Vysoká kultúra Laca Terena

 Prvý – boh spí a my sa mu len snívame a druhý, tisíce lastovičiek lietajú okolo obrovskej žulovej kocky. Koniec sveta nastane keď náhodnými dotykmi svojich krídel tú kocku zošúchajú na prach. Ten prvý je zrejme o Višnuovi spiacom na tisíchlavom hadovi Šenšúovi plávajúcom v oceáne z mlieka. Boh spí a v spánku mu z pupku vyrastá lotos, z kvetu ktorého sa narodí Brahma stvoriteľ. Oceán z mlieka je jeden zo siedmich oceánov obklopujúcich stred riadeného vesmíru a tisíchlavý had drží medzi iným, ten vesmír pokope. Višnuovi masíruje v spánku nohy jeho žena Lakšmí zrodená zo stlčeného mlieka oceánu. Višnu sa prebudí, aby stanovil nebo, až keď Brahma stvorí svet.
Pomerne jednoduché. K tomu druhému príbehu som zatial nič nenašiel, ale oba milujem.
Baví ma zobrazovať a čím som starší, tým viac. David Hockney má v Londýne výstavu svojich nových  prác a budúci rok bude mať výstavu v Royal Academy. ,,Keď maľujem, som ako Picasso. Picasso povedal, že od svojich tridsiatich do svojich deväťdesiatich sa cítil pri maľovaní ako tridsaťročný,’' hovorí sedemdesiatsedemročný maliar. Maľovanie je evidente zdraviu prospešné, môžem potvrdiť. Ale nie je to len kvôli zdravému pohybu pri natieraní farby na plátno na čerstvom vzduchu. Súvisí to s vnímaním a predstavivosťou, takými potrebnými pri činnosti, ktorá sa volá zobrazovanie.
Wiliam Blake vo svojej knihe Svadba neba a pekla píše: ,,Ak budú dvere vnímania očistené, všetko sa vyjaví človeku také, aké to je, nekonečné.’’
Imaginácia je najväčší dar, aký sme dostali, – hovorí Jan Švankmajer.
Vrelo súhlasím a dovolím si dodať, že ak boh spí a my sa mu snívame, tak odporúčam aby sme sa správali tak, aby sa v spánku usmieval a lastovičky  nech si lietajú tak, ako to dokážu len ony.
Ja idem pomaly na vidiek maľovať, dívať sa a predstavovať si. Času dosť.
Uvidíme sa o rok v Londýne. Krásny máj, priatelia.