na prekvapenie všetkých v polovici minulého týždňa zo svojej funkcie odstúpil dlhoročný prezident FIFA Sepp Blatter. S jeho odchodom sa skončila dlhá éra, počas ktorej sa na úkor pôvodných ideálov futbal rozšíril do celého sveta. Ak chceme pochopiť, prečo je FIFA taká prehnitá a skorumpovaná, musíme sa vrátiť hlbšie do minulosti, keď bol jej prezidentom brazílsky športový funkcionár João Havelange.
Tento právnik a bývalý olympionik sa šéfom FIFA stal v roku 1974, keď sa mu vo voľbách podarilo poraziť svojho anglického predchodcu Sira Stanleyho Forda Rousa. Havelange vyhral vďaka svojmu revolučnému programu, ktorým sa pokúsil rozšíriť futbal do všetkých kútov sveta. Kvôli tomu strávil na diplomatických cestách približne tri roky, počas ktorých hľadal podporu pre svoju kandidatúru. Okrem toho sa mu podarilo vyťažiť aj z Rousovej slabosti. Ten od svojho nástupu do funkcie v roku 1961 loboval za prijatie Juhoafrickej republiky. Napriek tomu, že civilizovaný svet túto krajinu pre apartheid prinajmenšom ignoroval. Havelangovi stačilo osloviť zvyšok Afriky a predsednícky post bez problémov získal. Stal sa tak prvým neeurópskym prezidentom celosvetového futbalového zväzu.
.spojenectvá v prvom rade
Novozvolený prezident musel na začiatku zápasiť s vážnymi finančnými problémami. Organizácia nemala na konte takmer žiadne peniaze a dovedna za ňu v tom čase pracovalo iba dvanásť zamestnancov. Pod jeho vedením sa FIFA postupne premenila na obrovskú celosvetovú organizáciu. Havelange si v nej na základe štedrých dotácií od jednotlivých futbalových zväzov vytvoril sieť oddaných podporovateľov. Tí za neho zdvihli ruku vždy, keď to bolo potrebné. Jedným z dôvodov, prečo sa udržal vo funkcii predsedu dlhých 24 rokov, bola aj skutočnosť, že dobre vychádzal so všetkými, ktorí mali moc a peniaze. Už prvé Majstrovstvá sveta pod jeho vedením boli sporné. V roku 1978 sa turnaj konal v Argentíne napriek tomu, že v krajine vládla vojenská junta, ktorej vinou prišlo o život viac ako päť a pol tisíca ľudí. Zatiaľ čo na štadióne v Bueno Aires sa zápasilo o titul majstra sveta, v neďalekej škole prerobenej na tábor sa tiesnili tisíce odporcov vojenského režimu. Ani to Havelangovi nezabránilo, aby si z vtedajšieho argentínskeho prezidenta Carlosa Lacosteho o štyri roky neskôr nespravil svojho viceprezidenta.
K ďalším veľkým Havelangovým priateľom patril aj brazílsky kriminálnik Castor de Andrade, šéf ilegálnej stávkovej spoločnosti, od ktorej dostával rôzne dary. Andradeho neskôr odsúdili na šesť rokov väzenia za vydieranie. Havelange dokázal vo svojej fukcii vytvoriť silné spojenectvo so sponzormi ako Adidas a Coca-Cola, ktoré naliali do zväzu potrebné milióny. No skutočne veľké peniaze začali do FIFA prúdiť po založení švajčiarskej marketingovej spoločnosti ISL. Tá priniesla zväzu najprv desiatky a neskôr stovky miliónov dolárov. Havelange sa roky tváril, že s korupciou nemá nič spoločné. Až v roku 1999 holandské médiá uverejnili informáciu, podľa ktorej prijal viacero darov vrátane diamantov od amsterdamskej olympijskej delegácie za lobing, aby sa hry konali v tomto meste (Havelange bol aj členom Medzinárodného olympijského výboru). Obvinenie sa nikdy nepotvrdilo, no v roku 2012 sa prevalila iná aféra, v ktorej Havelangovo meno hralo významnú úlohu. FIFA bola donútená zverejniť dokumenty, podľa ktorých Havelange a jeho zať (a zároveň šéf brazílskeho futbalu) Ricardo Teixeira dostali v deväťdesiatych rokoch celkovo 22 miliónov švajčiarskych frankov za úplatky spojené s ISL. Vo veku 93 rokov tak bol Brazílčan donútený opustiť čestné miesto predsedu FIFA.
Keď v roku 1998 prepustil miesto svojmu nástupcovi, zanechal za sebou organizáciu, v ktorej sa sen o športe, ktorý svetom šíri humanitné myšlienky, rozplynul v úplatkárstve, sprenevere financií, kupovaní hlasov a vyberaní „všimného“ za sprostredkovanie televíznych práv. Jeho nástupca však nemal najmenší nárok sa na tento stav sťažovať. Od roku 1975 sa na formovaní FIFA priamo podieľal. A nikdy nedal najavo, že by s jej smerovaním nesúhlasil. Práve naopak.
.zisková neziskovka
„Je tu s nami aj istý pán Blatter. V našej malej skupine bude číslom 12. Očividne je dobrý v získavaní peňazí. Dúfajme, že je to pravda," predstavuje Havelange krátko po svojom zvolení predsedníctvu svojho zväzu tichého Švajčiara. Scéna pochádza z filmu F2014, ktorý minulý rok na priamu objednávku FIFA natočil francúzsky režisér Frédéric Auburtin. Napriek tomu, že film je zásluhou patetickosti a romantizácie príbehu futbalovej asociácie miestami skutočne nepozerateľný, v niektorých scénach je až nepríjemne presný. Napríklad v tej, v ktorej Havelange predstavuje predsedníctvu človeka, z ktorého si o šesť rokov spraví generálneho sekretára. Ak by sa totiž niekto pokúsil charakterizovať Blatterovo pôsobenie v štruktúrach FIFA jedným slovom, boli by to peniaze. Talent na ich získavanie a taktickú redistribúciu dopomohol Švajčiarovi k tomu, aby sa postupne stal najmocnejším človekom svetového futbalu. Štyridsať rokov sa Blatterovi darilo v každom jednom príhovore poukázať na kvantum investícií, ktorými podporil najpopulárnejší šport v chudobných častiach sveta. Všetky „ale" prebíjal zástupom spokojných afrických či ázijských zväzov, ktorým napĺňal pôvodnú filozofiu FIFA o futbale, ako hre pre celý svet. Hlavnú zásluhu na tom, že FIFA má v súčasnosti 209 členov (o 16 viac, než Organizácia spojených národov) má skutočne Švajčiarova politika. Navonok FIFA pôsobí ako demokratická inštitúcia, kde každá krajina má svoj hlas, no v jej vnútri to funguje inak.
„Miestny národný tím nikdy nehral na svetovom šampionáte. Aj keby sa všetkých 58-tisíc obyvateľov týchto ostrovov rozhodlo prísť na futbalový zápas, nedokázali by zaplniť najväčšie svetové štadióny," píše v reportáži z Kajmanských ostrovov americký denník New York Times. Napriek tomu v tomto karibskom miništáte FIFA od roku 2002 preinvestovala vyše dva milióny dolárov. Podobných prípadov sú v novodobej histórii svetovej futbalovej asociácie stovky. Vďaka faktu, že funguje ako zvláštna verzia neziskovej organizácie nezávislej od vôle národných vlád, dokázala FIFA s Blatterom v čele fungovať ako legálna forma mafie. Umnou kombináciou cielených dotácií a politiky „niečo za niečo" švajčiarsky prezident ešte zdokonalil Havelangov model, ktorý sa ešte pred mesiacom javil ako nezničiteľný. FIFA platila a zväzy poslúchali. Potom však prišiel týždeň, počas ktorého sa takmer všetko zmenilo.
.prečo odstupovať
Všetko sa začalo v stredu 27. mája, keď švajčiarska polícia dva dni pred kongresom FIFA v Zürichu zatkla siedmich vplyvných funkcionárov. Tí boli obvinení z korupcie pri predaji vysielacích a reklamných práv či podvodov pri hlasovaní o prideľovaní práva na usporiadanie nasledujúcich svetových šampionátov. V pozadí vyšetrovania stála FBI, ktorá využila skutočnosť, že časť finančných tokov smerovala aj cez americké banky. Napriek tomu, že polícia z zürišského hotela vyviedla vysoké kádre hierarchie futbalovej asociácie (vrátane Jeffreyho Webba, predsedu severoamerickej futbalovej konfederácie a jedného z najfavorizovanejších Blatterových nástupcov), skúsený Švajčiar zostával aspoň navonok pokojný. Vedomý si svojej neotrasiteľnej pozície vnútri FIFA do piatka úspešne ignoroval všetky hlasy volajúce po jeho abdikácii. Dva dni mediálnej masáže ustál s prehľadom žraloka, ktorý svoje vody po štyridsiatich rokoch pozná ako nik iný. Prevažne európska búrka nevôle s jeho praktikami nestihla k africkým a ázijským brehom za taký krátky čas ani len doraziť. Keď bol sedemdesiatdeväťročný Blatter napokon v piatok večer výraznou väčšinou hlasov delegátov zvolený aj piatykrát do svojej funkcie, nikto sa veľmi nečudoval.
„Prečo by som mal odstupovať? To by predsa znamenalo, že sa priznávam k tomu, že som konal nesprávne," tvrdil ešte v sobotu po hlasovaní znovuzvolený prezident. Svet sa už pomaly začínal zmierovať s tým, že korupčný model FIFA prežije ďalšie štyri roky, počas ktorých sa bude pomaly hľadať nástupca, ktorý by pri ďalšej voľbe oslovil širšie spektrum krajín. Napriek tomu, že z Európy prichádzali hlasy volajúce po bojkote najbližších majstrovstiev sveta, veci sa aspoň naoko okamžite vrátili do zabehnutých koľají. Nie však vo svete Seppa Blattera. Ten vycítil, že tentoraz sa k nemu spravodlivosť dostala až nebezpečne blízko.
V pondelok vyšlo najavo pochybné prepojenie medzi FIFA a nadáciou manželov Clintonovcov, ktorí mali v roku 2010 údajne dopomôcť Kataru k získaniu práva na usporiadanie majstrovstiev sveta. Na účte The Clinton Foundation pribudli v krátkom čase peniaze od FIFA, ako i katarskej vlády. O deň neskôr vyšla správa, podľa ktorej FBI začala vyšetrovanie voči súčasnému generálnemu sekretárovi FIFA Jérômovi Valckemu. Ten bol údajne ústrednou postavou jednej z najväčších vetiev amerického vyšetrovania, ktorá sa zaoberá korumpovaním funkcionárov pri hlasovaní o dejisku majstrovstiev sveta v roku 2010 (Za hlas pre Juhoafrickú republiku mal delegát z Trinidadu a Tobaga dostať desať miliónov dolárov.).
.cudzí film
Napriek sťahujúcej sa slučke, ktorá sa postupne blížila aj k samotnej hlave futbalovej chobotnice, v utorok podvečer správa o jeho odstúpení celý svet šokovala. „Náš zväz si vážim viac, než čokoľvek iné na tomto svete. Preto chcem konať len to, čo je pre FIFA a svetový futbal najsprávnejšie," povedal pateticky krátko pred ohlásením svojej abdikácie Blatter. Zatiaľ ťažko predpovedať, či ho k odstúpeniu skutočne viedli altruistické pohnútky, alebo obyčajný strach z toho, že by sa FBI pri svojom vyšetrovaní mohla prepracovať až k jeho menu. Obraz pragmatického Švajčiara, ktorý má svoje hlasy vždy vopred spočítané, napovedá skôr o druhej možnosti. Najmä po tom, čo sa deň po jeho odstúpení priznal bývalý americký funkcionár Chuck Blazer, v súčasnosti spolupracujúci s FBI, k prijatiu úplatkov pri voľbe o dejiská MS v rokoch 1998 (Francúzsko) a 2010 (Južná Afrika).
Blatter bude podľa vlastných slov iniciovať špeciálny kongres FIFA, na ktorom sa bude hlasovať o jeho nástupcovi. Podľa portálu SportsCenter, ktorý už stihol na voľbu deviateho prezidenta FIFA vypísať stávkové kurzy, je najväčším favoritom na (konečne) uvoľnený post súčasný prezident UEFA Michel Platini, nasledovaný Blatterovým neúspešným protikandidátom z ostatných volieb, jordánskym princom Alim a portugalským internacionálom Luisom Figom.
Film F2014 sa končí scénou z mája 2004. V nej Sepp Blatter pomaly vytiahne z obálky papier s menom krajiny, ktorá práve v hlasovaní získala právo usporiadať Majstrovstvá sveta v roku 2010. Nasleduje strih na jasajúcu a vuvuzelami trúbiacu delegáciu Juhoafrickej republiky. Čo by už dnes bývalý prezident FIFA dal za to, aby sa aj jeho skutočný príbeh končil podobne. Vlastnou neschopnosťou odísť sa však dostal do filmu, ktorého režiséra si neobjednal. Také niečo ľudia vo FIFA už dlho nezažili.
Sepp Blatter/
Narodil sa 10. marca 1936. Je švajčiarsky futbalový funkcionár, ktorý pôsobil v štruktúrach FIFA od roku 1975. V roku 1998 bol po prvýkrát zvolený za prezidenta tejto najmocnejšej svetovej futbalovej asociácie. Vo svojej funkcii vydržal napriek obvineniam z korupcie až do minulého utorka, keď na tlačovej konferencii nečakane ohlásil svoju abdikáciu.