Minister Juraj Draxler bol z toho celý zmätený. Napriek tomu, že nový vzdelávací program vyzerá sľubne, učitelia aj odborníci majú z neho zmiešané pocity. Z niekoľkých štátnych inštitúcií sa dokonca ozývajú hlasy proti zavedeniu programu, ale zas v prieskume Slovenskej komory učiteľov si vyše 85 percent zúčastnených nový program do škôlok pýtalo. Minister sa preto rozhodol pre kompromis a na tento rok urobil dobrovoľný program pre škôlky. Ale prečo také rozporuplné názory?
.nič lepšie nebolo
„Na Slovensku bola vzdelávacia funkcia v materských školách zastúpená vždy. Nebola však prioritná,“ hovorí Kristína Žoldošová, jedna z autoriek nového vzdelávacieho programu. Podľa nej boli materské školy v spoločnosti vnímané skôr ako úschovňa detí než škola. Ich vzdelávaciu funkciu pritom zdôrazňovali už socialistické vzdelávacie programy, zmeniť to chcela aj reforma školstva v roku 2008, ktorá škôlky zaradila ako prvý článok v školskej sústave. Priložila im však k tomu aj nepríjemnú byrokraciu.
Školský zákon vtedy zaviedol vo všetkých školských stupňoch učebné osnovy, ktoré definuje podľa učebných predmetov a v rámci učebného plánu. Reforma z roku 2008 však z tohto paragrafu zabudla vyčleniť materské školy, a tak si aj škôlky musia vypracovať vlastné osnovy, podľa ktorých sa riadia všetky triedy. Ak chce trieda Žabky preberať neživú prírodu v zime, keď je sneh, a trieda Rybky v lete, kde sa dá vymyslieť mnoho aktivít s pieskom, učiteľka v jednej z nich sa bude musieť prispôsobiť. „Občas mám pocit, že učiteľky sa namiesto deťom musia prispôsobovať dokumentom,“ hovorí Andrea Benková zo Slovenskej komory učiteľov, ktorá učí v materskej škole.
Odstrániť byrokraciu bolo jedným z cieľov revízie vzdelávacích programov, ktorú začal v roku 2012 minister školstva Čaplovič. Revízia prebehla na všetkých stupňoch škôl – materských, základných aj stredných. Škôlky sa dostali do rúk Branislavovi Pupalovi, ktorý je profesorom na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a venuje sa najmä predškolskej a elementárnej pedagogike. Nový program sa Pupala snažil koncipovať tak, aby sa priblížil západným krajinám. „Naše škôlky sa najviac podobajú ruským. Dominuje v nich hygiena a estetika – teda spievanie, básničky či výtvarné aktivity. Západné sú zamerané viac na prírodovedné bádanie, experimentovanie či technické konštruovanie.“
.okrem básničiek aj veda
Najvýraznejším prvkom v novom programe je prírodovedná gramotnosť a rozvoj technického spôsobu rozmýšľania u detí. Autorkou tejto vzdelávacej oblasti je Kristína Žoldošová, odborníčka v oblasti prírodovedného vzdelávania na Trnavskej univerzite. „Už dieťa v období batoľaťa hádže predmety na zem a sleduje, kam padajú. V podstate si vytvára koncept gravitačného pôsobenia Zeme na predmety,“ hovorí Žoldošová. Na tieto bežné procesy poznávania by mali učitelia pomocou hry upozorniť a vytvoriť tak predpoklad na správne poznávanie prírodných javov na základnej škole.
Škôlkar už vie, že predmety padajú na zem, a učiteľka mu môže pomôcť všimnúť si, že nie všetky predmety padajú rovnakou rýchlosťou. Hoci sa gravitačná sila preberá až na základnej škole, už škôlkari môžu vymýšľať, aký materiál je najvhodnejší pre padák. „Čím viac skúseností má dieťa s javom a čím rozvinutejšími myšlienkovými procesmi disponuje, tým všeobecnejšie a aplikovateľnejšie jav chápe. Postupne si vytvára predstavu, zhromažďuje informácie a zovšeobecňuje princípy,“ vysvetľuje Žoldošová.
Deti sa budú hrať na bádateľov a skúmať, ktoré predmety pritiahne magnet či ako vyzerá topenie ľadu. „Bádanie či skôr výskumná činnosť dieťaťa v sebe obsahuje pnutie, zvedavosť, ktorá dieťa vedie k objektívnemu skúmaniu a obsahuje elementárne prvky vedeckej práce.“ Už škôlkar si dokáže stanoviť predpoklad, ktorý ho môže s pomocou učiteľa priviesť k poznaniu. Inovatívnym prvkom v programe je rozvoj výskumnej činnosti na úrovni otázok: Koľko vody je potrebné dať do suchého piesku, aby sa z neho dali formovať bábovky? Ako spraviť z neplávajúcej plastelíny plávajúcu?
Nový smer vzdelávania však mnohých učiteľov vystrašil a v pripomienkovaní programu sa odvolávali na náročnosť programu. „Zopár cieľov mi príde náročných, ale iným kolegyniam zas primeraných či nedostatočne náročných. Prax ukáže, či a na akej úrovni ich deti budú zvládať,“ myslí si Andrea Benková. Že bádanie a experimentovanie je pre deti prirodzené, tvrdí odborníčka na predškolskú výchovu Tatiana Slezáková z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa nej je však dôležitý „aha“ efekt, ktorý dieťa motivuje k zvedavosti – nové poznatky by malo dieťa dostať aktívnou hrou, nie hotové od učiteľky. Pri náročnom bádaní by mal byť učiteľ veľmi pozorný. „Učiteľ by sa mal vystríhať vytvárania situácií, v ktorých by dieťa mohlo byť neúspešné. Najdôležitejšie z môjho pohľadu je vytvoriť u dieťaťa zdravé sebavedomie a dôveru vo vlastné sily.“
Položiť základy sebavedomého a samostatného premýšľania je nosnou úlohou materskej školy. Nový vzdelávací program to chce dosiahnuť aj cez spoznávanie knižnej kultúry. Už v predškolskom veku si dieťa začína všímať súvislosti medzi tlačeným a hovoreným textom. Škôlkari si tak budú s učiteľom domýšľať dej a určovať v ňom dobrých a zlých hrdinov. „Sú to aktivity zamerané na rozvíjanie porozumenia textu na vyšších úrovniach, čo je základný predpoklad budúcej schopnosti efektívne sa učiť,“ hovorí Benková.
.nebezpečné štátne príručky
Učiteľom nový program prináša návrh na systém výučby, ktorý je v rovine odporúčaní, a dáva tak značnú voľnosť. Je logický a dá sa v ňom jednoducho orientovať. „Dokument umožňuje plánovať výučbu bez výraznejších nejasností a bez nutnosti transformovať ho na iné zbytočné dokumenty,“ vysvetľuje Benková. Učebné osnovy zo škôlok stále nezmizli, ale nový vzdelávací program pracuje s prehľadnými štandardami, ktoré už možno vnímať ako učebné osnovy. Materským školám by tak mohla odpadnúť tvorba školského vzdelávacieho programu, ktorý si vytvára každá konkrétna škola na základe štátneho. „Do časti učebné osnovy by stačilo uviesť len odkaz na vzdelávacie štandardy v štátnom vzdelávacom programe,“ hovorí Benková, ale v hlase má pochybnosti.
Štátny pedagogický ústav totiž chystá manuály k tvorbe vzdelávacích programov, ktoré by mali byť dostupné od júna na webe ŠPÚ. Cieľom manuálov je vysvetliť vzdelávací program a ukázať čo najefektívnejší postup jeho napĺňania. Učitelia však so štátnymi manuálmi nemajú dobré skúsenosti a namieste sú obavy. „Akékoľvek ďalšie usmernenia v príručke na tvorbu osnov by mohli byť nebezpečné. Mohli by požiadavky špecifikovať nad rámec návrhu zákona, čo by aj naďalej znamenalo pretrvávanie byrokracie v materských školách,“ hovorí Benková.
Nový vzdelávací program sa pozdáva aj ministrovi. Verejnosti ho predstavil v decembri 2014, takmer hneď po nástupe do funkcie. Na stole mal ešte prieskum od bývalého ministra Pellegriniho, ktorý si ho dal vypracovať po tom, čo ministerstvo spochybnilo už spomenutý prieskum Slovenskej komory učiteľov. Podľa neho si približne 67 percent učiteľov myslí, že nový program je nastavený dobre a podobnému percentu učiteľov sa zdá prehľadnejší ako program z roku 2008.
Napriek tomu vyhlásil minister program v pilotnom ročníku ako dobrovoľný. Urobil tak po porade so Štátnou školskou inšpekciou a Štátnym pedagogickým ústavom. Spomedzi všetkých inovovaných programov prešiel program pre škôlky najväčšími zmenami a ministerstvo chce overiť jeho fungovanie v praxi. „Počas pilotnej fázy budú prebiehať školenia a Štátny pedagogický ústav pripraví komplexnú metodickú podporu pre materské školy,“ hovorí hovorkyňa Štátneho pedagogického ústavu Ivana Gregorová. Voči štátnym príručkám však zostávajú učitelia stále opatrní. Má to svoju logiku.
.nič lepšie nebolo
„Na Slovensku bola vzdelávacia funkcia v materských školách zastúpená vždy. Nebola však prioritná,“ hovorí Kristína Žoldošová, jedna z autoriek nového vzdelávacieho programu. Podľa nej boli materské školy v spoločnosti vnímané skôr ako úschovňa detí než škola. Ich vzdelávaciu funkciu pritom zdôrazňovali už socialistické vzdelávacie programy, zmeniť to chcela aj reforma školstva v roku 2008, ktorá škôlky zaradila ako prvý článok v školskej sústave. Priložila im však k tomu aj nepríjemnú byrokraciu.
Školský zákon vtedy zaviedol vo všetkých školských stupňoch učebné osnovy, ktoré definuje podľa učebných predmetov a v rámci učebného plánu. Reforma z roku 2008 však z tohto paragrafu zabudla vyčleniť materské školy, a tak si aj škôlky musia vypracovať vlastné osnovy, podľa ktorých sa riadia všetky triedy. Ak chce trieda Žabky preberať neživú prírodu v zime, keď je sneh, a trieda Rybky v lete, kde sa dá vymyslieť mnoho aktivít s pieskom, učiteľka v jednej z nich sa bude musieť prispôsobiť. „Občas mám pocit, že učiteľky sa namiesto deťom musia prispôsobovať dokumentom,“ hovorí Andrea Benková zo Slovenskej komory učiteľov, ktorá učí v materskej škole.
Odstrániť byrokraciu bolo jedným z cieľov revízie vzdelávacích programov, ktorú začal v roku 2012 minister školstva Čaplovič. Revízia prebehla na všetkých stupňoch škôl – materských, základných aj stredných. Škôlky sa dostali do rúk Branislavovi Pupalovi, ktorý je profesorom na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity a venuje sa najmä predškolskej a elementárnej pedagogike. Nový program sa Pupala snažil koncipovať tak, aby sa priblížil západným krajinám. „Naše škôlky sa najviac podobajú ruským. Dominuje v nich hygiena a estetika – teda spievanie, básničky či výtvarné aktivity. Západné sú zamerané viac na prírodovedné bádanie, experimentovanie či technické konštruovanie.“
.okrem básničiek aj veda
Najvýraznejším prvkom v novom programe je prírodovedná gramotnosť a rozvoj technického spôsobu rozmýšľania u detí. Autorkou tejto vzdelávacej oblasti je Kristína Žoldošová, odborníčka v oblasti prírodovedného vzdelávania na Trnavskej univerzite. „Už dieťa v období batoľaťa hádže predmety na zem a sleduje, kam padajú. V podstate si vytvára koncept gravitačného pôsobenia Zeme na predmety,“ hovorí Žoldošová. Na tieto bežné procesy poznávania by mali učitelia pomocou hry upozorniť a vytvoriť tak predpoklad na správne poznávanie prírodných javov na základnej škole.
Škôlkar už vie, že predmety padajú na zem, a učiteľka mu môže pomôcť všimnúť si, že nie všetky predmety padajú rovnakou rýchlosťou. Hoci sa gravitačná sila preberá až na základnej škole, už škôlkari môžu vymýšľať, aký materiál je najvhodnejší pre padák. „Čím viac skúseností má dieťa s javom a čím rozvinutejšími myšlienkovými procesmi disponuje, tým všeobecnejšie a aplikovateľnejšie jav chápe. Postupne si vytvára predstavu, zhromažďuje informácie a zovšeobecňuje princípy,“ vysvetľuje Žoldošová.
Deti sa budú hrať na bádateľov a skúmať, ktoré predmety pritiahne magnet či ako vyzerá topenie ľadu. „Bádanie či skôr výskumná činnosť dieťaťa v sebe obsahuje pnutie, zvedavosť, ktorá dieťa vedie k objektívnemu skúmaniu a obsahuje elementárne prvky vedeckej práce.“ Už škôlkar si dokáže stanoviť predpoklad, ktorý ho môže s pomocou učiteľa priviesť k poznaniu. Inovatívnym prvkom v programe je rozvoj výskumnej činnosti na úrovni otázok: Koľko vody je potrebné dať do suchého piesku, aby sa z neho dali formovať bábovky? Ako spraviť z neplávajúcej plastelíny plávajúcu?
Nový smer vzdelávania však mnohých učiteľov vystrašil a v pripomienkovaní programu sa odvolávali na náročnosť programu. „Zopár cieľov mi príde náročných, ale iným kolegyniam zas primeraných či nedostatočne náročných. Prax ukáže, či a na akej úrovni ich deti budú zvládať,“ myslí si Andrea Benková. Že bádanie a experimentovanie je pre deti prirodzené, tvrdí odborníčka na predškolskú výchovu Tatiana Slezáková z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa nej je však dôležitý „aha“ efekt, ktorý dieťa motivuje k zvedavosti – nové poznatky by malo dieťa dostať aktívnou hrou, nie hotové od učiteľky. Pri náročnom bádaní by mal byť učiteľ veľmi pozorný. „Učiteľ by sa mal vystríhať vytvárania situácií, v ktorých by dieťa mohlo byť neúspešné. Najdôležitejšie z môjho pohľadu je vytvoriť u dieťaťa zdravé sebavedomie a dôveru vo vlastné sily.“
Položiť základy sebavedomého a samostatného premýšľania je nosnou úlohou materskej školy. Nový vzdelávací program to chce dosiahnuť aj cez spoznávanie knižnej kultúry. Už v predškolskom veku si dieťa začína všímať súvislosti medzi tlačeným a hovoreným textom. Škôlkari si tak budú s učiteľom domýšľať dej a určovať v ňom dobrých a zlých hrdinov. „Sú to aktivity zamerané na rozvíjanie porozumenia textu na vyšších úrovniach, čo je základný predpoklad budúcej schopnosti efektívne sa učiť,“ hovorí Benková.
.nebezpečné štátne príručky
Učiteľom nový program prináša návrh na systém výučby, ktorý je v rovine odporúčaní, a dáva tak značnú voľnosť. Je logický a dá sa v ňom jednoducho orientovať. „Dokument umožňuje plánovať výučbu bez výraznejších nejasností a bez nutnosti transformovať ho na iné zbytočné dokumenty,“ vysvetľuje Benková. Učebné osnovy zo škôlok stále nezmizli, ale nový vzdelávací program pracuje s prehľadnými štandardami, ktoré už možno vnímať ako učebné osnovy. Materským školám by tak mohla odpadnúť tvorba školského vzdelávacieho programu, ktorý si vytvára každá konkrétna škola na základe štátneho. „Do časti učebné osnovy by stačilo uviesť len odkaz na vzdelávacie štandardy v štátnom vzdelávacom programe,“ hovorí Benková, ale v hlase má pochybnosti.
Štátny pedagogický ústav totiž chystá manuály k tvorbe vzdelávacích programov, ktoré by mali byť dostupné od júna na webe ŠPÚ. Cieľom manuálov je vysvetliť vzdelávací program a ukázať čo najefektívnejší postup jeho napĺňania. Učitelia však so štátnymi manuálmi nemajú dobré skúsenosti a namieste sú obavy. „Akékoľvek ďalšie usmernenia v príručke na tvorbu osnov by mohli byť nebezpečné. Mohli by požiadavky špecifikovať nad rámec návrhu zákona, čo by aj naďalej znamenalo pretrvávanie byrokracie v materských školách,“ hovorí Benková.
Nový vzdelávací program sa pozdáva aj ministrovi. Verejnosti ho predstavil v decembri 2014, takmer hneď po nástupe do funkcie. Na stole mal ešte prieskum od bývalého ministra Pellegriniho, ktorý si ho dal vypracovať po tom, čo ministerstvo spochybnilo už spomenutý prieskum Slovenskej komory učiteľov. Podľa neho si približne 67 percent učiteľov myslí, že nový program je nastavený dobre a podobnému percentu učiteľov sa zdá prehľadnejší ako program z roku 2008.
Napriek tomu vyhlásil minister program v pilotnom ročníku ako dobrovoľný. Urobil tak po porade so Štátnou školskou inšpekciou a Štátnym pedagogickým ústavom. Spomedzi všetkých inovovaných programov prešiel program pre škôlky najväčšími zmenami a ministerstvo chce overiť jeho fungovanie v praxi. „Počas pilotnej fázy budú prebiehať školenia a Štátny pedagogický ústav pripraví komplexnú metodickú podporu pre materské školy,“ hovorí hovorkyňa Štátneho pedagogického ústavu Ivana Gregorová. Voči štátnym príručkám však zostávajú učitelia stále opatrní. Má to svoju logiku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.