.čo podľa vás sleduje Rusko sankčným zoznamom 89 európskych predstaviteľov?
Kremeľ prosto ukazuje široké plecia. Je to pokus o ďalší rozkol medzi európskymi krajinami. Tie lojálnejšie, ako Slovensko či Maďarsko, nie sú zoznamom sankcionované. Naopak tie vzdorovitejšie, ako Poľsko, si „zaslúžili“ viac zakázaných politikov. Tento zoznam je pokusný balónik, nie sú tam prezidenti ani predsedovia vlád. Jeho autori čakajú na európsku reakciu. Ak bude mäkká, pokus sa vydaril a Moskva môže ešte pritvrdiť.
.viete o tom, že zoznam je údajne oveľa širší, sú na ňom predstavitelia každej členskej krajiny EÚ a NATO, pričom zatiaľ bola zverejnená iba jeho časť?
To neviem, ale čo viem určite, existujú aj iné zoznamy. Na jednom som už bol, vypovedali ma z Ruska v roku 2000. Vtedy Federálna služba bezpečnosti (FSB) vypracovala zoznam nevítaných zahraničných novinárov, bolo tam niekoľko desiatok mien. Polícia tých, čo sú na takýchto zoznamoch uvedení, nepustí do krajiny, tak ako sa to nedávno stalo na letisku Šeremetevo mojej litovskej kolegyni, europoslankyni Sandre Kalniete, ktorá letela na pohreb zavraždeného kritika Kremľu Borisa Nemcova. A nielen to. Zoznamy nevhodných osôb majú k dispozícii aj Rusku spriatelené tajné služby a pohraničiari niektorých krajín, ako sú napríklad bývalé sovietske stredoázijské republiky.
.čo pre vás osobne znamená to, že ste na tomto súčasnom zozname?
Predovšetkým je pre mňa cťou, že som sa ocitol na zozname toľkých úctyhodných osôb. Ešte vždy sme na tom lepšie ako ruskí novinári a opoziční politici. Borisa Nemcova zabili za to, čo v EP otvorene hovoria mnohí europoslanci, moju kamarátku Aničku Politkovskú zabili za to, o čom som ja a moji kolegovia otvorene písali. Dôvodov, prečo som v Rusku persona non grata je viac. Určite k nim patria moje staré novinárske „hriechy“. V priebehu celých 90. rokov som ako reportér a filmár pripomínal vojnové zločiny ruskej armády v Čečensku. Odsudzoval som teritoriálnu agresiu v Moldavsku a v gruzínskom Abcházsku. Otvorene som vzdoroval snahám Moskvy falšovať históriu. A na to prirodzene nadväzuje všetko to, čo už takmer rok zdôrazňujem v Európskom parlamente (EP). Mám na mysli predovšetkým odsúdenie ruskej agresie voči Ukrajine, nelegálnu anexiu Krymu. Niekoľkokrát som vystúpil na kyjevskom Majdane a nikdy som sa netajil sympatiami k tomuto podivuhodnému celonárodnému hnutiu, ktoré má výrazne protikomunistický charakter a vyjadruje vôľu Ukrajincov nevstupovať do akéhosi nového putinovského Sovietskeho zväzu, pracovne nazývaného Eurázijský zväz.
.kedy ste sa najvýraznejšie stretli s ruskou propagandou?
Prezident Putin bol zvolený vďaka umelo pestovanej nenávisti voči kaukazským národom. Začiatkom 90. rokov mi ruská propaganda pripomínala antisemitskú nacistickú propagandu, niesla výrazne rasistické prvky. V týchto dňoch prejednáva EP rezolúciu litovského europoslanca Gabrielisa Landsbergisa o vzťahoch EÚ a Ruska. Naša česká skupina Európskej ľudovej strany presadila do nej pozmeňovací návrh, ktorý hovorí o zosilňujúcom falšovaní histórie zo strany Ruska. Lživý ruský televízny dokument o okupácii Československa v auguste 68 považujú mnohí pobaltskí poslanci EP za psychologickú prípravu na agresiu voči Litve alebo Lotyšsku.
.venujú podľa vás európski politici a poslanci EP ruskej hrozbe dostatočnú pozornosť?
Mnohí poslanci zo starých členských krajín EÚ nemajú tú historickú skúsenosť ako my, čo pochádzame z bývalého sovietskeho bloku. Existuje tu dokonca isté súznenie medzi komunistickými a lepenovskými poslancami. Myslím si, že európski politici by sa ruskej hrozbe mali postaviť oveľa razantnejšie, predovšetkým by nemali pripustiť pokusy o zmiernenie, či dokonca zrušenie sankcií voči Rusku.
Kremeľ prosto ukazuje široké plecia. Je to pokus o ďalší rozkol medzi európskymi krajinami. Tie lojálnejšie, ako Slovensko či Maďarsko, nie sú zoznamom sankcionované. Naopak tie vzdorovitejšie, ako Poľsko, si „zaslúžili“ viac zakázaných politikov. Tento zoznam je pokusný balónik, nie sú tam prezidenti ani predsedovia vlád. Jeho autori čakajú na európsku reakciu. Ak bude mäkká, pokus sa vydaril a Moskva môže ešte pritvrdiť.
.viete o tom, že zoznam je údajne oveľa širší, sú na ňom predstavitelia každej členskej krajiny EÚ a NATO, pričom zatiaľ bola zverejnená iba jeho časť?
To neviem, ale čo viem určite, existujú aj iné zoznamy. Na jednom som už bol, vypovedali ma z Ruska v roku 2000. Vtedy Federálna služba bezpečnosti (FSB) vypracovala zoznam nevítaných zahraničných novinárov, bolo tam niekoľko desiatok mien. Polícia tých, čo sú na takýchto zoznamoch uvedení, nepustí do krajiny, tak ako sa to nedávno stalo na letisku Šeremetevo mojej litovskej kolegyni, europoslankyni Sandre Kalniete, ktorá letela na pohreb zavraždeného kritika Kremľu Borisa Nemcova. A nielen to. Zoznamy nevhodných osôb majú k dispozícii aj Rusku spriatelené tajné služby a pohraničiari niektorých krajín, ako sú napríklad bývalé sovietske stredoázijské republiky.
.čo pre vás osobne znamená to, že ste na tomto súčasnom zozname?
Predovšetkým je pre mňa cťou, že som sa ocitol na zozname toľkých úctyhodných osôb. Ešte vždy sme na tom lepšie ako ruskí novinári a opoziční politici. Borisa Nemcova zabili za to, čo v EP otvorene hovoria mnohí europoslanci, moju kamarátku Aničku Politkovskú zabili za to, o čom som ja a moji kolegovia otvorene písali. Dôvodov, prečo som v Rusku persona non grata je viac. Určite k nim patria moje staré novinárske „hriechy“. V priebehu celých 90. rokov som ako reportér a filmár pripomínal vojnové zločiny ruskej armády v Čečensku. Odsudzoval som teritoriálnu agresiu v Moldavsku a v gruzínskom Abcházsku. Otvorene som vzdoroval snahám Moskvy falšovať históriu. A na to prirodzene nadväzuje všetko to, čo už takmer rok zdôrazňujem v Európskom parlamente (EP). Mám na mysli predovšetkým odsúdenie ruskej agresie voči Ukrajine, nelegálnu anexiu Krymu. Niekoľkokrát som vystúpil na kyjevskom Majdane a nikdy som sa netajil sympatiami k tomuto podivuhodnému celonárodnému hnutiu, ktoré má výrazne protikomunistický charakter a vyjadruje vôľu Ukrajincov nevstupovať do akéhosi nového putinovského Sovietskeho zväzu, pracovne nazývaného Eurázijský zväz.
.kedy ste sa najvýraznejšie stretli s ruskou propagandou?
Prezident Putin bol zvolený vďaka umelo pestovanej nenávisti voči kaukazským národom. Začiatkom 90. rokov mi ruská propaganda pripomínala antisemitskú nacistickú propagandu, niesla výrazne rasistické prvky. V týchto dňoch prejednáva EP rezolúciu litovského europoslanca Gabrielisa Landsbergisa o vzťahoch EÚ a Ruska. Naša česká skupina Európskej ľudovej strany presadila do nej pozmeňovací návrh, ktorý hovorí o zosilňujúcom falšovaní histórie zo strany Ruska. Lživý ruský televízny dokument o okupácii Československa v auguste 68 považujú mnohí pobaltskí poslanci EP za psychologickú prípravu na agresiu voči Litve alebo Lotyšsku.
.venujú podľa vás európski politici a poslanci EP ruskej hrozbe dostatočnú pozornosť?
Mnohí poslanci zo starých členských krajín EÚ nemajú tú historickú skúsenosť ako my, čo pochádzame z bývalého sovietskeho bloku. Existuje tu dokonca isté súznenie medzi komunistickými a lepenovskými poslancami. Myslím si, že európski politici by sa ruskej hrozbe mali postaviť oveľa razantnejšie, predovšetkým by nemali pripustiť pokusy o zmiernenie, či dokonca zrušenie sankcií voči Rusku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.