DIG!!! LAZARUS DIG!!!
NICK CAVE & THE BAD SEEDS
MUTE RECORDS
Pred tromi rokmi vydal Nick Cave dvojalbum Abattoir Blues / The Lyre of Orpheus a aj znalcov svojej tvorby prekvapil sviežosťou a rockerskou razanciou. Minulý rok spolu s tromi kolegami z Bad Seeds vytvorili skupinu Grinderman, vydali rovnomenný album a tých istých znalcov udivili rachotivou tvrdosťou. Lazarus spája jedno s druhým. Bzučiace, zvonivé, absolútne originálne grúvy (veď kto iný vytvára elektronické podklady violovými slučkami?) a ostré rify elektrickej mandolíny vytvárajú divnosť priťahujúcu uši. Do toho Nick spieva svoje tajuplné texty o Lazarovi z New York City, ktorý nechcel byť vzkriesený, o dievčatách prinášajúcich „news from nowhere“, o Albertovi, ktorý sa vydal na západ, o Autorovi, ktorého (s kúskom čierneho humoru) obviňuje za nevychované deti aj za chladný dážď. Je to stále ten Nick Cave, ktorý spieva o tom, čo nedokážeme vypovedať. Stále ten Nick Cave, ktorý nás (koľkýkrát už?) privádza do extatického údivu.
●●●●●
.juraj Kušnierik
ROBERT PLANT/ALISON KRAUSS
RAISING SAND
DECCA
Stretnutie legendárneho ex-zeppelina so speváčkou a huslistkou Alison Krauss sa nesie prevažne v duchu ležérneho poloakustického retra, ktoré má na svedomí chlapík s nálepkou „americký originál“. Napokon, kto si cédečko pustí od konca, rýchlo zistí, že tradicionál Your Long Journey akoby vypadol zo soundtracku k filmu Braček, kde si? bratov Coenovcov. Producent a gitarista T Bone Burnett namiešal príjemný priamočiary, no súčasne rafinovaný pesničkársky album 13 songov od 50. rokov až po súčasnosť, spájajúcich folk, country, blues, rockabilly, ale najmä zdanlivo nespojiteľné: rockového veterána so šarmantnou hviezdou bluegrassu. A táto neobvyklá hudobná symbióza bola zásahom do čierneho. Mimochodom, skladba Gone Gone Gone získala Grammy v kategórii „najlepšia vokálna popová spolupráca“. Ale rozhodne sa tým nenechajte odradiť!
●●●●○
.andrej Šuba
JÁN BOLESLAV KLADIVO
ROZHĽADŇA
SLNKO RECORDS
Posledný pesničkový album nahral Kladivo v roku 2002 (Celý život na tigrovi), odvtedy sa oddal elektronickým úletom, experimentom, kompozícii súčasnej elektroakustickej muziky. Vraví, že nikdy neprestal robiť pesničky, len ich chcel nechať vyzrieť, pretože dobré pesničky predsa nemôžete robiť ako konzervy v mäsokombináte. A teraz prichádza s dvanástimi jednoduchými songmi, typickými textovými paradoxmi, úsmevnými zvratmi („prší, vonku je krásne“), melanchóliou (Dante) aj veselosťou (Motýľ). Spev, klavír, violončelo, gitaru plus geniálne texty – to všetko zvláda majster sám. Vo Vysokohorskej znie klavírna „disco“ rytmika, Farby jesene sú presvietené melodickou ľahkosťou. Nová platňa je unikátnym kúskom slovenskej hudobnej tvorby, povinným albumom každého, kto sa snaží hľadať a objavovať nové hudobné svety. Krásna zbierka pocitov a emócií.
●●●●●
.matej Lauko
BURIAL
Untrue
Hyperdub
Každá doba pochová veci neoriginálne, zameniteľné, či už dobré, alebo zlé. Takže nemá prečo prekvapiť, že najlepším minuloročným albumom minimálne v rámci DIY je kolekcia elektronického blues pod striktne metalovým názvom. Burial tvrdí, že jeho pravá identita nie je podstatná, a verejne nevystupuje. Musí nám stačiť, že tento (údajne) mladý Angličan, hviezda ostrovného undergroundového žánru dubstep, si na svojom druhom albume vzácne ctí bolestivé pesničky Otisa Reddinga a ambientnú atmosféru projektu This Mortal Coil, pričom ich nesampluje ani neimituje, ale naliehavými a hitovými nápevmi s minimom slov, akýmisi útržkami minulých i súčasných životov, svetov, lások, kde je ešte dostatok priestoru na vlastnú interpretáciu, sa k nim intenzitou výpovede zaraďuje. Táto tanečná melanchólia je dielom skutočného génia.
●●●●●
.daniel Baláž
WYCLEF JEAN
Carnival Vol. II (Memoirs Of An Immigrant)
Sony BMG
Medzi kapelami, ktoré zažiarili a zhasli počas uplynulej dekády, patrí popredné miesto Fugees. Speváčka Lauryn Hill sa postupne odvrátila od sveta šoubiznisu a nečakaný koncertný comeback, v rámci ktorého Fugees pred pár rokmi vystúpili aj v Bratislave, sa skončil rozpačito. Najproduktívnejší je stále Wyclef Jean, dokonca sa zdá, akoby chcel na svojich sólových nahrávkach ukázať, že práve on bol hlavnou tvorivou silou Fugees. Má naozaj široký záber, od hiphopu cez reggae a karibskú hudbu až po rock. Zároveň je vidieť, že sám všetko neutiahne a potrebuje spevácku osobnosť. A tak sa aj na albume Carnival Vol. II strieda kopa spevákov: Norah Jones, Mary J. Blige, Shakira, rocker Serj Tankian (System Of A Down) aj veterán Paul Simon... Je to pestrý karneval, ale človek si aj tak musí spomenúť, ako to Wyclefovi kedysi svedčalo s Lauryn Hill.
●●●○○
.vladislav Gális
LUCIE BÍLÁ
Woman
EMI
Lucie Bílá na fotkách k albumu Woman vyzerá ako stratené dvojča Jennifer Lopez na rovnako romantických fotkách k albumu Como Ama una Mujer. Inak tieto dámy veľa spoločného nemajú – Lucie Bílá je napríklad obdarená výraznejším hlasom. No ešte jedna podobnosť by sa predsa len našla: J-Lo i Lucie Bílá sú tvárne, takmer všetkého schopné, no zároveň závislé od spolupracovníkov. Na albume Woman je to autorská dvojica Ondřej Soukup/Gabriela Osvaldová. V súlade s pribúdajúcimi rokmi speváčky je tu menej jašenia a viac šansónu, hoci spievaného skôr muzikálovo. Väčšina materiálu však pôsobí rutinérsky a zaradenie dvoch prevzatých skladieb (dávny hit Stop! speváčky Sam Brown a Adagio barokového skladateľa Tomasa Albioniho) účelovo. Jednoducho, hra na istotu. Na istotu, že cieľovú skupinu (ženy v strednom veku) oslovia emócie v speváčkinom hlase.
●○○○○
.vladislav Gális
NICK CAVE & THE BAD SEEDS
MUTE RECORDS
Pred tromi rokmi vydal Nick Cave dvojalbum Abattoir Blues / The Lyre of Orpheus a aj znalcov svojej tvorby prekvapil sviežosťou a rockerskou razanciou. Minulý rok spolu s tromi kolegami z Bad Seeds vytvorili skupinu Grinderman, vydali rovnomenný album a tých istých znalcov udivili rachotivou tvrdosťou. Lazarus spája jedno s druhým. Bzučiace, zvonivé, absolútne originálne grúvy (veď kto iný vytvára elektronické podklady violovými slučkami?) a ostré rify elektrickej mandolíny vytvárajú divnosť priťahujúcu uši. Do toho Nick spieva svoje tajuplné texty o Lazarovi z New York City, ktorý nechcel byť vzkriesený, o dievčatách prinášajúcich „news from nowhere“, o Albertovi, ktorý sa vydal na západ, o Autorovi, ktorého (s kúskom čierneho humoru) obviňuje za nevychované deti aj za chladný dážď. Je to stále ten Nick Cave, ktorý spieva o tom, čo nedokážeme vypovedať. Stále ten Nick Cave, ktorý nás (koľkýkrát už?) privádza do extatického údivu.
●●●●●
.juraj Kušnierik
ROBERT PLANT/ALISON KRAUSS
RAISING SAND
DECCA
Stretnutie legendárneho ex-zeppelina so speváčkou a huslistkou Alison Krauss sa nesie prevažne v duchu ležérneho poloakustického retra, ktoré má na svedomí chlapík s nálepkou „americký originál“. Napokon, kto si cédečko pustí od konca, rýchlo zistí, že tradicionál Your Long Journey akoby vypadol zo soundtracku k filmu Braček, kde si? bratov Coenovcov. Producent a gitarista T Bone Burnett namiešal príjemný priamočiary, no súčasne rafinovaný pesničkársky album 13 songov od 50. rokov až po súčasnosť, spájajúcich folk, country, blues, rockabilly, ale najmä zdanlivo nespojiteľné: rockového veterána so šarmantnou hviezdou bluegrassu. A táto neobvyklá hudobná symbióza bola zásahom do čierneho. Mimochodom, skladba Gone Gone Gone získala Grammy v kategórii „najlepšia vokálna popová spolupráca“. Ale rozhodne sa tým nenechajte odradiť!
●●●●○
.andrej Šuba
JÁN BOLESLAV KLADIVO
ROZHĽADŇA
SLNKO RECORDS
Posledný pesničkový album nahral Kladivo v roku 2002 (Celý život na tigrovi), odvtedy sa oddal elektronickým úletom, experimentom, kompozícii súčasnej elektroakustickej muziky. Vraví, že nikdy neprestal robiť pesničky, len ich chcel nechať vyzrieť, pretože dobré pesničky predsa nemôžete robiť ako konzervy v mäsokombináte. A teraz prichádza s dvanástimi jednoduchými songmi, typickými textovými paradoxmi, úsmevnými zvratmi („prší, vonku je krásne“), melanchóliou (Dante) aj veselosťou (Motýľ). Spev, klavír, violončelo, gitaru plus geniálne texty – to všetko zvláda majster sám. Vo Vysokohorskej znie klavírna „disco“ rytmika, Farby jesene sú presvietené melodickou ľahkosťou. Nová platňa je unikátnym kúskom slovenskej hudobnej tvorby, povinným albumom každého, kto sa snaží hľadať a objavovať nové hudobné svety. Krásna zbierka pocitov a emócií.
●●●●●
.matej Lauko
BURIAL
Untrue
Hyperdub
Každá doba pochová veci neoriginálne, zameniteľné, či už dobré, alebo zlé. Takže nemá prečo prekvapiť, že najlepším minuloročným albumom minimálne v rámci DIY je kolekcia elektronického blues pod striktne metalovým názvom. Burial tvrdí, že jeho pravá identita nie je podstatná, a verejne nevystupuje. Musí nám stačiť, že tento (údajne) mladý Angličan, hviezda ostrovného undergroundového žánru dubstep, si na svojom druhom albume vzácne ctí bolestivé pesničky Otisa Reddinga a ambientnú atmosféru projektu This Mortal Coil, pričom ich nesampluje ani neimituje, ale naliehavými a hitovými nápevmi s minimom slov, akýmisi útržkami minulých i súčasných životov, svetov, lások, kde je ešte dostatok priestoru na vlastnú interpretáciu, sa k nim intenzitou výpovede zaraďuje. Táto tanečná melanchólia je dielom skutočného génia.
●●●●●
.daniel Baláž
WYCLEF JEAN
Carnival Vol. II (Memoirs Of An Immigrant)
Sony BMG
Medzi kapelami, ktoré zažiarili a zhasli počas uplynulej dekády, patrí popredné miesto Fugees. Speváčka Lauryn Hill sa postupne odvrátila od sveta šoubiznisu a nečakaný koncertný comeback, v rámci ktorého Fugees pred pár rokmi vystúpili aj v Bratislave, sa skončil rozpačito. Najproduktívnejší je stále Wyclef Jean, dokonca sa zdá, akoby chcel na svojich sólových nahrávkach ukázať, že práve on bol hlavnou tvorivou silou Fugees. Má naozaj široký záber, od hiphopu cez reggae a karibskú hudbu až po rock. Zároveň je vidieť, že sám všetko neutiahne a potrebuje spevácku osobnosť. A tak sa aj na albume Carnival Vol. II strieda kopa spevákov: Norah Jones, Mary J. Blige, Shakira, rocker Serj Tankian (System Of A Down) aj veterán Paul Simon... Je to pestrý karneval, ale človek si aj tak musí spomenúť, ako to Wyclefovi kedysi svedčalo s Lauryn Hill.
●●●○○
.vladislav Gális
LUCIE BÍLÁ
Woman
EMI
Lucie Bílá na fotkách k albumu Woman vyzerá ako stratené dvojča Jennifer Lopez na rovnako romantických fotkách k albumu Como Ama una Mujer. Inak tieto dámy veľa spoločného nemajú – Lucie Bílá je napríklad obdarená výraznejším hlasom. No ešte jedna podobnosť by sa predsa len našla: J-Lo i Lucie Bílá sú tvárne, takmer všetkého schopné, no zároveň závislé od spolupracovníkov. Na albume Woman je to autorská dvojica Ondřej Soukup/Gabriela Osvaldová. V súlade s pribúdajúcimi rokmi speváčky je tu menej jašenia a viac šansónu, hoci spievaného skôr muzikálovo. Väčšina materiálu však pôsobí rutinérsky a zaradenie dvoch prevzatých skladieb (dávny hit Stop! speváčky Sam Brown a Adagio barokového skladateľa Tomasa Albioniho) účelovo. Jednoducho, hra na istotu. Na istotu, že cieľovú skupinu (ženy v strednom veku) oslovia emócie v speváčkinom hlase.
●○○○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.