.biznis konzultant Gordon Curphy nám nedávno povedal, že celosvetovo firmy vynakladajú rádovo desiatky miliárd eur ročne na rozvoj líderstva, no pre väčšinu takýchto programov neexistujú empirické dôkazy, že naozaj fungujú. Váš koncept je založený na cnostiach. Máte nejaké merateľné dôkazy, že funguje?
Učím o rozvoji charakteru a vodcovstva. To sa v podstate nedá merať. Dám vám príklad. Jana z Arcu bola upálená, keď mala 19 rokov. Bola líderkou? Nepochybne áno, aj keď ju upálili, čo na prvý pohľad nevyzerá ako úspech. Bol Thomas More lídrom? Áno, aj keď bol sťatý. Opäť, žiadny úspech.
.čiže vodcovstvo často nemožno vtesnať do úzko zadefinovaných merateľných škatuliek úspechu, ako sú vyšší podiel na trhu či výška dividend?
Presne tak.
.lenže, čo majú potom účastníci vašich seminárov a čitatelia vašich kníh z cnostného líderstva? Asi vám neplatia s cieľom dať sa upáliť alebo sťať.
Pýtate sa, aký je vzťah medzi cnostným líderstvom a úspechom. Pokiaľ sa budete cvičiť v cnostiach, tak v pracovnom i osobnom živote získate silu, aby ste úspech dosiahli. Pretože cnosť je moc, ktorá vám dáva schopnosť robiť správne rozhodnutia, zostať sústredený, zamerať svoje city na nejaký cieľ, ovládať svoje vášne či spolupracovať s ľuďmi. Cnosť je forma kapitálu, ktorý umocňuje k činu. Niekto, kto disponuje cnosťou odvahy, dokáže spraviť viac, než ten, kto odvážny nie je. Človek, disponujúci zase rozvážnosťou, dokáže robiť viac správnych rozhodnutí ako niekto, kto je nerozvážny. Čiže cnosti fungujú ako istý druh sily, ktorá vám za normálnych okolností úspech prinesie. No v živote sa môžu stať aj veci, ktoré celkom od vás nezávisia. Napríklad v podobe nehody alebo vážneho ochorenia. Človek v takej situácii možno nebude posúdený okolím ako úspešný, no stále zostane vďaka cnostiam lídrom.
.do akej miery sa vôbec človek môže zmeniť? Aký je pomer medzi tým, čo na sebe zmeniť dokážeme a tým, čo nie.
Temperament máme vrodený. No na tomto základe je na nás, aby sme budovali svoj charakter. Ten možno formovať prostredníctvom cieleného rozvíjania cností. Tými štyrmi základnými cnosťami už od čias antiky sú rozvážnosť, odvaha, miernosť a spravodlivosť. Hovorí sa im aj kardinálne cnosti, lebo všetky ostatné sú na nich akoby zavesené. No ja k nim pridávam ešte dve cnosti, ktoré sú dôležité pre rozvoj líderstva. Ide o kombináciu pokory a veľkodušnosti.
.čiže, kým neresti sú zlozvykmi, ich protiklad – cnosti - sú vlastne akýmsi sklonom charakteru k dobru?
Áno, cnosti rozvíjate tým, že ich opakovane používate. Na druhej strane, aj neresti sa upevňujú tým, že do nich opakovane padáte.
.ako spolupôsobia jednotlivé druhy temperamentu s cnosťami?
Vezmite si napríklad cnosť rozvážnosti, ktorá je o schopnosti dospieť k správnemu rozhodnutiu. Ak máte cholerický temperament, pestovanie rozvážnosti vám pomôže najskôr sa zamyslieť, než pristúpite k činu. No ak je váš temperament skôr melancholický alebo flegmatický, rozvážnosť vám pomôže prestať dumať, a naopak konečne k činu pristúpiť. Rôzni ľudia čelia rôznym výzvam. Ak máte cholerický temperament, mali by ste sa cvičiť v cnosti pokory. Ak ste melancholik, mali by ste zase pestovať cnosť odvahy.
.odkiaľ zistím, aký mám temperament a ako presne môžem cnosti rozvíjať vo svojom živote?
Je veľa testov na internete, ktoré vám prezradia, či ste sangvinik, cholerik, flegmatik alebo melancholik. Ak o svojom temperamente pochybujete, spravte si dva či tri takéto testy. Charakter následne posilňujete pestovaním cností. Je nutné pochopiť, ako pôsobia. Cvičíte sa vo všetkých základných cnostiach, aj keď niekoľko z nich bude špeciálne pre váš temperament vždy výzvou.
.napríklad?
Napríklad flegmatici majú sklon milovať nemennosť, lebo chcú pokoj a nemajú radi konflikty. Preto sa im ťažko zdoláva cnosť veľkodušnosti. Ide totiž o cnosť vizionárov, ktorí dokážu presadiť veľké zmeny. V sovietskych dobách tiež ľuďom chýbala veľkodušnosť. Boli spokojní s vecami, ako fungovali. Pre cholerikov je zase výzvou cnosť pokory. Pretože oni dokážu ísť za svojimi cieľmi, no často prehliadajú ľudí okolo seba. Lenže vy ako líder musíte týmto ľuďom venovať pozornosť, vnímať ich potreby, milovať ich, pomáhať im rozvíjať sa... Pri pestovaní cností je dobré každý deň si vyhradiť pár minút na spytovanie svedomia, či sa naozaj o cnosti usilujeme. Vo svojej knihe ponúkam ku každej z nich kontrolné otázky.
.koncept kardinálnych cností má pôvod v antickom Grécku. Kresťanstvo ich prevzalo a pridalo k nim tri teologálne cnosti, ktorými sú viera, nádej a láska. Vy ste k nim pridali ešte kombináciu pokory a veľkodušnosti ako dvoch cností, dôležitých pre vodcovstvo. Ide vlastne o klasickú morálnu náuku západnej civilizácie. Prečo sa o cnostiach nerozpráva viac v kostoloch?
Myslím, že sa rozpráva, no existuje v cirkvi aj určitá tendencia k spiritualizmu, ktorá viedla k zanedbaniu tradície, kladúcej dôraz na cnosti. Akoby zbožnosť bola náhradou za pestovanie cností. No pokiaľ nepestujete cnostný život, nebudete dobrým kresťanom. Pretože skôr, ako môžete byť vôbec kresťanom, musíte byť ľudskou bytosťou. Práve cnosti nám majú pomôcť, aby sme sa stávali viac ľudskými.
.zbožnosť na dobrý charakter nestačí?
Jany z Arcu sa raz spýtali, že ak jej Boh zjavil svoj úmysel vyhnať Angličanov z Francúzska, načo ešte potrebuje jej armádu. Odpovedala, že my budeme bojovať, kým Boh nám prinesie víťazstvo. Modlitba je dôležitá, no nesmieme čakať, že Boh urobí všetko za nás.
.akú odozvu zažívate v cirkvi?
V mnohých katolíckych inštitúciách kladú na cnosti veľký dôraz. V októbri ma biskup z Minneapolisu pozval, aby som prehovoril k riaditeľom všetkých cirkevných škôl v štáte Minnesota. Poznám veľa škôl v Amerike, ktoré majú veľmi silné osnovy, zamerané na budovanie charakteru. Používajú prepracované učebnice. Myslím, že skôr v Európe máme problém. Kvôli dedičstvu osvietenstva sa tu na charakter nekladie až taký veľký dôraz.
.ako to?
Podľa osvietenstva dedičný hriech neexistuje. Takže problémom nie ste vy alebo ja, ale spoločnosť. Európania sú preto fanatici politických systémov. Veria, že politika zachráni svet. Neuvedomujú si, že dobro a zlo sú vnútri každého človeka. Ide podľa nich o sociálny problém, nie antropologický. Má to mnoho dopadov. Napríklad, že Európania posudzujú ľudí skôr podľa ich ideálov, kým Američania podľa charakteru.
.narodili ste sa v Paríži, no vaši starí rodičia patrili k bielej emigrácii, ktorá ušla z Ruska po boľševickej revolúcii. Vo svojej knihe vyzdvihujete nielen podnikateľov ako Francois Michelin, ale aj politikov ako Pjotr Stolypin, ktorý sa na začiatku 20. storočia pokúšal zachrániť Rusko pred katastrofou. Už niekoľko rokov žijete v Moskve. Je Vladimír Putin cnostný líder?
Nevyjadrujem sa k živým ľuďom. Nevieme o nich všetko, pretože ich mediálny obraz býva skreslený. Ľudí často spoznáte dokonale, až keď zomreli a môžete ich začať študovať do hĺbky. O Putinovi sa dá povedať, že má niektoré znaky líderstva. Nie je človekom nemennosti a svoje činy stavia na faktoch. Avšak nedokážem vstúpiť do jeho srdca. Ľudia porovnávajú a vidia, že Putin má víziu o Rusku, kým Jeľcin nemal žiadnu. Má vnútornú silu a nepodlieha ideológii Západu. To sa Rusom páči. Dokáže sa kontrolovať, nikdy sa nerozzúri, nepije, nefajčí a je športovec. Jeľcin bol sústavne opitý a nevedel sa kontrolovať.
.no nie všetci súhlasia s Putinovou politikou...
A rovnako mnohí nesúhlasia s politikou Ronalda Reagana, Baracka Obamu alebo dokonca Roberta Schumana. Veľa Francúzov dnes kritizuje Schumana a zazlieva mu, že vytvoril Európsku úniu. Je dôležité povedať, že môžete nesúhlasiť s niečou politikou, ale súčasne uznať charakterové vlastnosti dotyčného. Peggy Noonanová, spolupracovníčka Ronalda Reagana, o ňom napísala knihu, ktorá sa volala Keď kraľoval charakter. Je to výborná kniha. No veľa ľudí si ju prečíta a povie, že fajn, Reagan bol mužom charakteru a skutočným lídrom, ale aj tak nesúhlasia s niektorými jeho politikami.
.keď píšete o veľkodušnosti, spomínate aj jej opak, ktorým je malovernosť. Na Slovensku akoby toto bolo širším spoločenským problémom. Možno je to historické bremeno a možno dané malosťou krajiny, no mnohí ľudia sa neodvážia snívať veľké sny a usilovať sa o veľké veci. Ďalší sa aj usilujú, no sťažujú sa, že im polená hádže pod nohy malicherné a úzkoprsé okolie. Ako veľkodušnosť a ďalšie cnosti pestovať na národnej úrovni?
Veľmi to závisí od výchovy, lebo veľkodušnosť sa začína v rodinách. Je to teda v prvom rade o tom, v akých hodnotách sa rodičia rozhodujú vychovávať svoje deti. A veľkodušnosť si tiež vyžaduje istého ducha rebélie. Človek si musí povedať, že nechce byť len zombíkom a bezduchým konzumentom. Musí prahnúť po zmene vo svojej krajine. Robert Schuman si v jednej chvíli povedal, že dosť bolo vojen a položil základy Európskej únie. Alexander Soľženicyn i Ronald Reagan si v jednom momente povedali, že dosť bolo lži komunizmu. A to v situácii, keď si všetci okolo nich mysleli, že tu ten režim bude navždy.
.no dnešné problémy Slovenska nie sú len o komunistickej minulosti.
Vždy, keď prednášam vo vašej krajine, vidím nádej v tvári mladých ľudí. Posolstvo o pestovaní cností ich oslovuje. Oni začínajú snívať a ak už snívajú, učia sa pretavovať tieto sny na činy. Aj malé národy ako Slováci môžu dať svetu veľkých ľudí. Vezmite si Albáncov – malý národ s moslimskou väčšinou, no dali svetu Matku Terezu. Keď som žil vo Fínsku, čítal som knihu o Silvestrovi Krčmérym. A hovorím vám, Slovensko dokáže dať svetu veľkých ľudí.
Alexandre Havard (1962)
Francúzsky právnik, spisovateľ a konzultant. Narodil sa v Paríži a vyštudoval na Univerzite Reného Descarta. Právo praktizoval vo Francúzsku i v ďalších európskych krajinách. Jeho predkovia ušli z Ruska po boľševickej revolúcii. Od roku 2007 žije a pôsobí v Moskve. Na myšlienkových základoch tradičnej európskej náuky o cnostiach, temperamente a charaktere vybudoval koncept cnostného líderstva, ktorý prednáša po celom svete. Je tiež zakladateľom Inštitútu cnostného líderstva. Slovensko navštívil v rámci prezentácie svojej knihy Cnostné líderstvo – Stvorení pre veľkosť (vyd. Cathedra, 2015).
Učím o rozvoji charakteru a vodcovstva. To sa v podstate nedá merať. Dám vám príklad. Jana z Arcu bola upálená, keď mala 19 rokov. Bola líderkou? Nepochybne áno, aj keď ju upálili, čo na prvý pohľad nevyzerá ako úspech. Bol Thomas More lídrom? Áno, aj keď bol sťatý. Opäť, žiadny úspech.
.čiže vodcovstvo často nemožno vtesnať do úzko zadefinovaných merateľných škatuliek úspechu, ako sú vyšší podiel na trhu či výška dividend?
Presne tak.
.lenže, čo majú potom účastníci vašich seminárov a čitatelia vašich kníh z cnostného líderstva? Asi vám neplatia s cieľom dať sa upáliť alebo sťať.
Pýtate sa, aký je vzťah medzi cnostným líderstvom a úspechom. Pokiaľ sa budete cvičiť v cnostiach, tak v pracovnom i osobnom živote získate silu, aby ste úspech dosiahli. Pretože cnosť je moc, ktorá vám dáva schopnosť robiť správne rozhodnutia, zostať sústredený, zamerať svoje city na nejaký cieľ, ovládať svoje vášne či spolupracovať s ľuďmi. Cnosť je forma kapitálu, ktorý umocňuje k činu. Niekto, kto disponuje cnosťou odvahy, dokáže spraviť viac, než ten, kto odvážny nie je. Človek, disponujúci zase rozvážnosťou, dokáže robiť viac správnych rozhodnutí ako niekto, kto je nerozvážny. Čiže cnosti fungujú ako istý druh sily, ktorá vám za normálnych okolností úspech prinesie. No v živote sa môžu stať aj veci, ktoré celkom od vás nezávisia. Napríklad v podobe nehody alebo vážneho ochorenia. Človek v takej situácii možno nebude posúdený okolím ako úspešný, no stále zostane vďaka cnostiam lídrom.
.do akej miery sa vôbec človek môže zmeniť? Aký je pomer medzi tým, čo na sebe zmeniť dokážeme a tým, čo nie.
Temperament máme vrodený. No na tomto základe je na nás, aby sme budovali svoj charakter. Ten možno formovať prostredníctvom cieleného rozvíjania cností. Tými štyrmi základnými cnosťami už od čias antiky sú rozvážnosť, odvaha, miernosť a spravodlivosť. Hovorí sa im aj kardinálne cnosti, lebo všetky ostatné sú na nich akoby zavesené. No ja k nim pridávam ešte dve cnosti, ktoré sú dôležité pre rozvoj líderstva. Ide o kombináciu pokory a veľkodušnosti.
.čiže, kým neresti sú zlozvykmi, ich protiklad – cnosti - sú vlastne akýmsi sklonom charakteru k dobru?
Áno, cnosti rozvíjate tým, že ich opakovane používate. Na druhej strane, aj neresti sa upevňujú tým, že do nich opakovane padáte.
.ako spolupôsobia jednotlivé druhy temperamentu s cnosťami?
Vezmite si napríklad cnosť rozvážnosti, ktorá je o schopnosti dospieť k správnemu rozhodnutiu. Ak máte cholerický temperament, pestovanie rozvážnosti vám pomôže najskôr sa zamyslieť, než pristúpite k činu. No ak je váš temperament skôr melancholický alebo flegmatický, rozvážnosť vám pomôže prestať dumať, a naopak konečne k činu pristúpiť. Rôzni ľudia čelia rôznym výzvam. Ak máte cholerický temperament, mali by ste sa cvičiť v cnosti pokory. Ak ste melancholik, mali by ste zase pestovať cnosť odvahy.
.odkiaľ zistím, aký mám temperament a ako presne môžem cnosti rozvíjať vo svojom živote?
Je veľa testov na internete, ktoré vám prezradia, či ste sangvinik, cholerik, flegmatik alebo melancholik. Ak o svojom temperamente pochybujete, spravte si dva či tri takéto testy. Charakter následne posilňujete pestovaním cností. Je nutné pochopiť, ako pôsobia. Cvičíte sa vo všetkých základných cnostiach, aj keď niekoľko z nich bude špeciálne pre váš temperament vždy výzvou.
.napríklad?
Napríklad flegmatici majú sklon milovať nemennosť, lebo chcú pokoj a nemajú radi konflikty. Preto sa im ťažko zdoláva cnosť veľkodušnosti. Ide totiž o cnosť vizionárov, ktorí dokážu presadiť veľké zmeny. V sovietskych dobách tiež ľuďom chýbala veľkodušnosť. Boli spokojní s vecami, ako fungovali. Pre cholerikov je zase výzvou cnosť pokory. Pretože oni dokážu ísť za svojimi cieľmi, no často prehliadajú ľudí okolo seba. Lenže vy ako líder musíte týmto ľuďom venovať pozornosť, vnímať ich potreby, milovať ich, pomáhať im rozvíjať sa... Pri pestovaní cností je dobré každý deň si vyhradiť pár minút na spytovanie svedomia, či sa naozaj o cnosti usilujeme. Vo svojej knihe ponúkam ku každej z nich kontrolné otázky.
.koncept kardinálnych cností má pôvod v antickom Grécku. Kresťanstvo ich prevzalo a pridalo k nim tri teologálne cnosti, ktorými sú viera, nádej a láska. Vy ste k nim pridali ešte kombináciu pokory a veľkodušnosti ako dvoch cností, dôležitých pre vodcovstvo. Ide vlastne o klasickú morálnu náuku západnej civilizácie. Prečo sa o cnostiach nerozpráva viac v kostoloch?
Myslím, že sa rozpráva, no existuje v cirkvi aj určitá tendencia k spiritualizmu, ktorá viedla k zanedbaniu tradície, kladúcej dôraz na cnosti. Akoby zbožnosť bola náhradou za pestovanie cností. No pokiaľ nepestujete cnostný život, nebudete dobrým kresťanom. Pretože skôr, ako môžete byť vôbec kresťanom, musíte byť ľudskou bytosťou. Práve cnosti nám majú pomôcť, aby sme sa stávali viac ľudskými.
.zbožnosť na dobrý charakter nestačí?
Jany z Arcu sa raz spýtali, že ak jej Boh zjavil svoj úmysel vyhnať Angličanov z Francúzska, načo ešte potrebuje jej armádu. Odpovedala, že my budeme bojovať, kým Boh nám prinesie víťazstvo. Modlitba je dôležitá, no nesmieme čakať, že Boh urobí všetko za nás.
.akú odozvu zažívate v cirkvi?
V mnohých katolíckych inštitúciách kladú na cnosti veľký dôraz. V októbri ma biskup z Minneapolisu pozval, aby som prehovoril k riaditeľom všetkých cirkevných škôl v štáte Minnesota. Poznám veľa škôl v Amerike, ktoré majú veľmi silné osnovy, zamerané na budovanie charakteru. Používajú prepracované učebnice. Myslím, že skôr v Európe máme problém. Kvôli dedičstvu osvietenstva sa tu na charakter nekladie až taký veľký dôraz.
.ako to?
Podľa osvietenstva dedičný hriech neexistuje. Takže problémom nie ste vy alebo ja, ale spoločnosť. Európania sú preto fanatici politických systémov. Veria, že politika zachráni svet. Neuvedomujú si, že dobro a zlo sú vnútri každého človeka. Ide podľa nich o sociálny problém, nie antropologický. Má to mnoho dopadov. Napríklad, že Európania posudzujú ľudí skôr podľa ich ideálov, kým Američania podľa charakteru.
.narodili ste sa v Paríži, no vaši starí rodičia patrili k bielej emigrácii, ktorá ušla z Ruska po boľševickej revolúcii. Vo svojej knihe vyzdvihujete nielen podnikateľov ako Francois Michelin, ale aj politikov ako Pjotr Stolypin, ktorý sa na začiatku 20. storočia pokúšal zachrániť Rusko pred katastrofou. Už niekoľko rokov žijete v Moskve. Je Vladimír Putin cnostný líder?
Nevyjadrujem sa k živým ľuďom. Nevieme o nich všetko, pretože ich mediálny obraz býva skreslený. Ľudí často spoznáte dokonale, až keď zomreli a môžete ich začať študovať do hĺbky. O Putinovi sa dá povedať, že má niektoré znaky líderstva. Nie je človekom nemennosti a svoje činy stavia na faktoch. Avšak nedokážem vstúpiť do jeho srdca. Ľudia porovnávajú a vidia, že Putin má víziu o Rusku, kým Jeľcin nemal žiadnu. Má vnútornú silu a nepodlieha ideológii Západu. To sa Rusom páči. Dokáže sa kontrolovať, nikdy sa nerozzúri, nepije, nefajčí a je športovec. Jeľcin bol sústavne opitý a nevedel sa kontrolovať.
.no nie všetci súhlasia s Putinovou politikou...
A rovnako mnohí nesúhlasia s politikou Ronalda Reagana, Baracka Obamu alebo dokonca Roberta Schumana. Veľa Francúzov dnes kritizuje Schumana a zazlieva mu, že vytvoril Európsku úniu. Je dôležité povedať, že môžete nesúhlasiť s niečou politikou, ale súčasne uznať charakterové vlastnosti dotyčného. Peggy Noonanová, spolupracovníčka Ronalda Reagana, o ňom napísala knihu, ktorá sa volala Keď kraľoval charakter. Je to výborná kniha. No veľa ľudí si ju prečíta a povie, že fajn, Reagan bol mužom charakteru a skutočným lídrom, ale aj tak nesúhlasia s niektorými jeho politikami.
.keď píšete o veľkodušnosti, spomínate aj jej opak, ktorým je malovernosť. Na Slovensku akoby toto bolo širším spoločenským problémom. Možno je to historické bremeno a možno dané malosťou krajiny, no mnohí ľudia sa neodvážia snívať veľké sny a usilovať sa o veľké veci. Ďalší sa aj usilujú, no sťažujú sa, že im polená hádže pod nohy malicherné a úzkoprsé okolie. Ako veľkodušnosť a ďalšie cnosti pestovať na národnej úrovni?
Veľmi to závisí od výchovy, lebo veľkodušnosť sa začína v rodinách. Je to teda v prvom rade o tom, v akých hodnotách sa rodičia rozhodujú vychovávať svoje deti. A veľkodušnosť si tiež vyžaduje istého ducha rebélie. Človek si musí povedať, že nechce byť len zombíkom a bezduchým konzumentom. Musí prahnúť po zmene vo svojej krajine. Robert Schuman si v jednej chvíli povedal, že dosť bolo vojen a položil základy Európskej únie. Alexander Soľženicyn i Ronald Reagan si v jednom momente povedali, že dosť bolo lži komunizmu. A to v situácii, keď si všetci okolo nich mysleli, že tu ten režim bude navždy.
.no dnešné problémy Slovenska nie sú len o komunistickej minulosti.
Vždy, keď prednášam vo vašej krajine, vidím nádej v tvári mladých ľudí. Posolstvo o pestovaní cností ich oslovuje. Oni začínajú snívať a ak už snívajú, učia sa pretavovať tieto sny na činy. Aj malé národy ako Slováci môžu dať svetu veľkých ľudí. Vezmite si Albáncov – malý národ s moslimskou väčšinou, no dali svetu Matku Terezu. Keď som žil vo Fínsku, čítal som knihu o Silvestrovi Krčmérym. A hovorím vám, Slovensko dokáže dať svetu veľkých ľudí.
Alexandre Havard (1962)
Francúzsky právnik, spisovateľ a konzultant. Narodil sa v Paríži a vyštudoval na Univerzite Reného Descarta. Právo praktizoval vo Francúzsku i v ďalších európskych krajinách. Jeho predkovia ušli z Ruska po boľševickej revolúcii. Od roku 2007 žije a pôsobí v Moskve. Na myšlienkových základoch tradičnej európskej náuky o cnostiach, temperamente a charaktere vybudoval koncept cnostného líderstva, ktorý prednáša po celom svete. Je tiež zakladateľom Inštitútu cnostného líderstva. Slovensko navštívil v rámci prezentácie svojej knihy Cnostné líderstvo – Stvorení pre veľkosť (vyd. Cathedra, 2015).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.