Celý balíček má stáť asi 200 miliónov eur. Podľa premiéra Roberta Fica si ho Slovensko môže dovoliť aj vďaka úspechom vlády pri konsolidácii verejných financií. No takýto triumfalizmus by bol skutočne namieste len vtedy, keby vláda dokázala hospodáriť s prebytkom. Vtedy by dobrý národohospodár mohol dumať, či prebytok využije na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia občanov, alebo im ho rozdá v podobe sociálnych služieb. Lenže realita dnešného Slovenska je iná. Vláda už podľa zákona o štátnom rozpočte na tento rok počítala s tým, že o necelé 3 miliardy eur viac minie na výdavkoch, než získa na príjmoch. „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nedávno poukázala na riziká v štátnom rozpočte, ktoré sa budú prenášať aj do ďalších rokov,“ hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. „Plánovaný deficit na úrovni 2,5 percenta HDP bude zrejme prekročený a ak by sa vykupovali pozemky pod diaľnice a došlo by ku korekciám v eurofondoch, mohol by dosiahnuť až 3,5 percenta HDP.“ Dodajme, že ak slovenský štát prekročí trojpercentnú hranicu schodku, nebude už ani ten príbeh o úspešnej konsolidácii pravdou. „Ekonomický rast, zamestnanosť i príjmy verejných financií sa vyvíjajú v tomto okamihu celkom sľubne,“ vysvetľuje Goliaš. „Je škoda, že vláda nevyužíva relatívne priaznivé obdobie na rýchlejšie zníženie verejného dlhu.“
.prejaví sa nižšia DPH?
Vlajkovou loďou vládneho balíčka má byť znížená daň z pridanej hodnoty na základné potraviny ako chlieb, pečivo, mäso, maslo či mlieko. Sadzba by sa pre tieto položky mala od januára 2016 znížiť z 20 na 10 percent, čo bude znamenať výpadok príjmov štátu okolo 60 miliónov eur. Zaujímavosťou je, že keď podobný návrh predkladal opozičný poslanec Alojz Hlina, vládni poslanci ho nepodporili. V tejto súvislosti sa natíska najmä otázka, či zníženie DPH „nepohltia“ samotní predajcovia tým, že si zvýšia marže pri nezmenených cenách. „To vždy závisí od toho, aká je miera súťaživosti na trhu,“ vysvetľuje Goliaš. „Pri tých výrobkoch, kde si predajcovia silne konkurujú, existuje vysoká pravdepodobnosť, že kupujúci zníženie DPH pocítia cez nižšie ceny.“ Porovnania so zahraničím nasvedčujú, že takéto znižovanie dane z pridanej hodnoty sa len asi z tretiny premieta do zníženia cien výrobkov alebo služieb. Nie je vylúčené, že aby ľudia opatrenie aspoň trochu pocítili, ministerstvo financií si vymyslí nejaký ťažkopádny administratívny mechanizmus, ktorý bude monitorovať a šikanovať obchodníkov neznižujúcich ceny.
Vláda chce tiež od nového roka zvýšiť minimálnu mzdu až k 400 eurám. Už vlani došlo k jej prudkému zvýšeniu na 380 eur, pričom bola zavedená odpočítateľná odvodová položka, ktorá zamestnávateľom kompenzovala zvýšenie nákladov na zamestnancov. Vďaka tomu nehrozilo, že ľudia s dovtedajšou minimálnou mzdou prídu o prácu. „No ak toto nové zvýšenie minimálnej mzdy nebudú sprevádzať ďalšie odvodové úľavy, náklady zamestnávateľov na pracovnú silu sa zvýšia, čo môže nízkopríjmových ľudí stáť zamestnanie,“, upozorňuje Goliaš. Zvýšenie minimálnej mzdy vytvára bariéru najmä pre zamestnávanie najzraniteľnejších ľudí s nízkou kvalifikáciou.
V sociálnom balíčku sa nachádzajú aj vyložené úlety, napríklad v podobe príspevku na lyžiarske kurzy pre žiakov. To je podpora pre prevádzkovateľov turistických zariadení, no rodičia školopovinných detí môžu mať aj naliehavejšie potreby, na ktoré im štát neprispeje. Obnova spoločných priestorov v štátnych nemocniciach je zase priamym výsmechom občanom, ktorí ešte pred pár mesiacmi protestovali v uliciach proti rozkrádaniu zdravotníctva. V situácii, keď sa nemocnice zadlžujú a na zdravotníctve sa priživujú rôzni vyhľadávači renty, vyznieva toto opatrenie ako stavanie potemkinovských dedín. „Do nemocníc treba naozaj investovať,“ vysvetľuje Goliaš. „No vymaľovať nestačí, musí sa zmeniť spôsob hospodárenia v zdravotníctve.“
Analytik INEKO upozorňuje aj na vzájomnú rozporuplnosť niektorých opatrení: „Súčasťou balíka sú aj vratky za plyn. Vláda na jednej strane podporuje, aby sa kúrilo plynom, potom podporuje aj obnoviteľné zdroje v podobe avizovaného príspevku na slnečné kolektory či veterné turbíny. Ľudia majú pri energiách teda aj viac šetriť, aj viac míňať.“ Problém viacerých opatrení tiež je, že pomoc od štátu dostanú aj bohatí ľudia, ktorí na ňu nie sú odkázaní.
.pár dobrých vecí
Aby sme len nekritizovali, v sociálnom balíčku je aj pár vecí, ktoré sa dajú pochváliť. Prínosným opatrením môže byť fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve. Zvýšenie materskej dávky zo 65 na 75 percent príjmu, príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov zvýšený z 230 na 280 eur či rozšírená ponuka predškolských zariadení – to všetko sú pokusy, ako odvrátiť hroziacu „demografickú zimu“. Takisto odvodové úľavy pre zamestnávanie v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Problém tých rozumnejších opatrení sociálneho balíčka je, že sú na jeho okraji. Vláda do nich mala investovať oveľa viac úsilia i zdrojov a spraviť práve z nich svoje vlajkové témy. „Dnes už zaznieva, že nás čaká aj tretí sociálny balíček,“ dodáva na záver Peter Goliaš. „Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií to nie je príliš dobré. Čakajú nás ťažké časy. Hrozia nám vysoké deficity v dôchodkoch a v zdravotníctve. Navyše stále nemáme vyrovnaný rozpočet. Vláda by sa namiesto sociálnych balíčkov mala začať zaoberať týmito hrozbami.“
.prejaví sa nižšia DPH?
Vlajkovou loďou vládneho balíčka má byť znížená daň z pridanej hodnoty na základné potraviny ako chlieb, pečivo, mäso, maslo či mlieko. Sadzba by sa pre tieto položky mala od januára 2016 znížiť z 20 na 10 percent, čo bude znamenať výpadok príjmov štátu okolo 60 miliónov eur. Zaujímavosťou je, že keď podobný návrh predkladal opozičný poslanec Alojz Hlina, vládni poslanci ho nepodporili. V tejto súvislosti sa natíska najmä otázka, či zníženie DPH „nepohltia“ samotní predajcovia tým, že si zvýšia marže pri nezmenených cenách. „To vždy závisí od toho, aká je miera súťaživosti na trhu,“ vysvetľuje Goliaš. „Pri tých výrobkoch, kde si predajcovia silne konkurujú, existuje vysoká pravdepodobnosť, že kupujúci zníženie DPH pocítia cez nižšie ceny.“ Porovnania so zahraničím nasvedčujú, že takéto znižovanie dane z pridanej hodnoty sa len asi z tretiny premieta do zníženia cien výrobkov alebo služieb. Nie je vylúčené, že aby ľudia opatrenie aspoň trochu pocítili, ministerstvo financií si vymyslí nejaký ťažkopádny administratívny mechanizmus, ktorý bude monitorovať a šikanovať obchodníkov neznižujúcich ceny.
Vláda chce tiež od nového roka zvýšiť minimálnu mzdu až k 400 eurám. Už vlani došlo k jej prudkému zvýšeniu na 380 eur, pričom bola zavedená odpočítateľná odvodová položka, ktorá zamestnávateľom kompenzovala zvýšenie nákladov na zamestnancov. Vďaka tomu nehrozilo, že ľudia s dovtedajšou minimálnou mzdou prídu o prácu. „No ak toto nové zvýšenie minimálnej mzdy nebudú sprevádzať ďalšie odvodové úľavy, náklady zamestnávateľov na pracovnú silu sa zvýšia, čo môže nízkopríjmových ľudí stáť zamestnanie,“, upozorňuje Goliaš. Zvýšenie minimálnej mzdy vytvára bariéru najmä pre zamestnávanie najzraniteľnejších ľudí s nízkou kvalifikáciou.
V sociálnom balíčku sa nachádzajú aj vyložené úlety, napríklad v podobe príspevku na lyžiarske kurzy pre žiakov. To je podpora pre prevádzkovateľov turistických zariadení, no rodičia školopovinných detí môžu mať aj naliehavejšie potreby, na ktoré im štát neprispeje. Obnova spoločných priestorov v štátnych nemocniciach je zase priamym výsmechom občanom, ktorí ešte pred pár mesiacmi protestovali v uliciach proti rozkrádaniu zdravotníctva. V situácii, keď sa nemocnice zadlžujú a na zdravotníctve sa priživujú rôzni vyhľadávači renty, vyznieva toto opatrenie ako stavanie potemkinovských dedín. „Do nemocníc treba naozaj investovať,“ vysvetľuje Goliaš. „No vymaľovať nestačí, musí sa zmeniť spôsob hospodárenia v zdravotníctve.“
Analytik INEKO upozorňuje aj na vzájomnú rozporuplnosť niektorých opatrení: „Súčasťou balíka sú aj vratky za plyn. Vláda na jednej strane podporuje, aby sa kúrilo plynom, potom podporuje aj obnoviteľné zdroje v podobe avizovaného príspevku na slnečné kolektory či veterné turbíny. Ľudia majú pri energiách teda aj viac šetriť, aj viac míňať.“ Problém viacerých opatrení tiež je, že pomoc od štátu dostanú aj bohatí ľudia, ktorí na ňu nie sú odkázaní.
.pár dobrých vecí
Aby sme len nekritizovali, v sociálnom balíčku je aj pár vecí, ktoré sa dajú pochváliť. Prínosným opatrením môže byť fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve. Zvýšenie materskej dávky zo 65 na 75 percent príjmu, príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov zvýšený z 230 na 280 eur či rozšírená ponuka predškolských zariadení – to všetko sú pokusy, ako odvrátiť hroziacu „demografickú zimu“. Takisto odvodové úľavy pre zamestnávanie v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Problém tých rozumnejších opatrení sociálneho balíčka je, že sú na jeho okraji. Vláda do nich mala investovať oveľa viac úsilia i zdrojov a spraviť práve z nich svoje vlajkové témy. „Dnes už zaznieva, že nás čaká aj tretí sociálny balíček,“ dodáva na záver Peter Goliaš. „Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií to nie je príliš dobré. Čakajú nás ťažké časy. Hrozia nám vysoké deficity v dôchodkoch a v zdravotníctve. Navyše stále nemáme vyrovnaný rozpočet. Vláda by sa namiesto sociálnych balíčkov mala začať zaoberať týmito hrozbami.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.