Nedeľný večer bol pre mnohých šokom: prvé exit-polly totiž ukazovali až šesťpercentný náskok Dudu pred Komorowskim. Duda napokon získal 51,5 percenta, a tesne vyhral. Prekvapenie je to už preto, že Komorowski bol obľúbený prezident a favorit volieb, ktorý dlho odmietal vôbec vysloviť meno kandidáta PiS, aby mu zbytočne nepomáhal. A Duda, naopak, bol ešte pred pár mesiacmi celoštátne neznámy politik, ktorý zaujal v eurovoľbách na juhu krajiny, kde sa v svojom okrsku prekrúžkoval z druhého na prvé miesto. Dnes je všetko inak a Duda je piaty prezident Poľska od pádu komunizmu a jeho víťazstvo mení niekoľko základných téz, ktoré platili o Poľsku v posledných rokoch.
.vyhral Duda, prehrala Platforma
V prvom rade ľudia už nemajú strach z návratu Práva a spravodlivosti k moci. Po roku 2007 platilo, že Kaczynski patrí do kúta a treba urobiť všetko preto, aby sa on alebo jeho človek nevrátili k moci. Tento strach živili najmä médiá a Donald Tusk. Vznikol tak systém, ktorý konzervoval rozdelenie krajiny až po hranicu tichej studenej vojny. Tento systém prijali všetci – od médií, cez intelektuálov až po zvyšok spektra. Kaczynski mal nulový koaličný potenciál a imidž autoritárskeho despotu. A tento obraz, paradoxne, nepodporovali len jeho názoroví oponenti, ale v poslednom čase najmä jeho bývalí spojenci. Napríklad Michal Kamiński, bývalý spin-doktor bratov Kaczynských, ktorý dlhé roky spoluvytváral tvrdú líniu Práva a spravodlivosti, dnes poradca premiérky Ewy Kopaczovej, ktorá nahradila Donalda Tuska. Alebo Kazimierz Marcinkiewicz, bývalý premiér za Kaczynského stranu, ktorý tvrdil, že každý politik, ktorého Kaczynski vyberie, bude iba jeho bábkou.
Tento systém fungoval efektívne a zdalo sa, že PiS sa mení na stranu, ktorá sama túži po gete. Osobitne, keď prišlo na interpretácie smolenskej katastrofy a podozrenia z toho, že mohlo ísť o atentát na prezidenta Lecha Kczynského.
Lenže dnes je všetko inak. Kaczynski nadviazal pred pár mesiacmi spoluprácu s viacerými malými stranami, na čele ktorých stoja bývalí politici PiS-u aj Občianskej platformy. A do prezidentských volieb postavil Andrzeja Dudu, nie veľmi výrazného, ale celkom iste slušného a pre verejnosť akceptovateľného politika. A Duda dokázal získať voličov aj za hranicami elektorátu PiS. A čo je ešte prekvapivejšie, dokázal výrazne poraziť liberálnejšieho Komorowského vo voličskej skupine 18-29-ročných. Ako je to možné?
Túto poľskú politickú senzáciu vysvetľuje pre .týždeň Michal Szuldrzynski, komentátor denníka Rzeczpospolita: „Andrzej Duda by nikdy nevyhral bez kandidatúry Pawla Kukiza, antiestablišmentového kandidáta, ktorý skončil s vyše 20 percentami tretí v poradí. Kukiz namobilizoval mnoho voličov proti vláde Občianskej platformy a väčšina z nich preto nemala problém v druhom kole voliť proti prezidentovi Komorowskému, dlhoročnému politikovi Platformy. Títo ľudia by sami od seba nikdy politika PiS nevolili, teraz mu však pomohli zvíťaziť,“ vysvetľuje Szuldrzynski. „Vyhral Duda, ale nie PiS,“ dodáva. Napokon, Jaroslaw Kaczynski sa celú kampaň držal bokom, až na dve či tri výnimky verejne nevystupoval, dokonca aj pri pietnych spomienkach na smolenskú katastrofu zachytili fotografi Andrzeja Dudu skôr s dcérou zosnulého prezidenta Martou Kaczynskou, ako s jeho bratom Jaroslawom.
.čo sa stane v októbri
Mnohí v tom vidia nádej, že Duda sa od Kaczynského odkloní a nebude prezidentom PiS-u. „Dajme Dudovi šancu,“ napísal popredný komentátor ľavicového denníka Gazeta Wyborcza Pawel Wronski. A šéfredaktor poľského Newsweeku Tomasz Lis, ktorý nikdy neskrýval svoje pohŕdanie Dudovou stranou, nového prezidenta vyzýva, aby bol prezidentom všetkých, nielen svojich voličov, „pretože dom, ktorému hovoríme Poľsko, je naším spoločným domom“. A pateticky dodáva, že najvážnejším je pre prezidenta prvé prikázanie Desatora.
Čo bude znamenať Dudovo zvolenie pre poľskú politiku? Celkom iste posun doprava. Duda už vyhlásil, že chce rovnocennejšie vzťahy Varšavy s Berlínom a silnejšiu spoluprácu s Londýnom a Washingtonom. Dá sa očakávať, že bude kritikom koaličnej vlády Ewy Kopaczovej a vôbec aktívnym politikom so silným mandátom. Napokon, v 43 rokoch je jedným z najmladších prezidentov na svete. Mimochodom, niekoľko desiatok konzervatívnych poslancov Občianskej platformy už verejne vyhlásilo, že nebude podporovať liberálnu agendu svojej strany. Duda však nie je len tradične založený katolík, ktorý má jasno v kultúrno-etických témach, je to aj politik novej generácie. Po Walesovi, Kaczynskom či Kwasniewskom a Tuskovi, ktorí boli aktívni pred rokom 1989, prichádza politik, ktorý mal v tom čase sedemnásť a chodil do školy. Na poľskú politiku sa pozerá inak a jedno z jeho základných volebných hesiel bol „dialóg“. Záujmy svojich voličov však pozná, najmä v sociálnej oblasti: zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov ostro odmieta a naopak žiada, aby zamestnanci, ktorí zarobia 800 až 2 000 eur ročne (!), nemali mzdu zdanenú. Štát by tým podľa neho pomohol miliónom ľudí, ktorí nezažili pozitívny dopad transformácie. Ministerstvo financií však jeho návrh odmietlo, vraj by stál 5 miliárd eur. Aj tento spor ukazuje, že Poľsko čakajú zmeny.
O tom, aké veľké budú, sa rozhodne v októbri, keď budú parlamentné voľby. Pozornosť sa už dnes upiera na Pawla Kukiza, ktorý sa stal podľa prieskumov najdôveryhodnejším politikom a okolo ktorého práve vzniká nová politická sila.
.vyhral Duda, prehrala Platforma
V prvom rade ľudia už nemajú strach z návratu Práva a spravodlivosti k moci. Po roku 2007 platilo, že Kaczynski patrí do kúta a treba urobiť všetko preto, aby sa on alebo jeho človek nevrátili k moci. Tento strach živili najmä médiá a Donald Tusk. Vznikol tak systém, ktorý konzervoval rozdelenie krajiny až po hranicu tichej studenej vojny. Tento systém prijali všetci – od médií, cez intelektuálov až po zvyšok spektra. Kaczynski mal nulový koaličný potenciál a imidž autoritárskeho despotu. A tento obraz, paradoxne, nepodporovali len jeho názoroví oponenti, ale v poslednom čase najmä jeho bývalí spojenci. Napríklad Michal Kamiński, bývalý spin-doktor bratov Kaczynských, ktorý dlhé roky spoluvytváral tvrdú líniu Práva a spravodlivosti, dnes poradca premiérky Ewy Kopaczovej, ktorá nahradila Donalda Tuska. Alebo Kazimierz Marcinkiewicz, bývalý premiér za Kaczynského stranu, ktorý tvrdil, že každý politik, ktorého Kaczynski vyberie, bude iba jeho bábkou.
Tento systém fungoval efektívne a zdalo sa, že PiS sa mení na stranu, ktorá sama túži po gete. Osobitne, keď prišlo na interpretácie smolenskej katastrofy a podozrenia z toho, že mohlo ísť o atentát na prezidenta Lecha Kczynského.
Lenže dnes je všetko inak. Kaczynski nadviazal pred pár mesiacmi spoluprácu s viacerými malými stranami, na čele ktorých stoja bývalí politici PiS-u aj Občianskej platformy. A do prezidentských volieb postavil Andrzeja Dudu, nie veľmi výrazného, ale celkom iste slušného a pre verejnosť akceptovateľného politika. A Duda dokázal získať voličov aj za hranicami elektorátu PiS. A čo je ešte prekvapivejšie, dokázal výrazne poraziť liberálnejšieho Komorowského vo voličskej skupine 18-29-ročných. Ako je to možné?
Túto poľskú politickú senzáciu vysvetľuje pre .týždeň Michal Szuldrzynski, komentátor denníka Rzeczpospolita: „Andrzej Duda by nikdy nevyhral bez kandidatúry Pawla Kukiza, antiestablišmentového kandidáta, ktorý skončil s vyše 20 percentami tretí v poradí. Kukiz namobilizoval mnoho voličov proti vláde Občianskej platformy a väčšina z nich preto nemala problém v druhom kole voliť proti prezidentovi Komorowskému, dlhoročnému politikovi Platformy. Títo ľudia by sami od seba nikdy politika PiS nevolili, teraz mu však pomohli zvíťaziť,“ vysvetľuje Szuldrzynski. „Vyhral Duda, ale nie PiS,“ dodáva. Napokon, Jaroslaw Kaczynski sa celú kampaň držal bokom, až na dve či tri výnimky verejne nevystupoval, dokonca aj pri pietnych spomienkach na smolenskú katastrofu zachytili fotografi Andrzeja Dudu skôr s dcérou zosnulého prezidenta Martou Kaczynskou, ako s jeho bratom Jaroslawom.
.čo sa stane v októbri
Mnohí v tom vidia nádej, že Duda sa od Kaczynského odkloní a nebude prezidentom PiS-u. „Dajme Dudovi šancu,“ napísal popredný komentátor ľavicového denníka Gazeta Wyborcza Pawel Wronski. A šéfredaktor poľského Newsweeku Tomasz Lis, ktorý nikdy neskrýval svoje pohŕdanie Dudovou stranou, nového prezidenta vyzýva, aby bol prezidentom všetkých, nielen svojich voličov, „pretože dom, ktorému hovoríme Poľsko, je naším spoločným domom“. A pateticky dodáva, že najvážnejším je pre prezidenta prvé prikázanie Desatora.
Čo bude znamenať Dudovo zvolenie pre poľskú politiku? Celkom iste posun doprava. Duda už vyhlásil, že chce rovnocennejšie vzťahy Varšavy s Berlínom a silnejšiu spoluprácu s Londýnom a Washingtonom. Dá sa očakávať, že bude kritikom koaličnej vlády Ewy Kopaczovej a vôbec aktívnym politikom so silným mandátom. Napokon, v 43 rokoch je jedným z najmladších prezidentov na svete. Mimochodom, niekoľko desiatok konzervatívnych poslancov Občianskej platformy už verejne vyhlásilo, že nebude podporovať liberálnu agendu svojej strany. Duda však nie je len tradične založený katolík, ktorý má jasno v kultúrno-etických témach, je to aj politik novej generácie. Po Walesovi, Kaczynskom či Kwasniewskom a Tuskovi, ktorí boli aktívni pred rokom 1989, prichádza politik, ktorý mal v tom čase sedemnásť a chodil do školy. Na poľskú politiku sa pozerá inak a jedno z jeho základných volebných hesiel bol „dialóg“. Záujmy svojich voličov však pozná, najmä v sociálnej oblasti: zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov ostro odmieta a naopak žiada, aby zamestnanci, ktorí zarobia 800 až 2 000 eur ročne (!), nemali mzdu zdanenú. Štát by tým podľa neho pomohol miliónom ľudí, ktorí nezažili pozitívny dopad transformácie. Ministerstvo financií však jeho návrh odmietlo, vraj by stál 5 miliárd eur. Aj tento spor ukazuje, že Poľsko čakajú zmeny.
O tom, aké veľké budú, sa rozhodne v októbri, keď budú parlamentné voľby. Pozornosť sa už dnes upiera na Pawla Kukiza, ktorý sa stal podľa prieskumov najdôveryhodnejším politikom a okolo ktorého práve vzniká nová politická sila.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.