Bolo to vlani v lete na americkom juhu. Niekoľko desiatok motorových vozidiel pomaľovaných sloganmi a ovešaných americkými zástavami malo podľa pôvodného plánu prejsť južnou hranicou Spojených štátov amerických, ktorá delí USA od Mexika. Cestou mali jeho účastníci organizovať protestné zhromaždenia a burcovať verejnú mienku proti vládnej imigračnej politike, ktorá podľa nich vedie k tomu, že na hraniciach s Mexikom sa odohráva invázia.
Mexická hranica je podľa organizátorov iniciatívy Border Convoy príliš priepustná – prakticky stále cez ňu prechádzajú ilegálni imigranti.
.deväť dní na hraniciach
Konvoj bol inšpirovaný udalosťami v texaskom meste Murrieta, kde miestni obyvatelia protestovali proti tomu, aby boli v ich komunite ubytovaní ilegálni prisťahovalci. Pôvodne sa na konvoji zúčastnilo päťdesiat vozidiel, ktoré prešli po trase z Murriety do mesta McAllen. Akcia trvala deväť dní a počet účastníckych vozidiel počas tohto obdobia klesal.
Hraničný konvoj sa na svojej trase stretol s búrlivými reakciami, najmä v španielsky hovoriacich mestách. Hoci účastníci tvrdili, že ich úmysly sú humanitárne, pretože žiadajú kvalitné lekárske vyšetrenia pre prisťahovalcov, organizácie zamerané na integráciu ich obviňovali z rasizmu a šírenia poplašných správ. Členovia konvoja oznámili, že v istom meste ich ohrozovali kriminálnici z mexického drogového kartelu.
Border Convoy bola nepočetná iniciatíva, ale vyslúžila si mediálnu pozornosť. Nielen preto, že bola kontroverzná a jej účastníci bombardovali sociálne siete správami. Hlavný dôvod diskusií, ktoré vo verejnom prostredí o akcii Border Convoy vznikli, tkvel v tom, že odrážala realitu imigrácie, s ktorou sa USA ťažko vyrovnávajú
.najviac ilegálov je v Kalifornii
Americká organizácia Center for Immigration Studies v roku 2008 odhadla, že počet ilegálnych imigrantov v USA je okolo 12 miliónov. Hovorí sa však aj o číslach, ktoré dosahujú tridsať miliónov. Vyše polovica ilegálnych imigrantov pochádza z Mexika, 26 percent z ostatných krajín Latinskej Ameriky, 12 percent z Ázie. Ten malý zvyšok predstavujú Európania, Kanaďania a Afričania. Od deväťdesiatych rokov je ilegálnych imigrantov, prichádzajúcich do USA, stále o niečo viac ako legálnych. A v roku 2012 žilo podľa štatistických odhadov až 14 miliónov ľudí v rodinách, ktoré bývajú na území USA, ale v ktorých je jeden z manželov na tomto území bez povolenia. Najviac ilegálnych prisťahovalcov žije na území štátu Kalifornia – takmer tri milióny osôb. Na druhom mieste je Texas s poldruha miliónom a na treťom Florida s takmer miliónom illegal aliens, ako znie ich oficiálne označenie. A ešte jeden číselný údaj – podľa Pew Hispanic Center je približne osem percent detí narodených v USA v roku 2008 deťmi ilegálnych imigrantov. Tieto deti však získavajú americké občianstvo automaticky pri narodení.
Rodinné prostredie je však aj pre ne nepriaznivé. Ich rodičia majú väčšinou nízke vzdelanie – asi polovica „ilegálov“ nemá skončenú strednú školu a ak majú prácu, zväčša je slabo platená a neistá. Ilegálnych prisťahovalcov totiž mnohé firmy aj jednotlivci zamestnajú radi – môžu im platiť menej a neposkytujú im zamestnanecké benefity. Štatistiky ukazujú, že deti takýchto ilegálnych prisťahovalcov samy chodia do školy v priemere o celé dva roky kratšie ako deti legálnych prisťahovalcov.
.humanitárna kríza
Celkovo je situácia nepriaznivá, pre americký sociálny systém náročná a často vyvoláva odpor daňových poplatníkov. Ale minulý rok to bolo ešte horšie.
V roku 2014 – presne v ten rok, keď sa na hraniciach s Mexikom presúval Border Convoy – prepukla v tomto priestore situácia, ktorú Biely dom označil za humanitárnu krízu. V lete tohto roku prekročili hranice desiatky tisícov žien a detí. Deti boli často bez sprievodu rodičov. Väčšinou prekračovali hranice na rieke Rio Grande a neusilovali sa vyhnúť zadržaniu – práve naopak. Prichádzali totiž v presvedčení, že americké zákony sú priaznivejšie pre neplnoletých ilegálnych prisťahovalcov. Čiastočne mali pravdu – podľa zákona, prijatého ešte za administratívy Georgea W. Busha, je stanovené mimoriadne zaobchádzanie s deťmi, ilegálne prichádzajúcimi z krajín, ktoré nemajú spoločnú hranicu s USA (teda nie z Mexika či Kanady). Tieto deti nesmú byť deportované späť do krajiny svojho pôvodu a musia dostať šancu na právne zastupovanie a iné zábezpeky.
Kríza si vyžiadala veľký nárast financií určených pre pohraničnú stráž, ale aj pre azylové domy a štátom platených právnych poradcov. Niektorí neplnoletí migranti navyše prichádzali z prostredia gangov – nielenže to neboli bezbranné deti, ale boli to mladiství kriminálnici.
.napravme systém
V tejto atmosfére Američania ešte dramatickejšie prežívali debatu o reforme imigračného systému, ktorú presadzoval prezident Barack Obama. V novembri oznámil program, ktorý odhadom 45 percentám ilegálnych imigrantov umožní zostať a pracovať v USA celkom legálne. (V deväťdesiatych rokoch podobný program podpísal prezident Bush starší, vtedy sa to týkalo asi 40 percent „ilegálov“.) Barack Obama pritom využil mimoriadne prezidentské právomoci a argumentoval potrebou napraviť systém, ktorý neumožňuje imigrantom, ktorí chcú pracovať a prispievať svojej novej vlasti, aby tak robili.
Humanitárne argumenty aj ekonomické argumenty znejú pôsobivo. Najmä v južných amerických štátoch však odpor proti prisťahovalectvu ďalej silnie. Popri obavách o pracovné miesta znejú aj argumenty, že bude čoraz ťažšie rozlíšiť ilegálnych prisťahovalcov pri voľbách – v niektorých štátoch USA totiž nie je pre identifikáciu voliča vo volebnej miestnosti potrebné prakticky nič okrem trvalého pobytu na danom území. Obamovi odporcovia tvrdia, že demokrati si z ilegálov – ktorých chcú čím skôr legalizovať – vytvárajú vďačnú voličskú základňu pre svoju stranu.
Mexická hranica je podľa organizátorov iniciatívy Border Convoy príliš priepustná – prakticky stále cez ňu prechádzajú ilegálni imigranti.
.deväť dní na hraniciach
Konvoj bol inšpirovaný udalosťami v texaskom meste Murrieta, kde miestni obyvatelia protestovali proti tomu, aby boli v ich komunite ubytovaní ilegálni prisťahovalci. Pôvodne sa na konvoji zúčastnilo päťdesiat vozidiel, ktoré prešli po trase z Murriety do mesta McAllen. Akcia trvala deväť dní a počet účastníckych vozidiel počas tohto obdobia klesal.
Hraničný konvoj sa na svojej trase stretol s búrlivými reakciami, najmä v španielsky hovoriacich mestách. Hoci účastníci tvrdili, že ich úmysly sú humanitárne, pretože žiadajú kvalitné lekárske vyšetrenia pre prisťahovalcov, organizácie zamerané na integráciu ich obviňovali z rasizmu a šírenia poplašných správ. Členovia konvoja oznámili, že v istom meste ich ohrozovali kriminálnici z mexického drogového kartelu.
Border Convoy bola nepočetná iniciatíva, ale vyslúžila si mediálnu pozornosť. Nielen preto, že bola kontroverzná a jej účastníci bombardovali sociálne siete správami. Hlavný dôvod diskusií, ktoré vo verejnom prostredí o akcii Border Convoy vznikli, tkvel v tom, že odrážala realitu imigrácie, s ktorou sa USA ťažko vyrovnávajú
.najviac ilegálov je v Kalifornii
Americká organizácia Center for Immigration Studies v roku 2008 odhadla, že počet ilegálnych imigrantov v USA je okolo 12 miliónov. Hovorí sa však aj o číslach, ktoré dosahujú tridsať miliónov. Vyše polovica ilegálnych imigrantov pochádza z Mexika, 26 percent z ostatných krajín Latinskej Ameriky, 12 percent z Ázie. Ten malý zvyšok predstavujú Európania, Kanaďania a Afričania. Od deväťdesiatych rokov je ilegálnych imigrantov, prichádzajúcich do USA, stále o niečo viac ako legálnych. A v roku 2012 žilo podľa štatistických odhadov až 14 miliónov ľudí v rodinách, ktoré bývajú na území USA, ale v ktorých je jeden z manželov na tomto území bez povolenia. Najviac ilegálnych prisťahovalcov žije na území štátu Kalifornia – takmer tri milióny osôb. Na druhom mieste je Texas s poldruha miliónom a na treťom Florida s takmer miliónom illegal aliens, ako znie ich oficiálne označenie. A ešte jeden číselný údaj – podľa Pew Hispanic Center je približne osem percent detí narodených v USA v roku 2008 deťmi ilegálnych imigrantov. Tieto deti však získavajú americké občianstvo automaticky pri narodení.
Rodinné prostredie je však aj pre ne nepriaznivé. Ich rodičia majú väčšinou nízke vzdelanie – asi polovica „ilegálov“ nemá skončenú strednú školu a ak majú prácu, zväčša je slabo platená a neistá. Ilegálnych prisťahovalcov totiž mnohé firmy aj jednotlivci zamestnajú radi – môžu im platiť menej a neposkytujú im zamestnanecké benefity. Štatistiky ukazujú, že deti takýchto ilegálnych prisťahovalcov samy chodia do školy v priemere o celé dva roky kratšie ako deti legálnych prisťahovalcov.
.humanitárna kríza
Celkovo je situácia nepriaznivá, pre americký sociálny systém náročná a často vyvoláva odpor daňových poplatníkov. Ale minulý rok to bolo ešte horšie.
V roku 2014 – presne v ten rok, keď sa na hraniciach s Mexikom presúval Border Convoy – prepukla v tomto priestore situácia, ktorú Biely dom označil za humanitárnu krízu. V lete tohto roku prekročili hranice desiatky tisícov žien a detí. Deti boli často bez sprievodu rodičov. Väčšinou prekračovali hranice na rieke Rio Grande a neusilovali sa vyhnúť zadržaniu – práve naopak. Prichádzali totiž v presvedčení, že americké zákony sú priaznivejšie pre neplnoletých ilegálnych prisťahovalcov. Čiastočne mali pravdu – podľa zákona, prijatého ešte za administratívy Georgea W. Busha, je stanovené mimoriadne zaobchádzanie s deťmi, ilegálne prichádzajúcimi z krajín, ktoré nemajú spoločnú hranicu s USA (teda nie z Mexika či Kanady). Tieto deti nesmú byť deportované späť do krajiny svojho pôvodu a musia dostať šancu na právne zastupovanie a iné zábezpeky.
Kríza si vyžiadala veľký nárast financií určených pre pohraničnú stráž, ale aj pre azylové domy a štátom platených právnych poradcov. Niektorí neplnoletí migranti navyše prichádzali z prostredia gangov – nielenže to neboli bezbranné deti, ale boli to mladiství kriminálnici.
.napravme systém
V tejto atmosfére Američania ešte dramatickejšie prežívali debatu o reforme imigračného systému, ktorú presadzoval prezident Barack Obama. V novembri oznámil program, ktorý odhadom 45 percentám ilegálnych imigrantov umožní zostať a pracovať v USA celkom legálne. (V deväťdesiatych rokoch podobný program podpísal prezident Bush starší, vtedy sa to týkalo asi 40 percent „ilegálov“.) Barack Obama pritom využil mimoriadne prezidentské právomoci a argumentoval potrebou napraviť systém, ktorý neumožňuje imigrantom, ktorí chcú pracovať a prispievať svojej novej vlasti, aby tak robili.
Humanitárne argumenty aj ekonomické argumenty znejú pôsobivo. Najmä v južných amerických štátoch však odpor proti prisťahovalectvu ďalej silnie. Popri obavách o pracovné miesta znejú aj argumenty, že bude čoraz ťažšie rozlíšiť ilegálnych prisťahovalcov pri voľbách – v niektorých štátoch USA totiž nie je pre identifikáciu voliča vo volebnej miestnosti potrebné prakticky nič okrem trvalého pobytu na danom území. Obamovi odporcovia tvrdia, že demokrati si z ilegálov – ktorých chcú čím skôr legalizovať – vytvárajú vďačnú voličskú základňu pre svoju stranu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.