Dvadsiaty deviaty november 1998. FC Liverpool hrá doma s Blackburnom Rovers. Jeho tréner Gérard Houllier posiela rozcvičiť sa skupinu náhradníkov. Medzi nimi je aj jeden vyziabnutý mladík. Fanúšikovia poznajú všetkých hráčov, ale tento im uniká. Osemnásťročný hráč, ktorého krátko predtým povolali do A-tímu, dostáva od trénera Houlliera pokyn, aby vybehol na trávnik. Je to Steven Gerrard, budúca hviezda FC Liverpool.
.mladý kapitán
Anglický futbalista (1980) vyrastal v rodine, ktorá fandí tomuto anglickému klubu. Na rodinnú tradíciu však doplatil aj Gerrardov bratranec, ktorý zahynul v roku 1989 pri tragédii na štadióne Hillsborough. Pri tlačenici tu vtedy zomrelo 96 ľudí. Bol najmladšou obeťou tejto tragédie, mal iba desať rokov. Steven začínal s futbalom v rodnej dedine Whiston, kde si ho v ôsmich rokoch vyhliadli skauti liverpoolskeho klubu. Vedeli, že má veľký talent, no malý Stevie si toho musel veľa pretrpieť. Možno to z neho spravilo odolného a charakterového futbalistu. Keď mal desať rokov, takmer skončil s futbalom, keď mu po úraze lekári chceli amputovať nohu. Neskôr mal veľké problémy s príliš rýchlym rastom, čo si nakoniec odniesol jeho chrbát. Za obdobie dvoch rokov vtedy odohral len 20 zápasov.
Po debute s Blackpoolom ho Houllier zaradil do zostavy proti silnému Tottenhamu.
Jeho miestom bol stred poľa, no tréner ho zaradil na pravé krídlo, kde sa necítil vôbec dobre. Bol nervózny, niečo pokazil, no v liverpoolskom klube už dávnejšie vedeli, že mu treba dať čas. Alex Fergusson povedal, že bol iba jediný hráč, o ktorom nemal pochybnosti, že sa presadí vo veľkom futbale – Ryan Giggs. Niečo podobné si o Stevenovi Gerrardovi a jeho spoluhráčovi Michaleovi Owenovi mysleli aj liverpoolskí tréneri. Zatiaľ čo Owenova hviezda vyletela príliš rýchlo, Gerrard si na svoju príležitosť trpezlivo počkal.
Na hodine fyziky sa sila označuje písmenom F, ale v červenom liverpoolskom drese dlhé roky pôsobila iná veličina so značkou G – sila G. Gerrard dal naplno o sebe vedieť už v sezóne 2000/01, keď so svojím klubom vyhral pohár UEFA a v päťdesiatich zápasoch za Reds nastrieľal desať gólov. V roku 2003 ho zvolili za kapitána, aj keď mal len 23 rokov. Je to klasický stredopoliar, ale z futbalovej abecedy pozná takmer všetko. Vie zaútočiť, je gólovým záložníkom s fantastickou delovkou spoza šestnástky, výborným hlavičkárom a aby superlatívy boli kompletné, rovnako dobre hrá smerom dozadu.
Je skromný, tichý, sebakritický. Okrem toho má niečo, čo sa nedá naučiť, človek sa s tým musí narodiť. Gerrard je prirodzený líder. Vždy, keď tréner José Mourinho menil klub – či už to bol Real, Chelsea alebo Inter Miláno – na prvom mieste mal ako posilu vytypovaného Gerrarda. Fanúšikovia a novinári dodnes vedú spory, kto bol lepším liverpoolskym záložníkom. Kenny Dalglish alebo Steven Gerrard? Zatiaľ čo okolo Dalglisha v jeho slávnej ére 80. rokov behalo desať fantastických futbalistov, Gerrard také šťastie na spoluhráčov nemal. Jeho klub dodnes robí divnú prestupovú politiku. Preto nikdy nevyhral ligový titul, no napriek tomu svoj klub nikdy neopustil, aj keď k tomu mal zopárkrát blízko.
.noc v Istanbule
Prvýkrát to bolo v roku 2004, keď ho lákala Chelsea, ktorá s Mourinhom budovala supertím, no Steve G nakoniec zostal. Presvedčilo ho, že klub angažoval nového trénera Rafaela Beníteza. Ten nakoniec hneď vo svojej prvej sezóne doviedol tím k fantastickému víťazstvu v Lige majstrov proti AC Milánu. Počas prestávky zápasu, ktorý Reds prehrávali 0:3, bolo ticho ako v hrobe, aj Benítez mlčal. Vtedy si slovo zobral kapitán a zburcoval celý tím. Najprv sa mu podarilo snížiť na 1:3. Po penaltovej prestrelke horúca noc v Istanbule patrila aj vďaka sile G liverpoolskému tímu.
„Zápas sa zlomil najmä vďaka jeho vôli,“ povedal po finále Benítez. Bolo to jedno za najúžasnejších finále Ligy majstrov, no ani po tomto fenomenálnom víťazstve nebolo jasné, či v Liverpoole zostane. Nepáčilo sa mu, ako sa k predĺženiu zmluvy stavia jeho milovaný klub, nebol spokojný s posilami a tak v júli 2005 oznámil, že odchádza. Vo svojej knihe prezradil, že z nervozity okolo prestupu hltal tabletky na úzkosť ako cukríky. Nakoniec si to – vraj na naliehanie otca a jeho kamarátov – rozmyslel. „Budem tu hrať dovtedy, kým mi nepovedia, že ma tu už nechcú,“ povedal.
V červenom drese odohral celkovo 706 zápasov a strelil výborných 183 gólov. Najbližšie k titulu mal v minulej sezóne, keď o prvenstvo bojoval do posledných kôl, ale bolo by to príliš krásne a idylické, keby sa mu to podarilo. Paradoxne, v rozhodujúcom zápase na Chelsea sa nešťastne pošmykol, bol z toho gól, následná prehra. Sen o titule, ktorý sníval už ako malý chlapec, keď chodil na zápasy na Anfield Road, sa rozplynul. So striedavými úspechmi sa mu darilo aj v anglickej reprezentácii. Aj keď ho niektorí experti označili za najlepšieho anglického futbalistu uplynulej dekády, dlhoročné prekliatie svojej krajiny na MS alebo ME nezvrátil.
Začiatkom roka 2015 sa na stránke FC Liverpool objavila správa, o ktorej všetci vedeli, že raz príde, ale nechceli si ju pripustiť. Tridsaťštyriročný Gerrard oznámil, že sa s klubom nedohodol na predĺžení kontraktu a odchádza. Na poslednom domácom zápase v tejto sezóne proti Crystal Palace sa rozlúčil pred zaplneným štadiónom. Jeho novým domovom sa stane americký klub Los Angeles Galaxy, kam chodia mnohí futbalisti zavŕšiť svoju kariéru. No keď sa pozrieme na Davida Beckhama, ktorý sa nakoniec vrátil do Európy, je Stevieho futbalový osud stále otvorený.
.mladý kapitán
Anglický futbalista (1980) vyrastal v rodine, ktorá fandí tomuto anglickému klubu. Na rodinnú tradíciu však doplatil aj Gerrardov bratranec, ktorý zahynul v roku 1989 pri tragédii na štadióne Hillsborough. Pri tlačenici tu vtedy zomrelo 96 ľudí. Bol najmladšou obeťou tejto tragédie, mal iba desať rokov. Steven začínal s futbalom v rodnej dedine Whiston, kde si ho v ôsmich rokoch vyhliadli skauti liverpoolskeho klubu. Vedeli, že má veľký talent, no malý Stevie si toho musel veľa pretrpieť. Možno to z neho spravilo odolného a charakterového futbalistu. Keď mal desať rokov, takmer skončil s futbalom, keď mu po úraze lekári chceli amputovať nohu. Neskôr mal veľké problémy s príliš rýchlym rastom, čo si nakoniec odniesol jeho chrbát. Za obdobie dvoch rokov vtedy odohral len 20 zápasov.
Po debute s Blackpoolom ho Houllier zaradil do zostavy proti silnému Tottenhamu.
Jeho miestom bol stred poľa, no tréner ho zaradil na pravé krídlo, kde sa necítil vôbec dobre. Bol nervózny, niečo pokazil, no v liverpoolskom klube už dávnejšie vedeli, že mu treba dať čas. Alex Fergusson povedal, že bol iba jediný hráč, o ktorom nemal pochybnosti, že sa presadí vo veľkom futbale – Ryan Giggs. Niečo podobné si o Stevenovi Gerrardovi a jeho spoluhráčovi Michaleovi Owenovi mysleli aj liverpoolskí tréneri. Zatiaľ čo Owenova hviezda vyletela príliš rýchlo, Gerrard si na svoju príležitosť trpezlivo počkal.
Na hodine fyziky sa sila označuje písmenom F, ale v červenom liverpoolskom drese dlhé roky pôsobila iná veličina so značkou G – sila G. Gerrard dal naplno o sebe vedieť už v sezóne 2000/01, keď so svojím klubom vyhral pohár UEFA a v päťdesiatich zápasoch za Reds nastrieľal desať gólov. V roku 2003 ho zvolili za kapitána, aj keď mal len 23 rokov. Je to klasický stredopoliar, ale z futbalovej abecedy pozná takmer všetko. Vie zaútočiť, je gólovým záložníkom s fantastickou delovkou spoza šestnástky, výborným hlavičkárom a aby superlatívy boli kompletné, rovnako dobre hrá smerom dozadu.
Je skromný, tichý, sebakritický. Okrem toho má niečo, čo sa nedá naučiť, človek sa s tým musí narodiť. Gerrard je prirodzený líder. Vždy, keď tréner José Mourinho menil klub – či už to bol Real, Chelsea alebo Inter Miláno – na prvom mieste mal ako posilu vytypovaného Gerrarda. Fanúšikovia a novinári dodnes vedú spory, kto bol lepším liverpoolskym záložníkom. Kenny Dalglish alebo Steven Gerrard? Zatiaľ čo okolo Dalglisha v jeho slávnej ére 80. rokov behalo desať fantastických futbalistov, Gerrard také šťastie na spoluhráčov nemal. Jeho klub dodnes robí divnú prestupovú politiku. Preto nikdy nevyhral ligový titul, no napriek tomu svoj klub nikdy neopustil, aj keď k tomu mal zopárkrát blízko.
.noc v Istanbule
Prvýkrát to bolo v roku 2004, keď ho lákala Chelsea, ktorá s Mourinhom budovala supertím, no Steve G nakoniec zostal. Presvedčilo ho, že klub angažoval nového trénera Rafaela Beníteza. Ten nakoniec hneď vo svojej prvej sezóne doviedol tím k fantastickému víťazstvu v Lige majstrov proti AC Milánu. Počas prestávky zápasu, ktorý Reds prehrávali 0:3, bolo ticho ako v hrobe, aj Benítez mlčal. Vtedy si slovo zobral kapitán a zburcoval celý tím. Najprv sa mu podarilo snížiť na 1:3. Po penaltovej prestrelke horúca noc v Istanbule patrila aj vďaka sile G liverpoolskému tímu.
„Zápas sa zlomil najmä vďaka jeho vôli,“ povedal po finále Benítez. Bolo to jedno za najúžasnejších finále Ligy majstrov, no ani po tomto fenomenálnom víťazstve nebolo jasné, či v Liverpoole zostane. Nepáčilo sa mu, ako sa k predĺženiu zmluvy stavia jeho milovaný klub, nebol spokojný s posilami a tak v júli 2005 oznámil, že odchádza. Vo svojej knihe prezradil, že z nervozity okolo prestupu hltal tabletky na úzkosť ako cukríky. Nakoniec si to – vraj na naliehanie otca a jeho kamarátov – rozmyslel. „Budem tu hrať dovtedy, kým mi nepovedia, že ma tu už nechcú,“ povedal.
V červenom drese odohral celkovo 706 zápasov a strelil výborných 183 gólov. Najbližšie k titulu mal v minulej sezóne, keď o prvenstvo bojoval do posledných kôl, ale bolo by to príliš krásne a idylické, keby sa mu to podarilo. Paradoxne, v rozhodujúcom zápase na Chelsea sa nešťastne pošmykol, bol z toho gól, následná prehra. Sen o titule, ktorý sníval už ako malý chlapec, keď chodil na zápasy na Anfield Road, sa rozplynul. So striedavými úspechmi sa mu darilo aj v anglickej reprezentácii. Aj keď ho niektorí experti označili za najlepšieho anglického futbalistu uplynulej dekády, dlhoročné prekliatie svojej krajiny na MS alebo ME nezvrátil.
Začiatkom roka 2015 sa na stránke FC Liverpool objavila správa, o ktorej všetci vedeli, že raz príde, ale nechceli si ju pripustiť. Tridsaťštyriročný Gerrard oznámil, že sa s klubom nedohodol na predĺžení kontraktu a odchádza. Na poslednom domácom zápase v tejto sezóne proti Crystal Palace sa rozlúčil pred zaplneným štadiónom. Jeho novým domovom sa stane americký klub Los Angeles Galaxy, kam chodia mnohí futbalisti zavŕšiť svoju kariéru. No keď sa pozrieme na Davida Beckhama, ktorý sa nakoniec vrátil do Európy, je Stevieho futbalový osud stále otvorený.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.