Málokto by čakal, že belostná Kaplnka svätého Tomáša nesie v skutočnosti meno Thomasa Becketa. Akou súhrou okolností sa v srdci Európy ocitne meno anglického martýra? Budúci ostrihomský biskup Lukács Bánfi študoval v polovici 12. storočia v Paríži a tam sa s Becketom spriatelil. Keď Becketa, vtedy už arcibiskupa, zavraždili v Canterburskej katedrále, Bánfi podal návrh, aby kaplnku zasvätili jemu – a tak tu horia sviečky anglickému orodovníkovi.
Druhý vrch nad mestom je ten jangový, oslnivý, noblesný. Zo západnej strany ho prestavali, vznikol legendárny Tunel aj Primás pince, gastromiesto s vínnou pivnicou. Väčšinou sa to tu hmýri cudzincami, ktorí ani netušia, ako sa na kopci striedali kostoly. Z dnešného pohľadu by človek povedal, že ako na bežiacom páse.
Prvý kostol, čo tam trónil, patril vojvodovi Gézovi a šikovne ho pristavili k rímskej kúrii.
Druhý dal ako obraz svojej moci postaviť zakladateľ štátu Štefan. Krásny kostol, čiže szép templom, mal majestátne rozmery a interiér vykladaný ružovým mramorom z kameňolomu v Sütő, ktorý sem zrejme vozili loďami po Dunaji. O pár rokov prišiel zásah Božej spravodlivosti v podobe blesku, ktorý kostol dosť zdevastoval. Hoci sa Béla III. usilovne pustil do renovácie, miesto znovu pritiahlo blesk a kostol dostal ranu, z akej sa už nespamätal. Nechali ho schátrať. Až potom prišla bazilika, ku ktorej dodnes dvíhame zrak. Z Krásneho kostola do jej budovy zakomponovali aspoň bočnú kaplnku, a bol to vo svojej dobe jedinečný počin – rozobrali mramorové dielce, obrátili stavbu o 180 stupňov a potiahli ju na severozápad. Ale dobre, že ju zachovali. Práve ona tu najnástojčivejšie šepká tempus fugit...
Jela Krajčovič/
žije v Ostrihome, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Druhý vrch nad mestom je ten jangový, oslnivý, noblesný. Zo západnej strany ho prestavali, vznikol legendárny Tunel aj Primás pince, gastromiesto s vínnou pivnicou. Väčšinou sa to tu hmýri cudzincami, ktorí ani netušia, ako sa na kopci striedali kostoly. Z dnešného pohľadu by človek povedal, že ako na bežiacom páse.
Prvý kostol, čo tam trónil, patril vojvodovi Gézovi a šikovne ho pristavili k rímskej kúrii.
Druhý dal ako obraz svojej moci postaviť zakladateľ štátu Štefan. Krásny kostol, čiže szép templom, mal majestátne rozmery a interiér vykladaný ružovým mramorom z kameňolomu v Sütő, ktorý sem zrejme vozili loďami po Dunaji. O pár rokov prišiel zásah Božej spravodlivosti v podobe blesku, ktorý kostol dosť zdevastoval. Hoci sa Béla III. usilovne pustil do renovácie, miesto znovu pritiahlo blesk a kostol dostal ranu, z akej sa už nespamätal. Nechali ho schátrať. Až potom prišla bazilika, ku ktorej dodnes dvíhame zrak. Z Krásneho kostola do jej budovy zakomponovali aspoň bočnú kaplnku, a bol to vo svojej dobe jedinečný počin – rozobrali mramorové dielce, obrátili stavbu o 180 stupňov a potiahli ju na severozápad. Ale dobre, že ju zachovali. Práve ona tu najnástojčivejšie šepká tempus fugit...
Jela Krajčovič/
žije v Ostrihome, rada píše, číta knihy a počúva hudbu. A pozoruje ľudí. Publikovala poéziu v časopise Fragment a pracovala ako redaktorka kultúry. Za svoj domov považuje Česko, Slovensko a Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.