Prezidentské voľby čakajú Američanov v roku 2016. Séria primárok sa rozbehne začiatkom toho roku. Ale kampaň, tá sa koná už dnes. Lebo čas do primárok sa kráti.
.adrenalín na začiatku
Primárky v Spojených štátoch slúžia na to, aby si v nich hlavné politické strany – republikánska a demokratická – vybrali do samotných prezidentských volieb kandidáta s najväčšou šancou na víťazstvo. Už dvakrát takto demokrati nominovali Baracka Obamu a obidva razy sa im to vyplatilo. Republikáni po posledných primárkach stavili na Mitta Romneyho – neúspešne.
Primárky sú zápasom viacerých kandidátov v rámci jednej politickej strany, ale rozhodne v nich nechýba adrenalín. A najviac ho je na začiatku – v New Hampshire.
Nie že by bol samotný štát mimoriadne významný. No počas volieb sa z neho stáva prvoligová politická aréna. Mediálna pozornosť venovaná New Hampshiru bola v posledných desaťročiach taká obrovská, že zodpovedala pozornosti zameranej na všetky ostatné štáty dohromady.
Ich pozornosť dodáva zápoliacim kandidátom veľkú energiu – ale nie nutne pozitívnu. Kto v New Hampshire pohorí, má na začiatku problém. Nuž a komu sa zadarí, môže z newhampshirského úvodu žiť až do straníckeho snemu.
.sólistka u demokratov
Kampaň pred primárkami sa už začala. Za demokratov sa poponáhľala Hillary Clinton, ktorá ohlásila svoj ťah na prezidentské kreslo už 12. apríla. Je stále najhorúcejšou kandidátkou – a politicky najskúsenejšou. Nemusí sa úporne snažiť preniknúť do povedomia. To však nie je nutne výhoda.
Američania si totiž Hillary spájajú s érou prezidenta Billa Clintona, s jeho škandálmi a s vyčerpanosťou demokratov, ktorá nastúpila po jeho prezidentovaní. Meno Clinton nemilo evokuje politickú dynastiu. Lenže z Demokratickej strany zatiaľ nevzišiel zvoliteľnejší kandidát. Veľa sa hovorilo o Elizabeth Warrenovej, ktorú má ľavé krídlo strany radšej. Warrenová však kandidatúru opakovane zamietla. Hillary Clinton by prekvapila, keby z nej urobila svoju „running mate“, teda kandidátku na viceprezidentskú funkciu. Pragmatická Clintonová však pravdepodobne usúdi, že by to bolo príliš radikálne gesto.
Niežeby bola Clintonová vo svojom tábore jedinou kandidátkou. Tridsiateho mája oznámil kandidatúru Martin O'Malley, guvernér Marylandu. V roku 2005 ho časopis Time zaradil medzi piatich najlepších starostov veľkomiest Ameriky (vtedy stál na čele mestskej správy Baltimoru). A v tom istom roku ho Business Week Magazine Online menoval medzi piatimi vychádzajúcimi hviezdami Demokratickej strany – okrem neho bol vo hviezdnej pätici aj Barack Obama. Ako bývalý starosta Baltimoru má O'Malley čo povedať aj k rasovým nepokojom, ktoré tam vypukli po úmrtí černocha Freddieho Graya, a poukazuje na svoj boj proti kriminalite aj policajnému násiliu. Oproti Clintonovej môže vystupovať ako neopozeraná tvár – a aj to využíva. Na začiatku kampane v New Hampshire zdôraznil, že Američania dnes očakávajú „nového lídra“. Hillary Clinton novou líderkou rozhodne nie je.
O nomináciu u demokratov sa bude usilovať aj Bernie Sanders, nezávislý politik, ktorý je senátorom za Vermont. Chce osloviť ľavé krídlo, takzvaných progresivistov, pretože k jeho hlavným témam patrí nerovnosť príjmov, klimatické zmeny, zdanenie bohatých. V mladosti vystupoval proti vojne vo Vietname, v Kongrese hlasoval proti vstupu do Iraku a tiež proti pôvodnému zneniu legislatívneho návrhu Patriot Act.
.tlačenica u republikánov
U demokratov nie je zďaleka taká kandidátska tlačenica ako u republikánov. Prvý ohlásil kandidatúru Ted Cruz, senátor s kubánskymi koreňmi, ktorý zabojuje o hlasy Hispáncov, nábožnej pravice, ale aj fiškálnych liberálov, ktorým sa nepáči štátny dlh. Vystupuje ako najkonzervatívnejší a najodvážnejší kandidát, burcuje tie časti populácie, ktoré sú proti Obamacare.
Nomináciu však nemá istú. Centristických voličov môže účinnejšie osloviť Marco Rubio, ktorý sa ako syn kubánskych emigrantov tiež dokáže prihovoriť Hispáncom. Rubio sa neprejavuje tak vyhranene konzervatívne ako Cruz a spolieha sa na svoj živý rečnícky prejav.
Rubia by mohol oslabiť exguvernér Floridy Jeb Bush, tiež ovládajúci španielčinu a s kontaktmi na Floride, ten však zatiaľ kandidatúru neohlásil. Uvažuje o nej, to priznal – ale so svojimi rodinnými konexiami môže vo voľbách rovnako pohorieť ako zabodovať. Jeho problémom je to, čo trápi aj Hillary Clintonovú – previazanosť s americkými politickými dynastiami.
Republikáni majú aj kandidáta, ktorý je proti dynastiám – a proti establišmentu. Je to Rand Paul, libertarián, ktorý kritizuje nielen demokratov, ale aj svojich domovských republikánov. Brojí proti spôsobu, akým si dve hlavné politické strany „rozdelili teritórium“ v americkej politike, je za vyrovnaný rozpočet, slobodu občana, čo najnižšie dane a zahraničnú politiku, ktorá hraničí s izolacionizmom. Pri porovnaní Paula a Clintonovej je jasné, že jastrabom je tentoraz demokratka. Paul oslovuje mladších voličov a bude mať problém presvedčiť mainstreamových republikánov.
George E. Pataki, bývalý guvernér štátu New York, je zástupcom ľavého krídla republikánov, jediný z kandidátov tejto strany hlása, že žena má právo na ukončenie tehotenstva. V zahraničnej politike je však skôr jastrab, nedávno volal po opätovnom vyslaní amerických bojových jednotiek do Iraku.
Jastrabiu politiku presadzuje aj senátor Lindsey Graham, ktorému leží na srdci americká bezpečnostná politika a katastrofálny stav, v akom sa podľa neho ocitla za éry Baracka Obamu.
Jedinou ženou medzi republikánskymi kandidátmi je zatiaľ Carly Fiorina, stredopravá politička, ktorá je proti interrupciám, ale podporuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zdôrazňuje svoj osobný príbeh úspechu – ako sa z administratívnej sily stala šéfkou Hewlett-Packardu. Skúsenosť zo súkromného sektora môže byť naozaj jej bonusom. Pravdepodobné je, že v tejto kampani si len nabrúsi zuby, vážnejšou hráčkou môže byť až v ďalších voľbách.
Kandidatúra sa čaká od Chrisa Christieho, guvernéra New Jersey, a ak príde, bude iste ťažšou váhou v súboji, než by sa to podarilo Donaldovi Trumpovi. Aj o jeho prípadnom vstupe do súboja zaznievajú rôzne špekulácie, zväčša sa však skončia konštatovaním, že menej pravdepodobného nominanta republikánov si nemožno predstaviť.
.adrenalín na začiatku
Primárky v Spojených štátoch slúžia na to, aby si v nich hlavné politické strany – republikánska a demokratická – vybrali do samotných prezidentských volieb kandidáta s najväčšou šancou na víťazstvo. Už dvakrát takto demokrati nominovali Baracka Obamu a obidva razy sa im to vyplatilo. Republikáni po posledných primárkach stavili na Mitta Romneyho – neúspešne.
Primárky sú zápasom viacerých kandidátov v rámci jednej politickej strany, ale rozhodne v nich nechýba adrenalín. A najviac ho je na začiatku – v New Hampshire.
Nie že by bol samotný štát mimoriadne významný. No počas volieb sa z neho stáva prvoligová politická aréna. Mediálna pozornosť venovaná New Hampshiru bola v posledných desaťročiach taká obrovská, že zodpovedala pozornosti zameranej na všetky ostatné štáty dohromady.
Ich pozornosť dodáva zápoliacim kandidátom veľkú energiu – ale nie nutne pozitívnu. Kto v New Hampshire pohorí, má na začiatku problém. Nuž a komu sa zadarí, môže z newhampshirského úvodu žiť až do straníckeho snemu.
.sólistka u demokratov
Kampaň pred primárkami sa už začala. Za demokratov sa poponáhľala Hillary Clinton, ktorá ohlásila svoj ťah na prezidentské kreslo už 12. apríla. Je stále najhorúcejšou kandidátkou – a politicky najskúsenejšou. Nemusí sa úporne snažiť preniknúť do povedomia. To však nie je nutne výhoda.
Američania si totiž Hillary spájajú s érou prezidenta Billa Clintona, s jeho škandálmi a s vyčerpanosťou demokratov, ktorá nastúpila po jeho prezidentovaní. Meno Clinton nemilo evokuje politickú dynastiu. Lenže z Demokratickej strany zatiaľ nevzišiel zvoliteľnejší kandidát. Veľa sa hovorilo o Elizabeth Warrenovej, ktorú má ľavé krídlo strany radšej. Warrenová však kandidatúru opakovane zamietla. Hillary Clinton by prekvapila, keby z nej urobila svoju „running mate“, teda kandidátku na viceprezidentskú funkciu. Pragmatická Clintonová však pravdepodobne usúdi, že by to bolo príliš radikálne gesto.
Niežeby bola Clintonová vo svojom tábore jedinou kandidátkou. Tridsiateho mája oznámil kandidatúru Martin O'Malley, guvernér Marylandu. V roku 2005 ho časopis Time zaradil medzi piatich najlepších starostov veľkomiest Ameriky (vtedy stál na čele mestskej správy Baltimoru). A v tom istom roku ho Business Week Magazine Online menoval medzi piatimi vychádzajúcimi hviezdami Demokratickej strany – okrem neho bol vo hviezdnej pätici aj Barack Obama. Ako bývalý starosta Baltimoru má O'Malley čo povedať aj k rasovým nepokojom, ktoré tam vypukli po úmrtí černocha Freddieho Graya, a poukazuje na svoj boj proti kriminalite aj policajnému násiliu. Oproti Clintonovej môže vystupovať ako neopozeraná tvár – a aj to využíva. Na začiatku kampane v New Hampshire zdôraznil, že Američania dnes očakávajú „nového lídra“. Hillary Clinton novou líderkou rozhodne nie je.
O nomináciu u demokratov sa bude usilovať aj Bernie Sanders, nezávislý politik, ktorý je senátorom za Vermont. Chce osloviť ľavé krídlo, takzvaných progresivistov, pretože k jeho hlavným témam patrí nerovnosť príjmov, klimatické zmeny, zdanenie bohatých. V mladosti vystupoval proti vojne vo Vietname, v Kongrese hlasoval proti vstupu do Iraku a tiež proti pôvodnému zneniu legislatívneho návrhu Patriot Act.
.tlačenica u republikánov
U demokratov nie je zďaleka taká kandidátska tlačenica ako u republikánov. Prvý ohlásil kandidatúru Ted Cruz, senátor s kubánskymi koreňmi, ktorý zabojuje o hlasy Hispáncov, nábožnej pravice, ale aj fiškálnych liberálov, ktorým sa nepáči štátny dlh. Vystupuje ako najkonzervatívnejší a najodvážnejší kandidát, burcuje tie časti populácie, ktoré sú proti Obamacare.
Nomináciu však nemá istú. Centristických voličov môže účinnejšie osloviť Marco Rubio, ktorý sa ako syn kubánskych emigrantov tiež dokáže prihovoriť Hispáncom. Rubio sa neprejavuje tak vyhranene konzervatívne ako Cruz a spolieha sa na svoj živý rečnícky prejav.
Rubia by mohol oslabiť exguvernér Floridy Jeb Bush, tiež ovládajúci španielčinu a s kontaktmi na Floride, ten však zatiaľ kandidatúru neohlásil. Uvažuje o nej, to priznal – ale so svojimi rodinnými konexiami môže vo voľbách rovnako pohorieť ako zabodovať. Jeho problémom je to, čo trápi aj Hillary Clintonovú – previazanosť s americkými politickými dynastiami.
Republikáni majú aj kandidáta, ktorý je proti dynastiám – a proti establišmentu. Je to Rand Paul, libertarián, ktorý kritizuje nielen demokratov, ale aj svojich domovských republikánov. Brojí proti spôsobu, akým si dve hlavné politické strany „rozdelili teritórium“ v americkej politike, je za vyrovnaný rozpočet, slobodu občana, čo najnižšie dane a zahraničnú politiku, ktorá hraničí s izolacionizmom. Pri porovnaní Paula a Clintonovej je jasné, že jastrabom je tentoraz demokratka. Paul oslovuje mladších voličov a bude mať problém presvedčiť mainstreamových republikánov.
George E. Pataki, bývalý guvernér štátu New York, je zástupcom ľavého krídla republikánov, jediný z kandidátov tejto strany hlása, že žena má právo na ukončenie tehotenstva. V zahraničnej politike je však skôr jastrab, nedávno volal po opätovnom vyslaní amerických bojových jednotiek do Iraku.
Jastrabiu politiku presadzuje aj senátor Lindsey Graham, ktorému leží na srdci americká bezpečnostná politika a katastrofálny stav, v akom sa podľa neho ocitla za éry Baracka Obamu.
Jedinou ženou medzi republikánskymi kandidátmi je zatiaľ Carly Fiorina, stredopravá politička, ktorá je proti interrupciám, ale podporuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Zdôrazňuje svoj osobný príbeh úspechu – ako sa z administratívnej sily stala šéfkou Hewlett-Packardu. Skúsenosť zo súkromného sektora môže byť naozaj jej bonusom. Pravdepodobné je, že v tejto kampani si len nabrúsi zuby, vážnejšou hráčkou môže byť až v ďalších voľbách.
Kandidatúra sa čaká od Chrisa Christieho, guvernéra New Jersey, a ak príde, bude iste ťažšou váhou v súboji, než by sa to podarilo Donaldovi Trumpovi. Aj o jeho prípadnom vstupe do súboja zaznievajú rôzne špekulácie, zväčša sa však skončia konštatovaním, že menej pravdepodobného nominanta republikánov si nemožno predstaviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.