.Šialená zadlženosť nemocníc? Skorumpované verejné obstarávanie? Žobrácke platy sestričiek? Že na ministerstve zastal čas a skapal pes? Prosím vás! Len pred tromi týždňami vyšli na svetlo božie výsledky kontrol hygienikov, ktoré okrem iného ukázali, že zdravotníci často nedodržiavajú zásady hygieny a dezinfekcie rúk, a už aj je tu ministerský návrh na novelu príslušnej vyhlášky. A aby sa neprepásla ani jediná vzácna minúta, ministerstvo vydalo pre zdravotníkov návod ako si správne umývať a dezinfikovať ruky. Denník SME uviedol, že si treba „na suchú dlaň naniesť najmenej tri milimetre alkoholového dezinfekčného prípravku a pol minúty si ho rozostierať po rukách. Zvýšenú pozornosť venovať najmä končekom prstov a palcov.“
Nečudujem sa tejto horlivosti ministerstva zdravotníctva, veď kto už vie o čistých rukách viac ako ono! Keď nás v detstve rodičia hnali do kúpeľne pokrikom: „Čistota pol života,“ odpoveď znela: „A špina celý!“ Však, milé ministerstvo?
Je trápne, ak sa Slovensko (Fico) bráni prijať 300 utečencov z Afriky, ktorých nám „zakvótovala“ Európska komisia... Ale: optika sa trochu mení, keď si uvedomíme, že je to podiel, ktorý na nás pripadá z celkového počtu 20 000 utečencov a že sa uvažuje o rozdelení kvót pre ďalších 40 000. Pričom utečenecké tábory na Malte, v Taliansku, v Grécku praskajú vo švíkoch a na líbyjskom pobreží čakajú na svoje chatrné lode státisíce ľudí.
Je sebecké zatvárať pred utečencami dvere, keď nám ich v auguste 1968 po vpáde sovietskych tankov vľúdne otvorilo Rakúsko, Švajčiarsko, západné Nemecko... Ale: ak zvolíme jemnejší rozlišovací raster, vysvitne, že spomínané krajiny prijímali ľudí z totožného civilizačného okruhu, ktorí sa bez väčších problémov pracovne, duchovne, kultúrne, jazykovo integrovali do hostiteľských krajín. Poviem to politicky nekorektne: je menší problém prijať tisíc Rusov, utekajúcich pred Putinom, než sto moslimov z Afriky. Ak je toto rasizmus, je mi ľúto. Od 11. 9. 2001 sa svet zmenil: nevinné obete z newyorských Dvojičiek, z madridskej železničnej stanice, z londýnskeho metra či z redakcie Charie Hebdo kričia v mojej duši.
Lepšie ako Jefim Fištejn 21. mája v týždenníku Reflex to nepoviem: „Kde je řečeno, že neschopnost národů z jakýchkoli důvodů postarat se o sebe automaticky zakládá jejich nárok na hromadné stěhování se za lepším? Zdá se, že princip neosobní solidarity, jakkoli bohulibý, může spůsobit vice škody než užitku: čím více solidarity Evropanů, tím delší je fronta žadatelů o ni.“
.opozičný kandidát Karol Mitrík sa stal novým šéfom NKÚ. No čo už malo tých 83 Ficových kolesíkov robiť, keď im ho jednohlasne navrhol predseda opozičnej SDKÚ Pavol Frešo?
Tri roky od Frešovho nástupu na čelo strany sledujeme zosuv SDKÚ do parlamentného podpalubia (a zakrátko zrejme aj do politického zabudnutia). Predseda sa však zrejme na nízku rýchlosť zbezvýznamňovania svojej strany už nedokázal pozerať, a tak sa opásal výbušninou (made in Smer) a stranu jednoducho odpálil. Na rozdiel od džihádistu to nebol samovražedný útok, ba neboli ani obete, keďže SDKÚ sa neuveriteľne rýchlo mení na schránkovú stranu.
„Z akých dôvodov to spáchal taký starý ostrieľaný politický lišiak, akým je Frešo?“ Žeby mu zlyhal inštinkt?“ pýta sa v Denníku N politológ Miroslav Kusý? A nebude to naopak? Čo ak mu práve inštinkt prikázal urobiť niečo, čo by sa mu v povolebnej budúcnosti mohlo nejakým spôsobom oplatiť?
Nech už je to akokoľvek, zdrapy zástavy SDKÚ zdvihol zo zeme predposledný mohykán tejto strany v parlamente Ľudovít Kaník a ohlásil, že zakladá v SDKÚ názorovú platformu. Plat ostáva, formu nevidím a posledný Kaníkov politický názor som zaznamenal v roku 2002, keď ako predseda stiahol svoju Demokratickú stranu z parlamentných volieb, stal sa ministrom v Dzurindovej vláde a DS posunul do SDKÚ.
Ako to napísal starý patafyzik Alfred Jarry? „Zatrúbte riťou na trúbu, nech žije náš tatko Ubu!“
Nečudujem sa tejto horlivosti ministerstva zdravotníctva, veď kto už vie o čistých rukách viac ako ono! Keď nás v detstve rodičia hnali do kúpeľne pokrikom: „Čistota pol života,“ odpoveď znela: „A špina celý!“ Však, milé ministerstvo?
Je trápne, ak sa Slovensko (Fico) bráni prijať 300 utečencov z Afriky, ktorých nám „zakvótovala“ Európska komisia... Ale: optika sa trochu mení, keď si uvedomíme, že je to podiel, ktorý na nás pripadá z celkového počtu 20 000 utečencov a že sa uvažuje o rozdelení kvót pre ďalších 40 000. Pričom utečenecké tábory na Malte, v Taliansku, v Grécku praskajú vo švíkoch a na líbyjskom pobreží čakajú na svoje chatrné lode státisíce ľudí.
Je sebecké zatvárať pred utečencami dvere, keď nám ich v auguste 1968 po vpáde sovietskych tankov vľúdne otvorilo Rakúsko, Švajčiarsko, západné Nemecko... Ale: ak zvolíme jemnejší rozlišovací raster, vysvitne, že spomínané krajiny prijímali ľudí z totožného civilizačného okruhu, ktorí sa bez väčších problémov pracovne, duchovne, kultúrne, jazykovo integrovali do hostiteľských krajín. Poviem to politicky nekorektne: je menší problém prijať tisíc Rusov, utekajúcich pred Putinom, než sto moslimov z Afriky. Ak je toto rasizmus, je mi ľúto. Od 11. 9. 2001 sa svet zmenil: nevinné obete z newyorských Dvojičiek, z madridskej železničnej stanice, z londýnskeho metra či z redakcie Charie Hebdo kričia v mojej duši.
Lepšie ako Jefim Fištejn 21. mája v týždenníku Reflex to nepoviem: „Kde je řečeno, že neschopnost národů z jakýchkoli důvodů postarat se o sebe automaticky zakládá jejich nárok na hromadné stěhování se za lepším? Zdá se, že princip neosobní solidarity, jakkoli bohulibý, může spůsobit vice škody než užitku: čím více solidarity Evropanů, tím delší je fronta žadatelů o ni.“
.opozičný kandidát Karol Mitrík sa stal novým šéfom NKÚ. No čo už malo tých 83 Ficových kolesíkov robiť, keď im ho jednohlasne navrhol predseda opozičnej SDKÚ Pavol Frešo?
Tri roky od Frešovho nástupu na čelo strany sledujeme zosuv SDKÚ do parlamentného podpalubia (a zakrátko zrejme aj do politického zabudnutia). Predseda sa však zrejme na nízku rýchlosť zbezvýznamňovania svojej strany už nedokázal pozerať, a tak sa opásal výbušninou (made in Smer) a stranu jednoducho odpálil. Na rozdiel od džihádistu to nebol samovražedný útok, ba neboli ani obete, keďže SDKÚ sa neuveriteľne rýchlo mení na schránkovú stranu.
„Z akých dôvodov to spáchal taký starý ostrieľaný politický lišiak, akým je Frešo?“ Žeby mu zlyhal inštinkt?“ pýta sa v Denníku N politológ Miroslav Kusý? A nebude to naopak? Čo ak mu práve inštinkt prikázal urobiť niečo, čo by sa mu v povolebnej budúcnosti mohlo nejakým spôsobom oplatiť?
Nech už je to akokoľvek, zdrapy zástavy SDKÚ zdvihol zo zeme predposledný mohykán tejto strany v parlamente Ľudovít Kaník a ohlásil, že zakladá v SDKÚ názorovú platformu. Plat ostáva, formu nevidím a posledný Kaníkov politický názor som zaznamenal v roku 2002, keď ako predseda stiahol svoju Demokratickú stranu z parlamentných volieb, stal sa ministrom v Dzurindovej vláde a DS posunul do SDKÚ.
Ako to napísal starý patafyzik Alfred Jarry? „Zatrúbte riťou na trúbu, nech žije náš tatko Ubu!“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.