Kedysi sme v pohostinstve dostali na výber medzi silnejšou dvanástkou a vodovejšou desiatkou - tie sa neraz varia ako jedna várka a po príprave sa nariedia - prípadne sladkým tmavým pivom, dnes máme na výber všakovaké weizeny, IPA, portery, brokáty a granáty a ďalšie špeciály. Medzi europivové produkty Heinekenu (Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt) a SAB Milleru (Šariš, Topvar, Smädný mních) sa priplietli aj pivá menších pivovarov ako český Bernard alebo slovenský Kaltenecker, náš najväčší malý pivovar. Pravidelne počúvame o nových reštauračných pivovaroch, ktoré vznikajú najmä v našom hlavnom meste.
.ovocná chuť ale
V kurze sú takzvané špeciály, čiže pivá iné ako typické svetlé ležiaky plzenského typu, zväčša vyrábané v menších objemoch. Vďaka špeciálom už pivo nie je len nápoj, ktorí pijú študenti a robotníci v lete od smädu, ale môžete si ho naozaj vychutnať v rôznych podobách. „V dnešnej dobe máte v ponuke širokú paletu chutí a druhov piva, ktorá sa líši aj podľa sezóny. Kým v zime silný tmavý porter zahreje rovnako dobre ako čaj s rumom, v lete smäd uhasia ľahké, voňavé pivá s nižším obsahom alkoholu,” vysvetľuje Ladislav Kovács, generálny riaditeľ pivovaru Kaltenecker. Kovács odporúča toto leto piť dobre vychladené kvasinkové pšeničné pivo, prípadne svetlé ale [ čítaj ejl] Fiesta, ktorý na túto sezónu pripravil Kaltenecker. Ale a ležiak sa rozlišujú spôsobom výroby – kým v ležiaku pivné kvasinky ležia na spodku kvasného tanku a pivo kvasí pri nižšej teplote, v tankoch s ale kvasinky plávajú na povrchu a pivo kvasí pri izbovej teplote, takže má výraznejšiu, často ovocnú chuť. Do kategórie ale patria aj pivá typu porter a stout.
Radlery čiže miešané pivá by ani zarytí pivári nemali odsudzovať ako barbarsky pokazené pivo – ide o úplne samostatnú kategóriu, ktorá oslovuje najmä ženy a tých, ktorí chcú osviežujúci nápoj, ale nemajú radi silnú pivnú chuť. „Treba si však vybrať radler z prírodnej limonády, taký, ktorý nechutí ako chemikálie,” dodáva Ladislav Kovács. Viaceré slovenské pivovary tvrdia, že práve radlery znovu naštartovali spotrebu piva na Slovensku a práve vďaka nim prežívajú. V prevádzkach, kde nemajú samostatnú pípu na čapovaný radler, často ponúkajú pivo namiešané so Spritom či vlastnoručne pripravenou citronádou.
.slovenská pivná kultúra
„V Plzni vymysleli ležiak plzenského typu, preto v Česku iné druhy pív stoja na okraji záujmu,” vysvetľuje Kovács z Kaltenecku, kde varia aj klasickú jedenástku plzenského typu, u nás i vo svete sa však presadili najmä vďaka narôznejším špecialitkám. „Nemusí nám byť ľúto za českými hospodami s plzničkou a gulášikom – naše malé pivovary a ich špeciály chcú tvoriť jedinečnú vlastnú pivnú kultúru.” Vyzerá to tak, že našou pivnou kultúrou je teda rozmanitosť ponuky – nájdeme pohostinstvá, ktoré okrem stálej ponuky z času na čas narazia jeden špeciálny sud, či dokonca také, v ktorých výroba piva prebieha pred očami zákazníkov.
Takzvaný reštauračný pivovar – teda malý pivovar, v ktorom sa varí pivo pre vlastnú spotrebu reštaurácie – môže vzniknúť na pár desiatkach štvorcových metrov. Vlastný pivovar zaručuje čerstvé pivo a otvára dvere pivnej gastronómii – podobne ako s vínom, aj rôzne pivá môžete podávať k rôznym jedlám. Šplech piva na podliatie takého pivného guláša dodá jedlu bohatšiu chuť – len nesmiete používať najlacnejšie pivá s umelými príchuťami, ktoré počas varenia nepríjemne zapáchajú.
Ďalším spôsobom, akým sa dajú objavovať taje pivovarníctva, je domáce varenie, ktoré je trendom najmä v USA. Domáci pivovar poskladáte už za pár desiatok eur – ide o bežné hoby náčinie, ktoré treba riadne dezinfikovať. Keď uvaríte slad s chmeľom a vodou, pridáte kvasnice a vydržíte dva až tri týždne kvasenia, môžete si pochutnať na vlastnom pive. Takéto experimentálne pivo niekedy nedosahuje kvalít piva ako z profesionálneho pivovaru, ale pijete ho s oveľa väčšou radosťou, pretože ste si ho sami pripravili. Viacerí domáci pivovarníci sa však zhodujú, že často ani nechcú uvariť dve várky piva po sebe tak, aby chutili rovnako.
.Laik nemusí byť degustáror
Rast pivnej kultúry nie je ojedinelý jav – čašník už ponúkne dva rôzne druhy čierneho čaju a aj vína rozlišujeme lepšie ako na biele a červené. „Chvalabohu sa u nás kultúra pitia piva aj vína zlepšuje, už je reálna šanca, že v podniku dostanete kvalitné víno aj kvalitné pivo,” vysvetľuje Ladislav Kovács z pivovaru Kaltenecker. Podľa neho fľaškové pivo nie je kvalitatívne horšie ako čapované, ale uznáva, že s čapovaným z pípy si spájame užívanie si a pohodovú krčmovú atmosféru.
Dobre uvarenou várkou piva sa celý proces nekončí. Skladovanie a preprava k zákazníkovi, správne čapovanie cez čisté zariadenie do umytého pohára – to všetko má vplyv na kvalitu moku, ktorý máme pred sebou. Ladislav Kovács však tvrdí, že nám úplne stačí vedieť rozlíšiť pivá na dobré a zlé. „Kým súťažní degustátori v pive hľadajú chyby, rozlišujú niekoľko desiatok nedostatkov, pre laika je dôležité, aby sa mu dobre pilo a aby si s pivom spájal príjemné chvíle. Pokiaľ pivo nemá nedostatky, či už vo vôni, alebo v chuti, bežnému spotrebiteľovi naozaj stačí rozlišovať pivá na tie, ktoré mu vyhovujú a ktoré mu nevyhovujú. Ak vám nejaké nevyhovuje, zmeňte značku alebo lokál. Ak vám chutí, spokojne ho pite ďalej.”
.ovocná chuť ale
V kurze sú takzvané špeciály, čiže pivá iné ako typické svetlé ležiaky plzenského typu, zväčša vyrábané v menších objemoch. Vďaka špeciálom už pivo nie je len nápoj, ktorí pijú študenti a robotníci v lete od smädu, ale môžete si ho naozaj vychutnať v rôznych podobách. „V dnešnej dobe máte v ponuke širokú paletu chutí a druhov piva, ktorá sa líši aj podľa sezóny. Kým v zime silný tmavý porter zahreje rovnako dobre ako čaj s rumom, v lete smäd uhasia ľahké, voňavé pivá s nižším obsahom alkoholu,” vysvetľuje Ladislav Kovács, generálny riaditeľ pivovaru Kaltenecker. Kovács odporúča toto leto piť dobre vychladené kvasinkové pšeničné pivo, prípadne svetlé ale [ čítaj ejl] Fiesta, ktorý na túto sezónu pripravil Kaltenecker. Ale a ležiak sa rozlišujú spôsobom výroby – kým v ležiaku pivné kvasinky ležia na spodku kvasného tanku a pivo kvasí pri nižšej teplote, v tankoch s ale kvasinky plávajú na povrchu a pivo kvasí pri izbovej teplote, takže má výraznejšiu, často ovocnú chuť. Do kategórie ale patria aj pivá typu porter a stout.
Radlery čiže miešané pivá by ani zarytí pivári nemali odsudzovať ako barbarsky pokazené pivo – ide o úplne samostatnú kategóriu, ktorá oslovuje najmä ženy a tých, ktorí chcú osviežujúci nápoj, ale nemajú radi silnú pivnú chuť. „Treba si však vybrať radler z prírodnej limonády, taký, ktorý nechutí ako chemikálie,” dodáva Ladislav Kovács. Viaceré slovenské pivovary tvrdia, že práve radlery znovu naštartovali spotrebu piva na Slovensku a práve vďaka nim prežívajú. V prevádzkach, kde nemajú samostatnú pípu na čapovaný radler, často ponúkajú pivo namiešané so Spritom či vlastnoručne pripravenou citronádou.
.slovenská pivná kultúra
„V Plzni vymysleli ležiak plzenského typu, preto v Česku iné druhy pív stoja na okraji záujmu,” vysvetľuje Kovács z Kaltenecku, kde varia aj klasickú jedenástku plzenského typu, u nás i vo svete sa však presadili najmä vďaka narôznejším špecialitkám. „Nemusí nám byť ľúto za českými hospodami s plzničkou a gulášikom – naše malé pivovary a ich špeciály chcú tvoriť jedinečnú vlastnú pivnú kultúru.” Vyzerá to tak, že našou pivnou kultúrou je teda rozmanitosť ponuky – nájdeme pohostinstvá, ktoré okrem stálej ponuky z času na čas narazia jeden špeciálny sud, či dokonca také, v ktorých výroba piva prebieha pred očami zákazníkov.
Takzvaný reštauračný pivovar – teda malý pivovar, v ktorom sa varí pivo pre vlastnú spotrebu reštaurácie – môže vzniknúť na pár desiatkach štvorcových metrov. Vlastný pivovar zaručuje čerstvé pivo a otvára dvere pivnej gastronómii – podobne ako s vínom, aj rôzne pivá môžete podávať k rôznym jedlám. Šplech piva na podliatie takého pivného guláša dodá jedlu bohatšiu chuť – len nesmiete používať najlacnejšie pivá s umelými príchuťami, ktoré počas varenia nepríjemne zapáchajú.
Ďalším spôsobom, akým sa dajú objavovať taje pivovarníctva, je domáce varenie, ktoré je trendom najmä v USA. Domáci pivovar poskladáte už za pár desiatok eur – ide o bežné hoby náčinie, ktoré treba riadne dezinfikovať. Keď uvaríte slad s chmeľom a vodou, pridáte kvasnice a vydržíte dva až tri týždne kvasenia, môžete si pochutnať na vlastnom pive. Takéto experimentálne pivo niekedy nedosahuje kvalít piva ako z profesionálneho pivovaru, ale pijete ho s oveľa väčšou radosťou, pretože ste si ho sami pripravili. Viacerí domáci pivovarníci sa však zhodujú, že často ani nechcú uvariť dve várky piva po sebe tak, aby chutili rovnako.
.Laik nemusí byť degustáror
Rast pivnej kultúry nie je ojedinelý jav – čašník už ponúkne dva rôzne druhy čierneho čaju a aj vína rozlišujeme lepšie ako na biele a červené. „Chvalabohu sa u nás kultúra pitia piva aj vína zlepšuje, už je reálna šanca, že v podniku dostanete kvalitné víno aj kvalitné pivo,” vysvetľuje Ladislav Kovács z pivovaru Kaltenecker. Podľa neho fľaškové pivo nie je kvalitatívne horšie ako čapované, ale uznáva, že s čapovaným z pípy si spájame užívanie si a pohodovú krčmovú atmosféru.
Dobre uvarenou várkou piva sa celý proces nekončí. Skladovanie a preprava k zákazníkovi, správne čapovanie cez čisté zariadenie do umytého pohára – to všetko má vplyv na kvalitu moku, ktorý máme pred sebou. Ladislav Kovács však tvrdí, že nám úplne stačí vedieť rozlíšiť pivá na dobré a zlé. „Kým súťažní degustátori v pive hľadajú chyby, rozlišujú niekoľko desiatok nedostatkov, pre laika je dôležité, aby sa mu dobre pilo a aby si s pivom spájal príjemné chvíle. Pokiaľ pivo nemá nedostatky, či už vo vôni, alebo v chuti, bežnému spotrebiteľovi naozaj stačí rozlišovať pivá na tie, ktoré mu vyhovujú a ktoré mu nevyhovujú. Ak vám nejaké nevyhovuje, zmeňte značku alebo lokál. Ak vám chutí, spokojne ho pite ďalej.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.