Po rokoch sa nám cesty skrížili s dávnym známym. Bolo to na istom kultúrnom podujatí, kde som vystupoval. Začalo sa to obligátnou otázkou: „Ako?“ Na ktorú zaznela odpoveď: „Óká“. Potom sa známy pochválil, že je eso a robí marketing. „Fíha, to je paráda,“ tešil som sa úprimne z jeho úspechu, no bez hlbších emócií, veď marketing už dnes robí kdekto. „A ty čo tu robíš?“ spýtal sa. „Čítam básne,“ povedal som. „Ahá, to využijem!“ povedal a pokračoval: „Ty už teraz nie si Štefan Chrappa, ty si ten Pišta Vandrák, nie?“ rýpol si. „Vandal,“ opravil som ho. „Ahá, to píšeš aj do .týždňa, však?“ „Áno,“ prikývol som. „To využijem!“ povedal. „A poznáš aj Štefana Hríba?“ „Tak poznám...“ nestihol som dokončiť myšlienku, keď mi do toho znova skočil tým svojím: „To využijem!“ A počul, že robím aj v rozhlase a mám kapelu a vydávam knihy a dokonca mám aj talkshow Obludárium. Zakaždým vyštekol vzrušene ako psík, čo sa toporí za sušienkou: „To využijem!“ Nakoniec si vypýtal telefónne číslo a keď si ho uložil, spokojne pokýval hlavou a poslednýkrát mi povedal: „To využijem! Zavolám ti!“ A ja mu na to: „Priateľu, ale ja ti nezdvihnem.“ Vyvalil oči, ovisla mu tvár, či to myslím vážne, lebo ako potom využije všetky tie veci, keď sa mi nedovolá? Milí priatelia, mohli by ste mi prosím napísať, čo robíte, koho poznáte a priložiť k tomu aj svoje telefónne číslo? Určite TO VYUŽIJEM!!!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.