OPLATÍ SA ČÍTAŤ Márius Kopcsay: Jednouholník (KK Bagala, 2014)
„Celý jeho život v posledných rokoch ovládalo jedno veľké Nejdeto. Naučil sa s Nejdetom žiť, pestoval si ho, bol s ním ak nie priamo zadobre, tak aspoň v prímerí.” Štyri zbierky poviedok, štyri dlhšie prózy, niekoľko literárnych ocenení, no hlavne: svojské, smutnému humoru sa nevyhýbajúce zachytenie života neúspešných lúzrov s veľkými snami a plánmi, ktorých kariéra pozostáva z prehier a sklamaní. To je Márius Kopcsay. Novela Jednouholník, ktorá sa dostala do finálovej desiatky aktuálnej Anasoft litery, opisuje v dvoch časových líniách smutný život Augustína. Cestou domov (teda k milenke Silvii, ktorá ho však veľmi nemiluje) z koncertu svojej skupiny Ružomberok si – pijúc víno a becherovku – spomína na posledné roky normalizácie, na letnú brigádu v Papierničke, na albumy, čo nosil v hlave (no nikdy ich nenahral), na neúspechy v láske. Na to, ako sa jeho cesta do sivej každodennosti začala.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Láska na prvý boj (Francúzsko, réžia Thomas Cailley)
Romantické komédie nie sú práve žáner, ktorý by kinofilovia silou-mocou vyhľadávali. Niežeby bolo niečo zlé na samotnom tomto žánrovom vymedzení, horšie je to s jeho pričasto bezduchým, sladkastým, od reality odtrhnutým napĺňaním. Ale zas na druhej strane, keď sa zadarí, srdce to pohladí. A v prípade debutu Thomasa Cailleya Láska na prvý boj (2014) sa zadarilo. V skratke je to ako vždy: ona a on sa stretnú a za rohom prešľapuje láska. Všetko ostatné je sviežo jedinečné. On, Arnaud, veselý, priateľský mladík, spolu s bratom po otcovej smrti zdedí tesársku dielňu. Dostanú zákazku: záhradný altánok pri bazéne. Ona, Madeleine, je zachmúrená, podozrievavá, drsná, očakávajúca koniec sveta. Je odhodlaná prichádzajúcu apokalypsu stoj čo stoj prežiť. Pláva, behá, nadeľuje si tvrdú životosprávu. Zdokonaliť sa chce na vojenskom cvičení. Arnaud je zamilovaný, Madeleine sa ponára na dno bazéna, na chrbte má ruksak a v ňom ťažké škridle...
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA VIDIEŤ Stoka Revival
Prvý júnový víkend bude v bratislavskej Cvernovke patriť návratu legendárneho a mnohými milovaného divadla Stoka. Akého návratu? Veď Stoka nikde neodišla! Po zbúraní budovy divadla na Pribinovej ulici Blaho Uhlár tvoril nové inscenácie s novými ľuďmi v klube A4, no predovšetkým v Cvernovke, ktorá je aktuálnym domovom tohto unikátneho divadla. Počas víkendu tam bude možné uvidieť všetkých päť aktuálnych inscenácií Stoky, dokument z jej účinkovania na Fringe Festivale v New Yorku, zo svojej knihy bude čítať Ivana Gibová, svoje staré aj nové piesne zahrajú Živé kvety. Po každom predstavení bude diskusia. Stoka žije. Ak neveríte, zájdite do Cvernovky. Kompletný program nájdete na stránke stoka.sk.
.jk
OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ Dni starej hudby
Dvadsiaty ročník medzinárodného festivalu Dni starej hudby prinesie od 2. do 8. júna do Bratislavy barokovú hudbu. V Redute uvedie Musica aeterna skladby Samuela Capricorna, prvého skladateľa európskeho významu, ktorý pôsobil na našom území, v Dóme sv. Martina zaznie veľkolepé Händlovo oratórium Júda Makabejský s Czech Ensemble Baroque, organistka Monika Melcová odohrá recitály v Kaplnke sv. Ladislava. Bachova hudba na festivale nemôže, samozrejme, chýbať. Návštevníci si ju budú môcť vypočuť v interpretácii maďarského súboru Orfeo Orchestra (kantáty vo Veľkom evanjelickom kostole) a vynikajúceho iránskeho čembalistu Mahan Esfahani, ktorý v Dvorane VŠMU zahrá nádherné Goldbergovské variácie. Stará hudba, nové zážitky.
.andrej Šuba
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Martina Javor: White Lies Covered Eyes (Go2Stage)
Na prednej strane obalu svojho debutového albumu má Martina Javor zatvorené oči za zarosenými okuliarmi, na zadnej má hornú polovicu tváre prekrytú hustými vlasmi. Prvá fotka evokuje zasnenú tínedžerku, druhá mladú ženu, ktorá už rozumie životu. Martina je pritom jedna aj druhá. Aj jej hudba na tomto albume: jemné pesničky môžu na prvé počutie znieť prosto a trochu naivne (aj vďaka ležérnemu spevu), temnejšie tóny sa objavia až pri pozornejšom počúvaní. Tri veci sú nesporné: Martina je talentovaná pesničkárka, jej pesničkám prospela elektronická produkcia (Maroš Hečko, Matúš Široký), jej anglické texty zakrývajú (či odhaľujú?) druhú, drsnejšiu stránku krehkej, usmievavej Martiny (ktovie ako by po slovensky spievala „My mind is fucked up anyway” alebo „Go on, move to Prague / They may gonna love your slutty swag”). V každom prípade ide o ďalší z podarených debutov, ktoré vznikli aj vďaka Efemku, Demovnici a jej projektu go2stage.
.jk
„Celý jeho život v posledných rokoch ovládalo jedno veľké Nejdeto. Naučil sa s Nejdetom žiť, pestoval si ho, bol s ním ak nie priamo zadobre, tak aspoň v prímerí.” Štyri zbierky poviedok, štyri dlhšie prózy, niekoľko literárnych ocenení, no hlavne: svojské, smutnému humoru sa nevyhýbajúce zachytenie života neúspešných lúzrov s veľkými snami a plánmi, ktorých kariéra pozostáva z prehier a sklamaní. To je Márius Kopcsay. Novela Jednouholník, ktorá sa dostala do finálovej desiatky aktuálnej Anasoft litery, opisuje v dvoch časových líniách smutný život Augustína. Cestou domov (teda k milenke Silvii, ktorá ho však veľmi nemiluje) z koncertu svojej skupiny Ružomberok si – pijúc víno a becherovku – spomína na posledné roky normalizácie, na letnú brigádu v Papierničke, na albumy, čo nosil v hlave (no nikdy ich nenahral), na neúspechy v láske. Na to, ako sa jeho cesta do sivej každodennosti začala.
.jk
OPLATÍ SA VIDIEŤ Láska na prvý boj (Francúzsko, réžia Thomas Cailley)
Romantické komédie nie sú práve žáner, ktorý by kinofilovia silou-mocou vyhľadávali. Niežeby bolo niečo zlé na samotnom tomto žánrovom vymedzení, horšie je to s jeho pričasto bezduchým, sladkastým, od reality odtrhnutým napĺňaním. Ale zas na druhej strane, keď sa zadarí, srdce to pohladí. A v prípade debutu Thomasa Cailleya Láska na prvý boj (2014) sa zadarilo. V skratke je to ako vždy: ona a on sa stretnú a za rohom prešľapuje láska. Všetko ostatné je sviežo jedinečné. On, Arnaud, veselý, priateľský mladík, spolu s bratom po otcovej smrti zdedí tesársku dielňu. Dostanú zákazku: záhradný altánok pri bazéne. Ona, Madeleine, je zachmúrená, podozrievavá, drsná, očakávajúca koniec sveta. Je odhodlaná prichádzajúcu apokalypsu stoj čo stoj prežiť. Pláva, behá, nadeľuje si tvrdú životosprávu. Zdokonaliť sa chce na vojenskom cvičení. Arnaud je zamilovaný, Madeleine sa ponára na dno bazéna, na chrbte má ruksak a v ňom ťažké škridle...
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA VIDIEŤ Stoka Revival
Prvý júnový víkend bude v bratislavskej Cvernovke patriť návratu legendárneho a mnohými milovaného divadla Stoka. Akého návratu? Veď Stoka nikde neodišla! Po zbúraní budovy divadla na Pribinovej ulici Blaho Uhlár tvoril nové inscenácie s novými ľuďmi v klube A4, no predovšetkým v Cvernovke, ktorá je aktuálnym domovom tohto unikátneho divadla. Počas víkendu tam bude možné uvidieť všetkých päť aktuálnych inscenácií Stoky, dokument z jej účinkovania na Fringe Festivale v New Yorku, zo svojej knihy bude čítať Ivana Gibová, svoje staré aj nové piesne zahrajú Živé kvety. Po každom predstavení bude diskusia. Stoka žije. Ak neveríte, zájdite do Cvernovky. Kompletný program nájdete na stránke stoka.sk.
.jk
OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ Dni starej hudby
Dvadsiaty ročník medzinárodného festivalu Dni starej hudby prinesie od 2. do 8. júna do Bratislavy barokovú hudbu. V Redute uvedie Musica aeterna skladby Samuela Capricorna, prvého skladateľa európskeho významu, ktorý pôsobil na našom území, v Dóme sv. Martina zaznie veľkolepé Händlovo oratórium Júda Makabejský s Czech Ensemble Baroque, organistka Monika Melcová odohrá recitály v Kaplnke sv. Ladislava. Bachova hudba na festivale nemôže, samozrejme, chýbať. Návštevníci si ju budú môcť vypočuť v interpretácii maďarského súboru Orfeo Orchestra (kantáty vo Veľkom evanjelickom kostole) a vynikajúceho iránskeho čembalistu Mahan Esfahani, ktorý v Dvorane VŠMU zahrá nádherné Goldbergovské variácie. Stará hudba, nové zážitky.
.andrej Šuba
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Martina Javor: White Lies Covered Eyes (Go2Stage)
Na prednej strane obalu svojho debutového albumu má Martina Javor zatvorené oči za zarosenými okuliarmi, na zadnej má hornú polovicu tváre prekrytú hustými vlasmi. Prvá fotka evokuje zasnenú tínedžerku, druhá mladú ženu, ktorá už rozumie životu. Martina je pritom jedna aj druhá. Aj jej hudba na tomto albume: jemné pesničky môžu na prvé počutie znieť prosto a trochu naivne (aj vďaka ležérnemu spevu), temnejšie tóny sa objavia až pri pozornejšom počúvaní. Tri veci sú nesporné: Martina je talentovaná pesničkárka, jej pesničkám prospela elektronická produkcia (Maroš Hečko, Matúš Široký), jej anglické texty zakrývajú (či odhaľujú?) druhú, drsnejšiu stránku krehkej, usmievavej Martiny (ktovie ako by po slovensky spievala „My mind is fucked up anyway” alebo „Go on, move to Prague / They may gonna love your slutty swag”). V každom prípade ide o ďalší z podarených debutov, ktoré vznikli aj vďaka Efemku, Demovnici a jej projektu go2stage.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.