Ekonómovia sa zhodnú na tom, že trhový mechanizmus umožňuje v zásade efektívne využívanie vzácnych zdrojov. Takpovediac, že „neviditeľná ruka“ trhu vedie jednotlivcov sledujúcich svoj vlastný záujem pomocou cenového mechanizmu k zvyšovaniu blahobytu celej spoločnosti. Existujú však zvláštne prípady, keď sa väčšina ekonómov takisto zhodne na tom, že trh zlyháva. Medzi tieto prípady patria aj verejné statky.
.už Socha slobody
Od územného plánovania cez políciu, súdy, majáky, chodníky, až po pouličné osvetlenie, cesty, kanalizáciu či vzdelávanie... Ekonómovia definujú verejné statky ako statky, z ktorých spotreby nie je možné vylúčiť neplatičov. Je to buď technicky nerealizovateľné, alebo príliš nákladné. Klasický argument pokračuje poukázaním na motivácie, ktorým čelia potenciálni spotrebitelia – totiž, aby sa stali čiernymi pasažiermi, ktorí vzácny statok využijú a pritom zaň nezaplatia. To, samozrejme, predstavuje problém pre podnikateľov. Tí nie sú ochotní poskytovať službu, na ktorej nemôžu zarobiť. Na konci dňa tak máme verejný statok, ktorého úžitky síce prevyšujú náklady na jeho realizáciu, no ak budú spotrebitelia aj podnikatelia sledovať svoj vlastný záujem, nebude tento statok poskytnutý. Trh zlyhal a na rad prichádza „viditeľná ruka“ štátu s jej legálnou možnosťou aplikovať donútenie...
Tento myšlienkový postup a závery z neho plynúce však boli v realite už mnohokrát vyvrátené. Ľudia, ktorí v minulosti čelili problému verejných statkov pri náznaku prekážok nezalomili rukami a nezačali blúzniť o fiktívnej spoločenskej zmluve. Namiesto toho prišli s množstvom kreatívnych inštitucionálnych a podnikateľských riešení. Dnes tak môžete nájsť odborné články o tom, ako si ľudia dobrovoľne zabezpečili hádam každý učebnicový príklad verejného statku – vrátane prímorských majákov, škôl či pouličného osvetlenia.
Podobný príklad trochu sofistikovanejšieho riešenia problému verejných statkov predstavuje dnes crowdfunding. O čo presne ide? Crowdfunding je špecifická praktika financovania rôznych projektov davom, teda pomocou relatívne veľkého množstva malých príspevkov. Dnes sa tak deje spravidla prostredníctvom internetu na web stránkach crowdfundingových platforiem. Donedávna sa drvivá väčšina kampaní zameriavala na poskytovanie súkromných statkov alebo na investovanie do nových start-upov, hľadajúcich kapitál. V posledných rokoch sa však začali objavovať aj špecializované platformy s cieľom financovať poskytovanie verejných statkov. A ukázali sa ako relatívne úspešné – umožnili dobrovoľné zabezpečenie prakticky všetkých príkladov verejných statkov z učebníc ekonómie.
Akýmsi prvým príkladom (ešte offline) crowdfundingu bola inštalácia Sochy slobody v USA. Francúzi ju na konci 19. storočia poslali Američanom, ale bez podstavca, ktorý si museli zafinancovať sami. Problémom bolo, že náklady vo výške 100-tisíc dolárov odmietol poskytnúť guvernér New Yorku, Grover Cleveland (budúci prezident USA), a rovnako aj federálna vláda. Nakoniec potrebnú sumu pomohol vyzbierať vydavateľ Joseph Pulitzer, ktorý prostredníctvom svojich novín The World usporiadal verejnú zbierku. Zapojilo sa do nej vyše 120-tisíc ľudí a s priemerným príspevkom menším ako jeden dolár vyzbierali počas piatich mesiacov 102-tisíc dolárov (v dnešných cenách vyše 6 miliónov amerických dolárov).
.aj vojsko Ukrajiny
Dnešný on-line crowdfunding ponúka síce menej honosné, ale o to praktickejšie, a preto aj zaujímavejšie príklady. Po tom, ako mesto Highland Park v USA odstránilo dve tretiny pouličných lámp pre problémy s dlhmi, sa jeho obyvatelia rozhodli vybudovať si osvetlenie sami. Ešte v roku 2012 uspeli s crowdfundingovou kampaňou na platforme Indiegogo a podarilo sa im postaviť prvú solárnu lampu v ich meste. No snaha miestnych pokračovala a v roku 2014 už na špecializovanej platforme pre verejné statky Ioby.org založili rovnako úspešnú kampaň na vybudovanie dvadsiatich lámp.
Z trochu iného súdka je crowdfundingová zbierka z Detroitu, kde fanúšikovania Robocopa zafinancovali vytvorenie takmer tonovej kovovej sochy tohto akčného hrdinu. Podarilo sa im vyzbierať 67-tisíc dolárov. Úradníci aj napriek tomu jej osadenie v poslednej chvíli stopli a socha stále čaká na svoje miesto.
Crowdfunding pomáha aj pri vybudovaní veľkého bazéna v New Yorku na rieke East River. Táto rieka je dlhodobo znečistená a neprinášala obyvateľom žiadne benefity. Preto sa partia dizajnérov rozhodla postaviť špeciálny bazén, ktorý by sám plával v tejto rieke a zároveň z nej využíval filtrovanú vodu. Prvá kampaň zameraná na vývoj a testovanie mala stanovený prah na 25-tisíc dolárov, pričom za šesť dní sa jej podarilo vyzbierať 41-tisíc. Druhá kampaň, ktorej cieľom bolo vytvorenie funkčného prototypu, si vyžadovala 250-tisíc dolárov a aj v tomto prípade sa podarilo vyzbierať celú sumu v pomerne krátkom čase. Finálna tretia časť kampane sa plánuje na rok 2016.
Crowdfunding sa však využíva aj na vážnejšie účely. Jedna oblasť v Oaklande čelila zvýšenej kriminalite a mesto s tým nedokázalo nič spraviť. Obyvatelia sa preto rozhodli ďalej nečakať na „viditeľnú ruku“ a založili vlastnú kampaň na platforme CrowdTilt. Cieľom kampane bolo vyzbierať 20-tisíc dolárov na zakúpenie služieb súkromnej polície, ktorá by hliadkovala v oblasti. Priemerný príspevok domácnosti bol 80 dolárov a obyvatelia si sami zabezpečili hliadkovanie polície 5 dní do týždňa, 12 hodín denne počas 4 mesiacov. Neskôr ich v tomto meste nasledovali ďalšie štvrte.
Dôkazy o tom, že crowdfunding nie je len doménou bohatého západného sveta, a že navyše dokáže zabezpečiť aj taký čistý verejný statok, akým je národná obrana, prichádzajú z Ukrajiny. Keď tam v druhej polovici roku 2014 rozpútali proruskí separatisti boje, nachádzala sa oficiálna armáda Ukrajiny vo veľmi zlej situácii. Bola podfinancovaná a s nedostatočnou výzbrojou. V tomto čase vznikla na Ukrajine nová crowdfundingová platforma Narodniy.org.ua. Jej hlavným cieľom je umožniť ukrajinským občanom pomôcť zlepšiť vybavenie a výzbroj ich armády. Úspešné kampane už pomohli zakúpiť uniformy, nepriestrelné vesty, špeciálne okuliare, stravu, vybavenie pre snajperov i špeciálne komando, obrnený transportér, poľnú nemocnicu, prvý ukrajinský dron a podobne. Najčastejšie sa príspevky pohybujú v rozmedzí jedného až dvoch tisícov dolárov a od spustenia kampaní sa podarilo vyzbierať 11,7 milióna amerických dolárov.
.tri dôvody
Tento úspech crowdfundingu pri zabezpečovaní verejných statkov nie je žiadna náhoda. Ide o zásluhu jeho inštitucionálnej štruktúry, ktorá mu umožňuje značné zmiernenie problému čierneho pasažiera, opísaného vyššie. Deje sa tak predovšetkým pomocou troch mechanizmov:
Po prvé, crowdfunding je verejnou zbierkou využívajúcou takzvaný prahový systém s možnosťou vrátenia peňazí, inak nazývaný aj „všetko alebo nič“ systém. To znamená, že tvorcovia kampane na platforme najskôr stanovia prah – sumu peňazí, ktorú potrebujú vyzbierať, aby dokázali poskytnúť sľubovaný verejný statok. Rovnako sa však zaviažu, že ak túto sumu nedokážu vyzbierať, tak všetky príspevky vrátia pôvodným prispievateľom. Tým pádom sa nemôže stať, že niekto prispeje a nedostane za to žiadnu protihodnotu. Takto sa verejný statok poskytovaný na crowdfundingovom základe aspoň do určitej miery priblíži súkromnému statku, kde tiež absentuje možnosť „platby za nič“.
Druhým dôležitým mechanizmom, znižujúcim problém čierneho pasažiera, je takzvaný systém odstupňovaných odmien. Crowdfundingová platforma spravidla umožňuje tvorcom kampane nastaviť špeciálne odmeny pre prispievateľov a tie sú odstupňované podľa veľkosti ich príspevku. Tento mechanizmus sa v ekonómii nazýva selektívny podnet a je v ekonomickej teórii už dlho známy ako jeden z najdôležitejších faktorov pri prekonávaní problému verejných statkov. Ide vlastne o zviazanie príspevku na verejný statok s odmenou vo forme súkromného statku. Najčastejšie sú crowdfundingové odmeny vo forme predmetov, ktoré nemôže človek získať inak, len prispením na crowdfundingovú kampaň. Sú to napríklad pamätné tričká, čiapky, tašky, podpisy, stretnutia so zakladateľmi a podobne. Vo vyššie opísaných príkladoch to bol napríklad špeciálny kontrakt s lokálnou, súkromnou políciou (trebárs možnosť im zavolať) alebo v prípade kúpaliska to boli dve kachličky s vygravírovaným menom prispievateľa, pričom jedna skončí ako trvalá súčasť bazéna.
Tretím mechanizmom je využívanie internetu s web 2.0 aplikáciami, ktoré pomohli radikálne znížiť transakčné náklady. Do začiatku 21. storočia bol internet využívaný predovšetkým len ako pasívny nástroj šírenia informácií. Išlo teda len o akési elektronické noviny. To sa však zmenilo s príchodom web 2.0 aplikácií. Tie umožnili jednoduchú, rýchlu a nízkonákladovú interakciu medzi miliónmi používateľov. Používatelia sa tak stali aktívnymi tvorcami obsahu...
Tieto tri mechanizmy spoločne vytvárajú jedinečný prostriedok, ako zabezpečiť verejné statky na dobrovoľnej báze. Preto sa zdá, že častejšie ako trh zlyháva predstavivosť ekonómov. Tí, uväznení v analytickej kazajke svojich modelov, si často nedokážu predstaviť všetky podnikateľské možnosti, ktorými ľudia z mäsa a kostí prekonávajú problémy a zlyhania trhu. Využitie crowdfundingu a jeho inštitucionálnej štruktúry pri riešení problému verejného statku je práve príkladom takej podnikateľskej aktivity, ktorá umožní realizovať inak nerealizovateľný zisk. Crowdfunding samozrejme nerieši problém verejných statkov dokonale. Také riešenie ani neexistuje. No núka sa otázka, či je vhodnou alternatívou prenechanie poskytovania týchto statkov na agentov s legálnou právomocou používať donútenie v podobe politikov a štátnych úradníkov. Očakávať totiž, že túto moc využijú len na páchanie dobra; je fakticky ako očakávať, že títo agenti z nejakého dôvodu začnú dobrovoľne prispievať práve na tie verejné statky, pre ktorých existenciu im bol priznaný monopol na donútenie.
.autor je analytik INESS.
.už Socha slobody
Od územného plánovania cez políciu, súdy, majáky, chodníky, až po pouličné osvetlenie, cesty, kanalizáciu či vzdelávanie... Ekonómovia definujú verejné statky ako statky, z ktorých spotreby nie je možné vylúčiť neplatičov. Je to buď technicky nerealizovateľné, alebo príliš nákladné. Klasický argument pokračuje poukázaním na motivácie, ktorým čelia potenciálni spotrebitelia – totiž, aby sa stali čiernymi pasažiermi, ktorí vzácny statok využijú a pritom zaň nezaplatia. To, samozrejme, predstavuje problém pre podnikateľov. Tí nie sú ochotní poskytovať službu, na ktorej nemôžu zarobiť. Na konci dňa tak máme verejný statok, ktorého úžitky síce prevyšujú náklady na jeho realizáciu, no ak budú spotrebitelia aj podnikatelia sledovať svoj vlastný záujem, nebude tento statok poskytnutý. Trh zlyhal a na rad prichádza „viditeľná ruka“ štátu s jej legálnou možnosťou aplikovať donútenie...
Tento myšlienkový postup a závery z neho plynúce však boli v realite už mnohokrát vyvrátené. Ľudia, ktorí v minulosti čelili problému verejných statkov pri náznaku prekážok nezalomili rukami a nezačali blúzniť o fiktívnej spoločenskej zmluve. Namiesto toho prišli s množstvom kreatívnych inštitucionálnych a podnikateľských riešení. Dnes tak môžete nájsť odborné články o tom, ako si ľudia dobrovoľne zabezpečili hádam každý učebnicový príklad verejného statku – vrátane prímorských majákov, škôl či pouličného osvetlenia.
Podobný príklad trochu sofistikovanejšieho riešenia problému verejných statkov predstavuje dnes crowdfunding. O čo presne ide? Crowdfunding je špecifická praktika financovania rôznych projektov davom, teda pomocou relatívne veľkého množstva malých príspevkov. Dnes sa tak deje spravidla prostredníctvom internetu na web stránkach crowdfundingových platforiem. Donedávna sa drvivá väčšina kampaní zameriavala na poskytovanie súkromných statkov alebo na investovanie do nových start-upov, hľadajúcich kapitál. V posledných rokoch sa však začali objavovať aj špecializované platformy s cieľom financovať poskytovanie verejných statkov. A ukázali sa ako relatívne úspešné – umožnili dobrovoľné zabezpečenie prakticky všetkých príkladov verejných statkov z učebníc ekonómie.
Akýmsi prvým príkladom (ešte offline) crowdfundingu bola inštalácia Sochy slobody v USA. Francúzi ju na konci 19. storočia poslali Američanom, ale bez podstavca, ktorý si museli zafinancovať sami. Problémom bolo, že náklady vo výške 100-tisíc dolárov odmietol poskytnúť guvernér New Yorku, Grover Cleveland (budúci prezident USA), a rovnako aj federálna vláda. Nakoniec potrebnú sumu pomohol vyzbierať vydavateľ Joseph Pulitzer, ktorý prostredníctvom svojich novín The World usporiadal verejnú zbierku. Zapojilo sa do nej vyše 120-tisíc ľudí a s priemerným príspevkom menším ako jeden dolár vyzbierali počas piatich mesiacov 102-tisíc dolárov (v dnešných cenách vyše 6 miliónov amerických dolárov).
.aj vojsko Ukrajiny
Dnešný on-line crowdfunding ponúka síce menej honosné, ale o to praktickejšie, a preto aj zaujímavejšie príklady. Po tom, ako mesto Highland Park v USA odstránilo dve tretiny pouličných lámp pre problémy s dlhmi, sa jeho obyvatelia rozhodli vybudovať si osvetlenie sami. Ešte v roku 2012 uspeli s crowdfundingovou kampaňou na platforme Indiegogo a podarilo sa im postaviť prvú solárnu lampu v ich meste. No snaha miestnych pokračovala a v roku 2014 už na špecializovanej platforme pre verejné statky Ioby.org založili rovnako úspešnú kampaň na vybudovanie dvadsiatich lámp.
Z trochu iného súdka je crowdfundingová zbierka z Detroitu, kde fanúšikovania Robocopa zafinancovali vytvorenie takmer tonovej kovovej sochy tohto akčného hrdinu. Podarilo sa im vyzbierať 67-tisíc dolárov. Úradníci aj napriek tomu jej osadenie v poslednej chvíli stopli a socha stále čaká na svoje miesto.
Crowdfunding pomáha aj pri vybudovaní veľkého bazéna v New Yorku na rieke East River. Táto rieka je dlhodobo znečistená a neprinášala obyvateľom žiadne benefity. Preto sa partia dizajnérov rozhodla postaviť špeciálny bazén, ktorý by sám plával v tejto rieke a zároveň z nej využíval filtrovanú vodu. Prvá kampaň zameraná na vývoj a testovanie mala stanovený prah na 25-tisíc dolárov, pričom za šesť dní sa jej podarilo vyzbierať 41-tisíc. Druhá kampaň, ktorej cieľom bolo vytvorenie funkčného prototypu, si vyžadovala 250-tisíc dolárov a aj v tomto prípade sa podarilo vyzbierať celú sumu v pomerne krátkom čase. Finálna tretia časť kampane sa plánuje na rok 2016.
Crowdfunding sa však využíva aj na vážnejšie účely. Jedna oblasť v Oaklande čelila zvýšenej kriminalite a mesto s tým nedokázalo nič spraviť. Obyvatelia sa preto rozhodli ďalej nečakať na „viditeľnú ruku“ a založili vlastnú kampaň na platforme CrowdTilt. Cieľom kampane bolo vyzbierať 20-tisíc dolárov na zakúpenie služieb súkromnej polície, ktorá by hliadkovala v oblasti. Priemerný príspevok domácnosti bol 80 dolárov a obyvatelia si sami zabezpečili hliadkovanie polície 5 dní do týždňa, 12 hodín denne počas 4 mesiacov. Neskôr ich v tomto meste nasledovali ďalšie štvrte.
Dôkazy o tom, že crowdfunding nie je len doménou bohatého západného sveta, a že navyše dokáže zabezpečiť aj taký čistý verejný statok, akým je národná obrana, prichádzajú z Ukrajiny. Keď tam v druhej polovici roku 2014 rozpútali proruskí separatisti boje, nachádzala sa oficiálna armáda Ukrajiny vo veľmi zlej situácii. Bola podfinancovaná a s nedostatočnou výzbrojou. V tomto čase vznikla na Ukrajine nová crowdfundingová platforma Narodniy.org.ua. Jej hlavným cieľom je umožniť ukrajinským občanom pomôcť zlepšiť vybavenie a výzbroj ich armády. Úspešné kampane už pomohli zakúpiť uniformy, nepriestrelné vesty, špeciálne okuliare, stravu, vybavenie pre snajperov i špeciálne komando, obrnený transportér, poľnú nemocnicu, prvý ukrajinský dron a podobne. Najčastejšie sa príspevky pohybujú v rozmedzí jedného až dvoch tisícov dolárov a od spustenia kampaní sa podarilo vyzbierať 11,7 milióna amerických dolárov.
.tri dôvody
Tento úspech crowdfundingu pri zabezpečovaní verejných statkov nie je žiadna náhoda. Ide o zásluhu jeho inštitucionálnej štruktúry, ktorá mu umožňuje značné zmiernenie problému čierneho pasažiera, opísaného vyššie. Deje sa tak predovšetkým pomocou troch mechanizmov:
Po prvé, crowdfunding je verejnou zbierkou využívajúcou takzvaný prahový systém s možnosťou vrátenia peňazí, inak nazývaný aj „všetko alebo nič“ systém. To znamená, že tvorcovia kampane na platforme najskôr stanovia prah – sumu peňazí, ktorú potrebujú vyzbierať, aby dokázali poskytnúť sľubovaný verejný statok. Rovnako sa však zaviažu, že ak túto sumu nedokážu vyzbierať, tak všetky príspevky vrátia pôvodným prispievateľom. Tým pádom sa nemôže stať, že niekto prispeje a nedostane za to žiadnu protihodnotu. Takto sa verejný statok poskytovaný na crowdfundingovom základe aspoň do určitej miery priblíži súkromnému statku, kde tiež absentuje možnosť „platby za nič“.
Druhým dôležitým mechanizmom, znižujúcim problém čierneho pasažiera, je takzvaný systém odstupňovaných odmien. Crowdfundingová platforma spravidla umožňuje tvorcom kampane nastaviť špeciálne odmeny pre prispievateľov a tie sú odstupňované podľa veľkosti ich príspevku. Tento mechanizmus sa v ekonómii nazýva selektívny podnet a je v ekonomickej teórii už dlho známy ako jeden z najdôležitejších faktorov pri prekonávaní problému verejných statkov. Ide vlastne o zviazanie príspevku na verejný statok s odmenou vo forme súkromného statku. Najčastejšie sú crowdfundingové odmeny vo forme predmetov, ktoré nemôže človek získať inak, len prispením na crowdfundingovú kampaň. Sú to napríklad pamätné tričká, čiapky, tašky, podpisy, stretnutia so zakladateľmi a podobne. Vo vyššie opísaných príkladoch to bol napríklad špeciálny kontrakt s lokálnou, súkromnou políciou (trebárs možnosť im zavolať) alebo v prípade kúpaliska to boli dve kachličky s vygravírovaným menom prispievateľa, pričom jedna skončí ako trvalá súčasť bazéna.
Tretím mechanizmom je využívanie internetu s web 2.0 aplikáciami, ktoré pomohli radikálne znížiť transakčné náklady. Do začiatku 21. storočia bol internet využívaný predovšetkým len ako pasívny nástroj šírenia informácií. Išlo teda len o akési elektronické noviny. To sa však zmenilo s príchodom web 2.0 aplikácií. Tie umožnili jednoduchú, rýchlu a nízkonákladovú interakciu medzi miliónmi používateľov. Používatelia sa tak stali aktívnymi tvorcami obsahu...
Tieto tri mechanizmy spoločne vytvárajú jedinečný prostriedok, ako zabezpečiť verejné statky na dobrovoľnej báze. Preto sa zdá, že častejšie ako trh zlyháva predstavivosť ekonómov. Tí, uväznení v analytickej kazajke svojich modelov, si často nedokážu predstaviť všetky podnikateľské možnosti, ktorými ľudia z mäsa a kostí prekonávajú problémy a zlyhania trhu. Využitie crowdfundingu a jeho inštitucionálnej štruktúry pri riešení problému verejného statku je práve príkladom takej podnikateľskej aktivity, ktorá umožní realizovať inak nerealizovateľný zisk. Crowdfunding samozrejme nerieši problém verejných statkov dokonale. Také riešenie ani neexistuje. No núka sa otázka, či je vhodnou alternatívou prenechanie poskytovania týchto statkov na agentov s legálnou právomocou používať donútenie v podobe politikov a štátnych úradníkov. Očakávať totiž, že túto moc využijú len na páchanie dobra; je fakticky ako očakávať, že títo agenti z nejakého dôvodu začnú dobrovoľne prispievať práve na tie verejné statky, pre ktorých existenciu im bol priznaný monopol na donútenie.
.autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.