Katarzia: Som na medziceste

Všetko je teraz v neistej fáze.
Som na medziceste. Aj by som z toho bola dosť nervy, keby som nebola flegmatická. Všetci odo mňa očakávajú ďalší album, zázraky, lenže ja nie som robot, robím to intuitívne, dlho mi to trvá. Mám v šuplíku zatiaľ okolo 15 skladieb, ale sú zložené pre iné nástroje. Gitara ma teraz trochu nebaví, neviem ako s ňou ďalej. Najradšej by som už iba spievala.

Rada by som lemráčila, ale nedokážem ráno zostať v posteli.
Výčitky ma donútia vyliezť. Snažím sa mať sebadisciplínu, a tak si delím deň a pokúšam sa aspoň hodinu behať, aspoň hodinu cvičiť na gitare, aspoň hodinu čítať, niečo napísať, nie vždy sa mi to podarí. Teraz je také blbé obdobie, mám dosť veľa voľna a ja radšej vorkoholíčim, lebo vtedy nemyslím na blbosti.

Keď behám, netrpím.
Veľmi mi pomáha tá hodinka, som sama so sebou. Keď sa mi niekedy nechce, v duchu si hovorím, minule si to vydržala, tak prestaň sa vyhovárať a makaj. Running aplikácie som si vymazala, počúvam hudbu a počas nej rozmýšľam nad vlastnými textami. Keď sa práve nevenujem behaniu, tak sa dosť prejedám. Moje obľúbené jedlo je banán, niekedy ich zjem za deň aj päť.

Nemám rada hluk a veľa ľudí pokope.
Začne sa mi krútiť hlava. Keď som v nejakom hlučnom klube a musíme na seba kričať, chce sa mi okamžite vypariť a už nikdy tam nevkročiť. V nákupnom centre, keď sa ku tomu ešte pridá neónové svetlo, mám závraty. Mám rada Apple store, ale sama tam nechodím, lebo tam pracujú samí chlapci a ja sa hanbím s nimi rozprávať. Vleziem tam iba, keď som s niekým, kukám, čo je nové a ako to funguje.

Mám dve orchidey.
Páči sa mi ich kvet a viem, že nie je náročné sa o ne starať, keď už nekvitnú, aspoň prežijú. Minulý rok som mala nádhernú záhradu na balkóne, investovala som do nej veľa energie. Striekala som vošky, kúpila hnojivo, neprečítala si návod a nerozriedené ho naliala ku koreňom. Do dňa boli všetky mŕtvoly, cintorín krásy. Keď som to zbadala, rozrevala som sa, mala som pocit, že som zavraždila niečo živé. Nechala som to tam ako pripomienku, že sa mám viac sústrediť.

Monogamný vzťah som kedysi považovala za smiešny.
Teraz to mám naopak. Ak sa vo vzťahu niečo nastaví liberálne a ľudia sa dohodnú, je to v poriadku. Ale je zbabelé a úbohé, ak si ľudia klamú. Tiež som to robila, lebo som bola mladá a hlúpa. Potom to niekto urobil mne a odvtedy to chápem. Nie som moralistka, nech si každý robí, čo chce, no ak sa niečo také deje v mojom okolí, toho človeka si už nevážim. Ak je medzi ľuďmi lož, ničí to obidvoch, nech sa tvária akokoľvek liberálne a cool, nie je to zdravé. Poznám aj prípady, že niekto s niekým žije a pred jeho očami bezcitne odíde s niekým iným. To mi príde obdobne hnusné ako krádež auta.

Na pýchu si dávam veľký pozor.
Keď som začínala hrať, bolo to pre mňa niečo nové, začínala som mať smiešne polomanieriky a správala sa občas arogantne. Potom som si uvedomila, že hrať na pódiu pre ľudí neznamená, že mám právo sa správať ako kretén. Môj hudobný život je výsledkom šťastných náhod. Totálne o sebe pochybujem, vo všetkom. Keď mám dojem, že som niečo urobila super, hneď si spomeniem na tých ľudí, čo sa trepú z Afriky do Európy na nafukovačke a uvedomím si, že mám byť pokorná a skromne si vážiť môj život, aj všetkých, čo sa tu o niečo snažia.