateľskosť štátu voči normálnym podnikateľom. Keď sa to nakoniec zráta, tak na to doplácajú nielen podnikatelia, ale aj štát.
.ak sa to zhoršuje, kedy to bolo lepšie?
Keď to bolo jednoduchšie, konkrétne v období rovnej dane. Najhoršie sú výnimky, rozličné sadzby, netransparentnosť a nejednoznačnosť. Navyše tu vzniká druhý efekt, že to nakoniec zvýhodňuje veľké firmy, korporácie, ktoré si oveľa ľahšie zaplatia ľudí, ktorí im to poriešia, zoptimalizujú. Ak zamestnajú niekoho na riešenie formalít, tak je to zlomok ich nákladov, zatiaľ čo pre malú firmu to ľahko môže byť rozdiel medzi ziskovosťou a stratovosťou. To si malé firmy vyriešia ťažšie. Trápia sa s tým samy a nakoniec možno aj urobia najviac chýb, lebo na to nemajú armádu právnikov, účtovníkov.
.nie je to len spomienkový optimizmus na predkrízové roky, keď išiel biznis celkovo lepšie?
Je možné, že vtedajší rýchlejší rast trochu to obdobie z dnešného pohľadu idealizuje. Ale ak si sucho spočítame tie fakty, čo som spomínal, tak nakoniec to vyjde tak, ako som povedal.
.zdá sa, že najväčší pokrok smerom k znalostnej ekonomike sme spravili v tom, že aj veľký oligarchovia ako Brhel či ľudia, ktorí sa v biznise odvolávajú na ministra Kaliňáka, sa naučili vyťahovať verejné peniaze cez IT zákazky. Takmer polovičný podiel IT zákaziek na Slovensku spadá pod verejné objednávky. Aký má IT sektor imidž?
Stále si myslím, že nepomerne väčšie verejné peniaze sa riešia cez energetiku či dopravnú výstavbu, segment IT nie je ten najvážnejší problém. Ak je to narážka na efektívne vynakladanie zdrojov na IT projekty vo verejnej správe, tak to je čistá katastrofa. Vložené peniaze vôbec nezodpovedajú výsledkom. Dôvodom je celá škála problémov, od toho, ako je to manažované zo strany zadávateľa, ktorý často nevie, čo vlastne chce. No samozrejme, problém je aj to, kto to štátu dodáva a ako sa k tej zákazke dostal a čo je vlastne cieľom tej zákazky.
.veľa peňazí ide do sektora aj cez eurofondy, možno najviac v pomere k veľkosti sektora.
Moje stručné hodnotenie je, že to pôsobí škodlivo, a to v mnohých smeroch. Vidno to na tom, ako to mení správanie firiem. Firma by mala rozmýšľať tak, že má zákazníka a chce mu dodať službu v požadovanej kvalite, aby dostala zaplatené. Pri fondoch ide o to, nájsť fondy a vykázať prácu tak, aby vám to preplatili. To je úplne iná súvislosť, mení to nastavenie ľudí. Výsledkom je alibizmus v tom, že tie projekty nakoniec nemusia prinášať úžitok, akurát musia byť správne vykázané.
.ale nie je výhoda aspoň v tom, že tie eurofondové projekty tu vytvoria nejaké miesta pre IT-čkarov? Že tu vďaka tomu vznikne nejaké IT podhubie vývojárov a časom tak ľahšie vzniknú normálne, zdravé projekty?
Dopyt po IT-čkároch rastie všade na svete. Otázka je, či je dobré, keď ich sťahujú takéto firmy, ktoré len chcú vyťažiť z verejných projektov. Navyše tieto zákazky odčerpávajú ľudí z firiem, ktoré ich zaškolili na normálnych projektoch a berú ich do projektov, ktoré sa nerozmýšľa štandardným spôsobom. Myslím si, že riziko je aj v tom, že takto zameraný IT sektor sa zničí, pretože tie fondy pre IT tu nebudú naveky. Väčšina dôležitých systémov bude skôr či neskôr hotových a keď skončia, IT sektor nebude schopný robiť na normálnych projektoch.
.bolo by lepšie, keby pre IT sektor eurofondy neboli?
Pokiaľ by vôbec žiadne fondy nedeformovali trh a namiesto toho by sme mali napríklad nižšie odvody, tak som, samozrejme, proti fondom. Ak by to ale malo byť tak, že všetci ostatní fondy majú, akurát IT sektor nie, tak je problém byť bez nich, pretože by sme v zdeformovanom prostredí ťahali za kratší koniec. Ale to je aj tak hypotetická otázka. Ide o to, že keď už sú, tak sa pobime o to, aby sa čo najefektívnejšie využívali. To je jediná vec, čo sa s tým dá dnes urobiť.
.občas sa zdalo, že aj v IT sektore už pretiekla trpezlivosť so spôsobmi, ako sa obstarávali a riešili verejné IT projekty, vznikali dokonca nejaké deklarácie na podporu transparentnosti.
V praxi sa však toho veľa neudialo. Ale to nie je problém IT asociácie. Je len prirodzené, že každý má veľa partikulárnych záujmov a každý si chce riešiť svoj biznis najlepšie, ako vie a pokiaľ ho druhá strana pustí. Kultúru nastavuje druhá strana, teda obstarávateľ verejných zákaziek, verejná sféra či štát. Túto logiku nedokážete obísť.
.vy ste známy ako fanúšik technológií. Čo ste zaregistrovali ako zásadnú zmenu vo vašom vnímaní technologického sveta v posledných rokoch?
To, že začína prevažovať trend, aby technológie bolo čo najmenej vidieť. Pred piatimi rokmi bol trend, aby ich bolo vidieť čo najviac, aby všade boli displeje, aby všade okolo bolo IT. A ono je to teraz presne naopak. IT má byť na pozadí, bez náročnej údržby, aby od nás nič nechcelo, aby bolo neviditeľné. Zdá sa, že presýtenia a rozruchu okolo technológií je toľko, že sa zdá, že sa objavujú spiatočnícke technológie, že to ustupuje od toho trendu, prinajmenšom, že sa zvyšuje dopyt po zjednodušovaní. Voľakedy ten, kto mal v obývačke čím viac ovládačov od TV, prehrávača, satelitu, DVD a podobne, bol považovaný za fanúšika technológií. Dnes je trend opačný, veci integrovať, mať jeden ovládač, mať to jednoduchšie.
.cez Lego ligu s deťmi a technológiami zároveň. Čo sa mení v najmladšej generácií?
Pri deťoch napríklad celkovo vnímam, že sa stráca jemná motorika vplyvom toho, ako trávia voľný čas. A nik nevie, aké to môže mať dôsledky.
.prečo to môže byť problém?
Nechcem zachádzať do témy stavby ľudského tela, ale niektoré veci sú zrejmé. Napríklad, to, že ide o veľmi prepojené oblasti. Jemná motorika je previazaná s mozgom a kreativitou, celé sa to vzájomne podporuje. Fungovanie človeka je integrálnejšie, ako sme tušili. Mladá generácia sa ochudobňuje o rôzne aspekty a nevieme, čo to môže spôsobiť do budúcnosti. To je podobné, ako previazanosť čítania na rozvoj osobnosti, čo je vytláčané sledovaním displeja. Keď čítate text, ta sa vám vytvára obraz, čo podporuje kreativitu, mozog pracuje. Keď vidíte obraz, nevytvára sa nič. Ak nebudeme vedieť tvoriť, tak nebude nič. Podobne veľmi úzko súvisí motorika tela, balans a pohyby s hudbou a matematikou. Že súvisí hudba s matematikou, to sme vedeli dávno. Že to má súvis s pohybom tela, to je pomerne nové zistenie. A to je tiež jedna z vecí, ktoré sa strácajú.
.malé deti sú dnes technológiami obklopené od narodenia, dvojročné deti ovládajú tablety. Nebudú vďaka tomu tvorenejšie technologickým nápadom, technologicky kreatívnejšie?
To určite neplatí. Nestimuluje ich to. Samozrejme, s veľkými súdmi treba byť opatrný, úlohu zohráva viacero faktorov, ale nedostatok pohybu je negatívny faktor. My v Lego lige pracujeme s talentovanými a hlavne s tými, čo chcú. Táto skupina sa od našej generácie odlišuje najmä tým, že sa nepýtajú, ak nevedia. Proste si odpoveď nájdu. Ak sa pýtajú, tak len na komplikovanejšie otázky. Vedomosti majú okamžite k dispozícií, pýtajú sa už len na komplexnejšie veci, prečo niečo nemôže fungovať inak. Výrazne u detí cítiť aj skracovanie času, v ktorom sú ochotné čakať na efekt svojej práce. Dlhodobá práca na niečom ich odradzuje viac ako v minulosti. Buď chcú vidieť výsledky rýchlo, alebo do toho nejdú. Výhoda je, že možno budú vedieť rýchlejšie zavrhnúť nesprávnu, neplodnú cestu. Ale celkovo je to negatívum, hlavne vo vzťahoch. Zdá sa mi, že budú mať nižšiu toleranciu znášať dlhodobejšie problémy, napríklad choroby u členov rodín či iné komplikácie. Vzťahy sú dôležité aj v kooperácii či v biznise. Kvalitné vzťahy vznikajú často až po niekoľkých konfliktoch, keď sa tí ľudia začnú chápať, začnú si rozumieť, a potom môžu urobiť niečo užitočné. Ak s niekým skončíte vzťah po jednom nedorozumení, tak sa k tej plodnej fáze nedopracujete, či už v partnerskom vzťahu, alebo vo firme. To je veľké riziko. Nedostatok trpezlivosti môže byť aj problém vo výskumnej práci.
.čo považuješ za technologický zlom, ktorý nás čaká?
Myslím, že to bude v oblasti energetiky. Zvyšovanie efektivity výroby energie zo slnka a jej uskladňovanie bude znamenať zásadnú zmenu, až revolúciu. A energetika je výrazne previazaná s kvalitou života či s ekológiou. To môže byť paradigmatická zmena. V relatívne krátkom čase sa dá čakať, že každá domácnosť si bude vedieť vyrobiť a uskladniť energiu pre vlastnú spotrebu. To bude paradigmatická zmena. V priemysle, to samozrejme, nepôjde tak ľahko, ale revolúcia to bude tak či tak. Tá zmena bude mať vplyv aj na infraštruktúru či finančné schémy, keďže sa bude platiť za nové veci.
.vy sa toho ešte dožijete?
Ak ma v priebehu najbližších rokov netrafí šľak, tak sa určite toho dožijem.
.kedy nás budú chcieť zabiť roboty?
Čiže kedy výpočtová inteligencia vyhodnotí, že je pre ňu výhodnejšie zabiť človeka? V istom zmysle sú tieto otázky na stole už teraz. Napríklad pri autonómnych autách bez šoférov, kde sa niekedy pri kolízii musíte rozhodnúť, čo má väčšiu cenu, či nabúrať do chodca, do stromu a ohroziť šoféra, či radšej zabiť jednotlivca, alebo riskovať záchranu, no pritom ohroziť väčšiu skupinu ľudí.
.čiže už sa dnes pri vývoji riešia takéto morálne dilemy?
Algoritmy potrebujú takéto pravidlá už dnes. Čiže nejaké morálne dilemy do nich komponujeme už teraz. Rozhodne tvorcovia autonómnych áut sú s tou dilemou v nejakej forme konfrontovaní.
.čaká nás filozofické obdobie riešenia morálnych dilem v mysliach strojov?
Určite. Zatiaľ v bežnom živote nemáme veľa takých technológií, kde by to bolo treba, tie autonómne autá sú asi najvypuklejšie, ale je to otázka času.
.iná otázka spojená s technológiami znie, či neprispejú k obmedzeniu slobody v prípade politických zmien. Napríklad dnes poisťovne tlačia na to, aby výrobcovia umožnili zablokovať kradnuté autá na diaľku zadaním čísla auta do počítača. Pretláča sa aj zrušenie hotovosti, zavedenie bezhovostných transakcií, severské krajiny už fungujú takmer bez hotovosti. V režimoch, ktoré neobmedzujú slobodu, je to príjemné, ale ak raz príde zmena režimu, tak obmedzenie osobnej slobody v centre moci bude neuveriteľne jednoduché a efektívne. Je to len paranoja?
Určite tam nejaké riziko je. Aj dnes to už máme na stole, ide o paranoju okolo kradnutia a zneužívania osobných údajov. Otázka je, ako rýchlo si spoločnosť bude schopná si v takých prípadoch vyvinúť obranu. A aj na tom sa pracuje. Ale aj dnes vás môže diktátor dať zabiť, v tomto zmena nebude.
.ale zmena bude v kapacite, v akej vás bude schopný diktátor šikanovať. Napríklad bude môcť masovo odpojiť od nákupov tisíce ľudí len zadaním ich mien do nejakého zoznamu, či len podľa ich geografickej polohy.
Ak sa bavíme o tom, že technológia bude môcť nahradiť masu policajtov, aby kontrolovala masu spoločnosti, tak áno, bude to jednoduchšie a rýchlejšie. Ale nebude to úplne jednoduché. Ak vás niekto odpojí od chleba, tak vám pomôže sused. Ak odpojíte od chleba nejaký región, tak ten začne žiť po svojom. Ale je jasné, že by to trvalo nejaký čas. Iná téma je, čo sa technologicky stane, ak by napríklad ľahol celý internet na dlhšie obdobie. Spadli by platobné systémy, energetika, iná infraštruktúra, ani netušíme, čo všetko by ľahlo. A otázka znie, ako by sa s tým vyrovnala spoločnosť, keby o tieto vymoženosti na dlhší čas prišla. Asi by to nebola pokojná mierová cesta.
.napriek tomu máme byť nadšenci technológií?
Rozhodne prevládajú výhody a ľudstvo vďaka tomu zaznamenáva pokrok aj v iných oblastiach. Možno sa nám to nezdá, lebo médiá servírujú iný obraz, globálne štatistiky hovoria, že svet sa má lepšie, ako sa mal a technológia je vážnym podhubím, aby sa tak dialo ďalej. To, že máme viac možností, to vznik nápadov skôr akceleruje ako vyčerpáva, ako si myslia niektorí. Ľudia, ktorí rozumejú technológiám, majú menšie obavy ako tí, ktorí tomu nerozumejú.
.motivátori a motivačné knihy zvyknú hovoriť, že buďte podnikateľom, budete slobodnejší, lebo nebudete zamestnancami. Na druhej strane, teraz je „in“ byť voľný, cestovať po svete či aspoň po kaviarňach s počítačom, neviazať sa na budovu, na firemný režim, byť freelancer, robiť sám za seba a na seba, nechodiť do roboty, neviazať sa. Platí podľa vás, že podnikatelia sú slobodnejší?
Tá paralela nie je úplne správna. So slobodou súvisí zodpovednosť. Ja mám rodinu, mám rád vzťahy s ľuďmi v našej firme, chcem sa s nimi stretávať, chcem s nimi niečo tvoriť. Cítim sa v tom dobre.
.prečo ešte pracujete?
Nie som mentálne nastavený na to, že by som prestal tvoriť, neobsedím ani na dvojtýždňovej dovolenke. Dáva mi to vnútorné uspokojenie. Jednak ten výsledok, keď sa dosiahne, ale aj tá cesta, keď sa tvorí, je sama osebe zaujímavá.
.nie ste po dvadsiatich rokov vo firme otrávený?
Rozhodne nie. Niekomu to môže tak znieť, ak si predstaví, že je to jedna a tá istá firma, ale zvnútra je to veľmi sa meniaca firma. Prichádzajú noví ľudia, venujeme sa väčšinou úplne iným veciam, ako pred dvadsiatimi rokmi. Ale kultúra a vnútorné fungovanie zostávajú rovnaké.
Michal Hrabovec (43)
Je spolumajiteľom firmy ANASOFT APR. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Anasoft vyvíja softvér pre priemysel, finančný sektor, telekomunikačných operátorov, bytové družstvá i verejnú správu. M. Hrabovec stál aj pri zrode portálov Babetko.sk, ku ktorému časom pribudlo viacero ďalších webov, zastrešených značkou Rodinka.sk. Firma zastrešuje literárnu súťaž Anasoft litera, vyvinula aj darcovský portál ludialudom.sk Je ženatý, má tri deti.
Začal som ako mladý chalan, druhák na vysokej škole. Takže otázka je, či taký chalan vie tú dobu vyhodnotiť. Jasné, že sme vnímali, čo sa okolo nás deje. Aj to, aké pravidlá platili v čase divokej privatizácie, ako sa úspešnými stali ľudia, ktorí boli vďaka kontaktom pri dianí. Tí boli vtedy úplne inde, ako my. My sme začali od nuly a s obrovskými problémami a výkyvmi.
.ak by ste porovnávali obdobie, keď ste už mali vybudovanú firmu?
Tak by som povedal, že prostredie sa zhoršuje. Pribúda povinností, komplikácií, ktorými sa musíme zaoberať, na ktoré si dokonca musíme najímať ľudí. Tí sa potom nevenujú tomu, čo robí firma, čo ju drží pri živote, nepomáhajú jej sa zlepšovať či tvoriť, ale venujú sa tomu, čo chce od nás štát. Vznikajú nové úrady, ktoré nás chodia kontrolovať, zakaždým sú to ďalšie poplatky. Ale hlavný pocit je, že tu nie je priateľskosť štátu voči normálnym podnikateľom. Keď sa to nakoniec zráta, tak na to doplácajú nielen podnikatelia, ale aj štát.
.ak sa to zhoršuje, kedy to bolo lepšie?
Keď to bolo jednoduchšie, konkrétne v období rovnej dane. Najhoršie sú výnimky, rozličné sadzby, netransparentnosť a nejednoznačnosť. Navyše tu vzniká druhý efekt, že to nakoniec zvýhodňuje veľké firmy, korporácie, ktoré si oveľa ľahšie zaplatia ľudí, ktorí im to poriešia, zoptimalizujú. Ak zamestnajú niekoho na riešenie formalít, tak je to zlomok ich nákladov, zatiaľ čo pre malú firmu to ľahko môže byť rozdiel medzi ziskovosťou a stratovosťou. To si malé firmy vyriešia ťažšie. Trápia sa s tým samy a nakoniec možno aj urobia najviac chýb, lebo na to nemajú armádu právnikov, účtovníkov.
.nie je to len spomienkový optimizmus na predkrízové roky, keď išiel biznis celkovo lepšie?
Je možné, že vtedajší rýchlejší rast trochu to obdobie z dnešného pohľadu idealizuje. Ale ak si sucho spočítame tie fakty, čo som spomínal, tak nakoniec to vyjde tak, ako som povedal.
.zdá sa, že najväčší pokrok smerom k znalostnej ekonomike sme spravili v tom, že aj veľký oligarchovia ako Brhel či ľudia, ktorí sa v biznise odvolávajú na ministra Kaliňáka, sa naučili vyťahovať verejné peniaze cez IT zákazky. Takmer polovičný podiel IT zákaziek na Slovensku spadá pod verejné objednávky. Aký má IT sektor imidž?
Stále si myslím, že nepomerne väčšie verejné peniaze sa riešia cez energetiku či dopravnú výstavbu, segment IT nie je ten najvážnejší problém. Ak je to narážka na efektívne vynakladanie zdrojov na IT projekty vo verejnej správe, tak to je čistá katastrofa. Vložené peniaze vôbec nezodpovedajú výsledkom. Dôvodom je celá škála problémov, od toho, ako je to manažované zo strany zadávateľa, ktorý často nevie, čo vlastne chce. No samozrejme, problém je aj to, kto to štátu dodáva a ako sa k tej zákazke dostal a čo je vlastne cieľom tej zákazky.
.veľa peňazí ide do sektora aj cez eurofondy, možno najviac v pomere k veľkosti sektora.
Moje stručné hodnotenie je, že to pôsobí škodlivo, a to v mnohých smeroch. Vidno to na tom, ako to mení správanie firiem. Firma by mala rozmýšľať tak, že má zákazníka a chce mu dodať službu v požadovanej kvalite, aby dostala zaplatené. Pri fondoch ide o to, nájsť fondy a vykázať prácu tak, aby vám to preplatili. To je úplne iná súvislosť, mení to nastavenie ľudí. Výsledkom je alibizmus v tom, že tie projekty nakoniec nemusia prinášať úžitok, akurát musia byť správne vykázané.
.ale nie je výhoda aspoň v tom, že tie eurofondové projekty tu vytvoria nejaké miesta pre IT-čkarov? Že tu vďaka tomu vznikne nejaké IT podhubie vývojárov a časom tak ľahšie vzniknú normálne, zdravé projekty?
Dopyt po IT-čkároch rastie všade na svete. Otázka je, či je dobré, keď ich sťahujú takéto firmy, ktoré len chcú vyťažiť z verejných projektov. Navyše tieto zákazky odčerpávajú ľudí z firiem, ktoré ich zaškolili na normálnych projektoch a berú ich do projektov, ktoré sa nerozmýšľa štandardným spôsobom. Myslím si, že riziko je aj v tom, že takto zameraný IT sektor sa zničí, pretože tie fondy pre IT tu nebudú naveky. Väčšina dôležitých systémov bude skôr či neskôr hotových a keď skončia, IT sektor nebude schopný robiť na normálnych projektoch.
.bolo by lepšie, keby pre IT sektor eurofondy neboli?
Pokiaľ by vôbec žiadne fondy nedeformovali trh a namiesto toho by sme mali napríklad nižšie odvody, tak som, samozrejme, proti fondom. Ak by to ale malo byť tak, že všetci ostatní fondy majú, akurát IT sektor nie, tak je problém byť bez nich, pretože by sme v zdeformovanom prostredí ťahali za kratší koniec. Ale to je aj tak hypotetická otázka. Ide o to, že keď už sú, tak sa pobime o to, aby sa čo najefektívnejšie využívali. To je jediná vec, čo sa s tým dá dnes urobiť.
.občas sa zdalo, že aj v IT sektore už pretiekla trpezlivosť so spôsobmi, ako sa obstarávali a riešili verejné IT projekty, vznikali dokonca nejaké deklarácie na podporu transparentnosti.
V praxi sa však toho veľa neudialo. Ale to nie je problém IT asociácie. Je len prirodzené, že každý má veľa partikulárnych záujmov a každý si chce riešiť svoj biznis najlepšie, ako vie a pokiaľ ho druhá strana pustí. Kultúru nastavuje druhá strana, teda obstarávateľ verejných zákaziek, verejná sféra či štát. Túto logiku nedokážete obísť.
.vy ste známy ako fanúšik technológií. Čo ste zaregistrovali ako zásadnú zmenu vo vašom vnímaní technologického sveta v posledných rokoch?
To, že začína prevažovať trend, aby technológie bolo čo najmenej vidieť. Pred piatimi rokmi bol trend, aby ich bolo vidieť čo najviac, aby všade boli displeje, aby všade okolo bolo IT. A ono je to teraz presne naopak. IT má byť na pozadí, bez náročnej údržby, aby od nás nič nechcelo, aby bolo neviditeľné. Zdá sa, že presýtenia a rozruchu okolo technológií je toľko, že sa zdá, že sa objavujú spiatočnícke technológie, že to ustupuje od toho trendu, prinajmenšom, že sa zvyšuje dopyt po zjednodušovaní. Voľakedy ten, kto mal v obývačke čím viac ovládačov od TV, prehrávača, satelitu, DVD a podobne, bol považovaný za fanúšika technológií. Dnes je trend opačný, veci integrovať, mať jeden ovládač, mať to jednoduchšie.
.cez Lego ligu s deťmi a technológiami zároveň. Čo sa mení v najmladšej generácií?
Pri deťoch napríklad celkovo vnímam, že sa stráca jemná motorika vplyvom toho, ako trávia voľný čas. A nik nevie, aké to môže mať dôsledky.
.prečo to môže byť problém?
Nechcem zachádzať do témy stavby ľudského tela, ale niektoré veci sú zrejmé. Napríklad, to, že ide o veľmi prepojené oblasti. Jemná motorika je previazaná s mozgom a kreativitou, celé sa to vzájomne podporuje. Fungovanie človeka je integrálnejšie, ako sme tušili. Mladá generácia sa ochudobňuje o rôzne aspekty a nevieme, čo to môže spôsobiť do budúcnosti. To je podobné, ako previazanosť čítania na rozvoj osobnosti, čo je vytláčané sledovaním displeja. Keď čítate text, ta sa vám vytvára obraz, čo podporuje kreativitu, mozog pracuje. Keď vidíte obraz, nevytvára sa nič. Ak nebudeme vedieť tvoriť, tak nebude nič. Podobne veľmi úzko súvisí motorika tela, balans a pohyby s hudbou a matematikou. Že súvisí hudba s matematikou, to sme vedeli dávno. Že to má súvis s pohybom tela, to je pomerne nové zistenie. A to je tiež jedna z vecí, ktoré sa strácajú.
.malé deti sú dnes technológiami obklopené od narodenia, dvojročné deti ovládajú tablety. Nebudú vďaka tomu tvorenejšie technologickým nápadom, technologicky kreatívnejšie?
To určite neplatí. Nestimuluje ich to. Samozrejme, s veľkými súdmi treba byť opatrný, úlohu zohráva viacero faktorov, ale nedostatok pohybu je negatívny faktor. My v Lego lige pracujeme s talentovanými a hlavne s tými, čo chcú. Táto skupina sa od našej generácie odlišuje najmä tým, že sa nepýtajú, ak nevedia. Proste si odpoveď nájdu. Ak sa pýtajú, tak len na komplikovanejšie otázky. Vedomosti majú okamžite k dispozícií, pýtajú sa už len na komplexnejšie veci, prečo niečo nemôže fungovať inak. Výrazne u detí cítiť aj skracovanie času, v ktorom sú ochotné čakať na efekt svojej práce. Dlhodobá práca na niečom ich odradzuje viac ako v minulosti. Buď chcú vidieť výsledky rýchlo, alebo do toho nejdú. Výhoda je, že možno budú vedieť rýchlejšie zavrhnúť nesprávnu, neplodnú cestu. Ale celkovo je to negatívum, hlavne vo vzťahoch. Zdá sa mi, že budú mať nižšiu toleranciu znášať dlhodobejšie problémy, napríklad choroby u členov rodín či iné komplikácie. Vzťahy sú dôležité aj v kooperácii či v biznise. Kvalitné vzťahy vznikajú často až po niekoľkých konfliktoch, keď sa tí ľudia začnú chápať, začnú si rozumieť, a potom môžu urobiť niečo užitočné. Ak s niekým skončíte vzťah po jednom nedorozumení, tak sa k tej plodnej fáze nedopracujete, či už v partnerskom vzťahu, alebo vo firme. To je veľké riziko. Nedostatok trpezlivosti môže byť aj problém vo výskumnej práci.
.čo považuješ za technologický zlom, ktorý nás čaká?
Myslím, že to bude v oblasti energetiky. Zvyšovanie efektivity výroby energie zo slnka a jej uskladňovanie bude znamenať zásadnú zmenu, až revolúciu. A energetika je výrazne previazaná s kvalitou života či s ekológiou. To môže byť paradigmatická zmena. V relatívne krátkom čase sa dá čakať, že každá domácnosť si bude vedieť vyrobiť a uskladniť energiu pre vlastnú spotrebu. To bude paradigmatická zmena. V priemysle, to samozrejme, nepôjde tak ľahko, ale revolúcia to bude tak či tak. Tá zmena bude mať vplyv aj na infraštruktúru či finančné schémy, keďže sa bude platiť za nové veci.
.vy sa toho ešte dožijete?
Ak ma v priebehu najbližších rokov netrafí šľak, tak sa určite toho dožijem.
.kedy nás budú chcieť zabiť roboty?
Čiže kedy výpočtová inteligencia vyhodnotí, že je pre ňu výhodnejšie zabiť človeka? V istom zmysle sú tieto otázky na stole už teraz. Napríklad pri autonómnych autách bez šoférov, kde sa niekedy pri kolízii musíte rozhodnúť, čo má väčšiu cenu, či nabúrať do chodca, do stromu a ohroziť šoféra, či radšej zabiť jednotlivca, alebo riskovať záchranu, no pritom ohroziť väčšiu skupinu ľudí.
.čiže už sa dnes pri vývoji riešia takéto morálne dilemy?
Algoritmy potrebujú takéto pravidlá už dnes. Čiže nejaké morálne dilemy do nich komponujeme už teraz. Rozhodne tvorcovia autonómnych áut sú s tou dilemou v nejakej forme konfrontovaní.
.čaká nás filozofické obdobie riešenia morálnych dilem v mysliach strojov?
Určite. Zatiaľ v bežnom živote nemáme veľa takých technológií, kde by to bolo treba, tie autonómne autá sú asi najvypuklejšie, ale je to otázka času.
.iná otázka spojená s technológiami znie, či neprispejú k obmedzeniu slobody v prípade politických zmien. Napríklad dnes poisťovne tlačia na to, aby výrobcovia umožnili zablokovať kradnuté autá na diaľku zadaním čísla auta do počítača. Pretláča sa aj zrušenie hotovosti, zavedenie bezhovostných transakcií, severské krajiny už fungujú takmer bez hotovosti. V režimoch, ktoré neobmedzujú slobodu, je to príjemné, ale ak raz príde zmena režimu, tak obmedzenie osobnej slobody v centre moci bude neuveriteľne jednoduché a efektívne. Je to len paranoja?
Určite tam nejaké riziko je. Aj dnes to už máme na stole, ide o paranoju okolo kradnutia a zneužívania osobných údajov. Otázka je, ako rýchlo si spoločnosť bude schopná si v takých prípadoch vyvinúť obranu. A aj na tom sa pracuje. Ale aj dnes vás môže diktátor dať zabiť, v tomto zmena nebude.
.ale zmena bude v kapacite, v akej vás bude schopný diktátor šikanovať. Napríklad bude môcť masovo odpojiť od nákupov tisíce ľudí len zadaním ich mien do nejakého zoznamu, či len podľa ich geografickej polohy.
Ak sa bavíme o tom, že technológia bude môcť nahradiť masu policajtov, aby kontrolovala masu spoločnosti, tak áno, bude to jednoduchšie a rýchlejšie. Ale nebude to úplne jednoduché. Ak vás niekto odpojí od chleba, tak vám pomôže sused. Ak odpojíte od chleba nejaký región, tak ten začne žiť po svojom. Ale je jasné, že by to trvalo nejaký čas. Iná téma je, čo sa technologicky stane, ak by napríklad ľahol celý internet na dlhšie obdobie. Spadli by platobné systémy, energetika, iná infraštruktúra, ani netušíme, čo všetko by ľahlo. A otázka znie, ako by sa s tým vyrovnala spoločnosť, keby o tieto vymoženosti na dlhší čas prišla. Asi by to nebola pokojná mierová cesta.
.napriek tomu máme byť nadšenci technológií?
Rozhodne prevládajú výhody a ľudstvo vďaka tomu zaznamenáva pokrok aj v iných oblastiach. Možno sa nám to nezdá, lebo médiá servírujú iný obraz, globálne štatistiky hovoria, že svet sa má lepšie, ako sa mal a technológia je vážnym podhubím, aby sa tak dialo ďalej. To, že máme viac možností, to vznik nápadov skôr akceleruje ako vyčerpáva, ako si myslia niektorí. Ľudia, ktorí rozumejú technológiám, majú menšie obavy ako tí, ktorí tomu nerozumejú.
.motivátori a motivačné knihy zvyknú hovoriť, že buďte podnikateľom, budete slobodnejší, lebo nebudete zamestnancami. Na druhej strane, teraz je „in“ byť voľný, cestovať po svete či aspoň po kaviarňach s počítačom, neviazať sa na budovu, na firemný režim, byť freelancer, robiť sám za seba a na seba, nechodiť do roboty, neviazať sa. Platí podľa vás, že podnikatelia sú slobodnejší?
Tá paralela nie je úplne správna. So slobodou súvisí zodpovednosť. Ja mám rodinu, mám rád vzťahy s ľuďmi v našej firme, chcem sa s nimi stretávať, chcem s nimi niečo tvoriť. Cítim sa v tom dobre.
.prečo ešte pracujete?
Nie som mentálne nastavený na to, že by som prestal tvoriť, neobsedím ani na dvojtýždňovej dovolenke. Dáva mi to vnútorné uspokojenie. Jednak ten výsledok, keď sa dosiahne, ale aj tá cesta, keď sa tvorí, je sama osebe zaujímavá.
.nie ste po dvadsiatich rokov vo firme otrávený?
Rozhodne nie. Niekomu to môže tak znieť, ak si predstaví, že je to jedna a tá istá firma, ale zvnútra je to veľmi sa meniaca firma. Prichádzajú noví ľudia, venujeme sa väčšinou úplne iným veciam, ako pred dvadsiatimi rokmi. Ale kultúra a vnútorné fungovanie zostávajú rovnaké.
Michal Hrabovec (43)
Je spolumajiteľom firmy ANASOFT APR. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Anasoft vyvíja softvér pre priemysel, finančný sektor, telekomunikačných operátorov, bytové družstvá i verejnú správu. M. Hrabovec stál aj pri zrode portálov Babetko.sk, ku ktorému časom pribudlo viacero ďalších webov, zastrešených značkou Rodinka.sk. Firma zastrešuje literárnu súťaž Anasoft litera, vyvinula aj darcovský portál ludialudom.sk Je ženatý, má tri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.