Francúz Jules Rimet (1873 – 1956) bol synom chudobného predavača. Vyštudoval právo, no neskôr ho uchvátili Coubertinove športové myšlienky o športe, ktorý spája národy a nerobí rozdiely medzi spoločenskými triedami. Na prelome storočí založil v Paríži klub Červená hviezda, kde bolo viac športov, a Rimetovi, ktorý síce nikdy profesionálne nekopol do lopty, učaroval hlavne futbal. Tento funkcionár ešte nebol pri tom, keď sa 21. mája 1904 v parížskom atletickom klube stretli futbaloví prezidenti zo siedmich krajín a založili organizáciu FIFA (The Federation Internationale de Footbal Association), ktorá na vo svojich začiatkoch bojovala o prežitie a priazeň kolísky futbalu – Anglicka.
Plány na zorganizovanie vlastného turnaja stroskotali na prvej svetovej vojne, no futbalu sa darilo aj v zákopoch – v roku 1915 francúzski a nemeckí futbalisti odohrali na území nikoho priateľský zápas. Jedným z francúzskych vojakov na fronte bol aj Rimet, ktorý sa po skončení vojny sa stal predsedom francúzskeho futbalového zväzu a v roku 1921 nakoniec aj tretím šéfom FIFA. Na medzinárodnej úrovni sa futbalu darilo hlavne na olympijských hrách (1924, 1928), ktoré vyhralo mužstvo Uruguaja. Keď Američania vyhlásili, že nasledujúce Olympijské hry v Los Angeles sa uskutočnia bez futbalu, o ktorý nebol vtedy USA takmer žiadny záujem, Rimet oprášil myšlienku medzinárodného turnaja. Vtedajšia futbalová veľmoc Uruguaj v roku 1930 oslavovala storočnicu nezávislosti a ich funkcionári Rimetovi navrhli, že World Cup zorganizujú v Montevideu s tým, že mužstvám zaplatia všetky náklady. Európa bola najprv nadšená, no keď kluby zistili, že by museli pustiť hráčov na tri mesiace preč, väčšina krajín sa stiahla. Zo starého kontinentu nakoniec odcestovali na lodi len štyri európske tímy (Francúzsko, Belgicko, Rumunsko, Juhoslávia).
Finále Uruguaja s Argentínou spôsobilo v oboch krajinách nepokoje, no celkovo sa prvé majstrovstvá sveta vo futbale hodnotili ako veľký úspech. Ďalší turnaj sa konal o štyri roky neskôr v Taliansku, no fašisti ich premenili na oslavu svojho režimu. Na Rimeta padol tieň podozrenia, že turnaj odklepol Talianom preto, že mal sympatie k Mussolinimu. O štyri roky sa situácia opakovala. Nemeckí futbalisti sa pozdravili zdvihnutou pravicou a Rakúsko sa na turnaji ani nezúčastnilo, pretože ho medzitým pohltil nemecký „anšlus“.
Počas druhej svetovej vojny sa FIFA presťahovala z Paríža do Zürichu a s výnimkou organizovania zopár priateľských zápasov bolo toto združenie v podstate nečinné. Keď sa svet trochu vylízal z útrap vojny, ďalší turnaj sa konal až v roku 1950 v Brazílii. Boli to Rimetove posledné majstrovstvá sveta vo funkcii predsedu FIFA. V roku 1954 odstúpil z funkcie a o dva roky zomrel. Za jeho pôsobenia sa FIFA rozšírili až na 82 členov a s výnimkou Talianska v roku 1934 neudiali sa pod jeho vedením žiadne machinácie. Rimet sa snažil držať svetový futbal mimo peňazí a veľkej politiky. Na jeho pamiatku premenovali sošku pre víťazov majstrovstiev sveta Niké, ktorú tento funkcionár niesol v roku 1930 do Uruguaja vo svojej osobnej taške, na Trofej Julesa Rimeta.
Plány na zorganizovanie vlastného turnaja stroskotali na prvej svetovej vojne, no futbalu sa darilo aj v zákopoch – v roku 1915 francúzski a nemeckí futbalisti odohrali na území nikoho priateľský zápas. Jedným z francúzskych vojakov na fronte bol aj Rimet, ktorý sa po skončení vojny sa stal predsedom francúzskeho futbalového zväzu a v roku 1921 nakoniec aj tretím šéfom FIFA. Na medzinárodnej úrovni sa futbalu darilo hlavne na olympijských hrách (1924, 1928), ktoré vyhralo mužstvo Uruguaja. Keď Američania vyhlásili, že nasledujúce Olympijské hry v Los Angeles sa uskutočnia bez futbalu, o ktorý nebol vtedy USA takmer žiadny záujem, Rimet oprášil myšlienku medzinárodného turnaja. Vtedajšia futbalová veľmoc Uruguaj v roku 1930 oslavovala storočnicu nezávislosti a ich funkcionári Rimetovi navrhli, že World Cup zorganizujú v Montevideu s tým, že mužstvám zaplatia všetky náklady. Európa bola najprv nadšená, no keď kluby zistili, že by museli pustiť hráčov na tri mesiace preč, väčšina krajín sa stiahla. Zo starého kontinentu nakoniec odcestovali na lodi len štyri európske tímy (Francúzsko, Belgicko, Rumunsko, Juhoslávia).
Finále Uruguaja s Argentínou spôsobilo v oboch krajinách nepokoje, no celkovo sa prvé majstrovstvá sveta vo futbale hodnotili ako veľký úspech. Ďalší turnaj sa konal o štyri roky neskôr v Taliansku, no fašisti ich premenili na oslavu svojho režimu. Na Rimeta padol tieň podozrenia, že turnaj odklepol Talianom preto, že mal sympatie k Mussolinimu. O štyri roky sa situácia opakovala. Nemeckí futbalisti sa pozdravili zdvihnutou pravicou a Rakúsko sa na turnaji ani nezúčastnilo, pretože ho medzitým pohltil nemecký „anšlus“.
Počas druhej svetovej vojny sa FIFA presťahovala z Paríža do Zürichu a s výnimkou organizovania zopár priateľských zápasov bolo toto združenie v podstate nečinné. Keď sa svet trochu vylízal z útrap vojny, ďalší turnaj sa konal až v roku 1950 v Brazílii. Boli to Rimetove posledné majstrovstvá sveta vo funkcii predsedu FIFA. V roku 1954 odstúpil z funkcie a o dva roky zomrel. Za jeho pôsobenia sa FIFA rozšírili až na 82 členov a s výnimkou Talianska v roku 1934 neudiali sa pod jeho vedením žiadne machinácie. Rimet sa snažil držať svetový futbal mimo peňazí a veľkej politiky. Na jeho pamiatku premenovali sošku pre víťazov majstrovstiev sveta Niké, ktorú tento funkcionár niesol v roku 1930 do Uruguaja vo svojej osobnej taške, na Trofej Julesa Rimeta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.