Michala Trubana som stretol prvýkrát minulý týždeň. Bolo to na súkromnej párty asi dvadsiatky kreatívnych ľudí, zväčša podnikateľov, ktorej dominovala otázka, ako a kam posunúť Slovensko. Mimochodom, čo znamená, ak sa na súkromnej párty namiesto zábavy rieši stav a budúcnosť krajiny?
Priamo tam som si s Michalom dohodol rozhovor. Bol som zvedavý na človeka, pre ktorého je férové prostredie pre všetkých viac než neférový zisk pre seba. A trochu som predpokladal, čo mi povie. Ale Michal ma prekvapil. Nehovoril o narovnávaní podnikateľského prostredia ani o škandinávskej morálke, a nehovoril dokonca ani o svojich zásadách. Hovoril o radosti z tvorivosti a kvality, o duševnej vyrovnanosti a tiež o šťastí, ktoré nepochádza z peňazí.
Michal Truban má 30 rokov. Patrí ku generácii, ktorá už vyrástla v slobodných pomeroch a dokázala ich využiť na svoju realizáciu. Nespolieha sa na štát, skôr sa mu vyhýba. Z rozhovoru (nájdete ho na stranách ...) však necítiť sebeckosť a zodpovednosť iba za seba, ale aj za celok. Nie je to národ, nemá to pevné hranice, ale je to celok.
To, čo Michal Truban urobil, je pozoruhodné. Tridsaťročný človek sa vzoprel zabehnutému korupčnému systému a ukázal, že jeden sen z roku 1989, teda sebavedomí mladí ľudia, nepoškodení lživým režimom, nemusí byť iba utópiou. Ukázal tiež, že posadnutosť štátnymi zákazkami, eurofondmi a rýchlym ziskom nie je nevyhnutnou mentalitou podnikateľa. Napokon, aj skromná samozrejmosť, s akou hovorí o svojom konaní, je inšpiratívna.
Keď som z Websupportu odchádzal, vracala sa mi opakovane jediná otázka: Je svet Michala Trubana výnimkou, alebo podobné prostredia pribúdajú a môžu tak nahradiť sebazničujúci model, na ktorom Slovensko už od Mečiara funguje?
Neviem. Proti hovorí fakt, že v straníckej politike podobných ľudí takmer nikto nereprezentuje, za hovorí tá súkromná párty.
Po rokoch nudy veľmi zaujímavá zrážka.
Priamo tam som si s Michalom dohodol rozhovor. Bol som zvedavý na človeka, pre ktorého je férové prostredie pre všetkých viac než neférový zisk pre seba. A trochu som predpokladal, čo mi povie. Ale Michal ma prekvapil. Nehovoril o narovnávaní podnikateľského prostredia ani o škandinávskej morálke, a nehovoril dokonca ani o svojich zásadách. Hovoril o radosti z tvorivosti a kvality, o duševnej vyrovnanosti a tiež o šťastí, ktoré nepochádza z peňazí.
Michal Truban má 30 rokov. Patrí ku generácii, ktorá už vyrástla v slobodných pomeroch a dokázala ich využiť na svoju realizáciu. Nespolieha sa na štát, skôr sa mu vyhýba. Z rozhovoru (nájdete ho na stranách ...) však necítiť sebeckosť a zodpovednosť iba za seba, ale aj za celok. Nie je to národ, nemá to pevné hranice, ale je to celok.
To, čo Michal Truban urobil, je pozoruhodné. Tridsaťročný človek sa vzoprel zabehnutému korupčnému systému a ukázal, že jeden sen z roku 1989, teda sebavedomí mladí ľudia, nepoškodení lživým režimom, nemusí byť iba utópiou. Ukázal tiež, že posadnutosť štátnymi zákazkami, eurofondmi a rýchlym ziskom nie je nevyhnutnou mentalitou podnikateľa. Napokon, aj skromná samozrejmosť, s akou hovorí o svojom konaní, je inšpiratívna.
Keď som z Websupportu odchádzal, vracala sa mi opakovane jediná otázka: Je svet Michala Trubana výnimkou, alebo podobné prostredia pribúdajú a môžu tak nahradiť sebazničujúci model, na ktorom Slovensko už od Mečiara funguje?
Neviem. Proti hovorí fakt, že v straníckej politike podobných ľudí takmer nikto nereprezentuje, za hovorí tá súkromná párty.
Po rokoch nudy veľmi zaujímavá zrážka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.